Myslím si, že zatiaľ čo smrť je definitívna, ohraničená v čase, nesmrteľnosť nekončí, trvá. Túžba po nesmrteľnosti sa najčastejšie opisuje ako prejav strachu zo smrti. V skutočnosti však znamená oveľa viac. Sme smrteľní a zároveň nesmrteľní. Nesmrteľnosť je v tom, že existuje reinkarnácia. Naše duše v nás žili už skôr a budú žiť v nás zase. To je naša nesmrteľnosť. Po narodení neprichádza na svet čistá, panenská duša, pretože každá duša má za sebou dlhú reťaz pozemských životov. V každom živote bola konfrontovaná s určitým učebným plánom, ktorý lepšie, alebo horšie splnila. Ak zomrie človek, len vo veľmi zriedkavých prípadoch splnil a pochopil všetky úlohy a požiadavky osudu. Takmer vždy zostáva niečo, čo nevy-riešil a nepochopil.
Zobraziť celé »
K napísaniu majstrovskej práce na tému „Umieranie a smrť“ ma oslovila, okrem môjho vlastného záujmu, aj kniha Ašarata a Tary „Za závojom smrti“. Pri čítaní tohto diela sa mi rozšírili poznatky o pohľad na umieranie, smrť, pochovávanie, posmrtný život, znovuzrodenie, teda na smrť ako takú od jej prvopočiatku, cez spôsob akým prichádza, ako ju človek cíti, prežíva a vníma, … a ukázala mi, že smrťou život naozaj nekončí. Preto je smrť daná človeku, aby sa, keď už myslí na jej nevyhnutnosť, naučil chápať svoju bytosť, naučil sa pretvárať seba a svoju podstatu, ceniť si vymedzeného času pre duchovné dozrievanie. Smrť, to sú len určité dvere do skutočnej reality. Skutočný život, myslím si, je na „druhej strane“, pretože keď človek zomrie, v podstate sa zobudí. Keď človek „zomrie“ a spozná tú druhú stranu, už ne-chce ísť späť.
Zobraziť celé »
Život nás neustále posúva na miesta kde máme v danej chvíli byť, spája nás s ľuďmi,
ktorý nás majú niečomu priučiť a takto sa náš celý život vlastne náhodne uberá smerom kým sa dostaneme na cestu po ktorej máme kráčať. Apropos “náhodne” .
Zobraziť celé »
Videl som však bezvýchodiskovosť danej situácie a tak som
sa radšej rozplynul na vzduch. Rozprestrel som sa nad obrovskú časť
sveta a tým sa skončila životná púť jedného z posledných pôvodných
majstrov
…ten kto bol
Občas som ticho, občas plačem, občas sa smejem. Ak to prestane prestanem žiť a budem len jestvovať v prázdnom bytí fyzického tela bez zmyslu. Preto som často ticho, často plačem a často sa smejem, aby som proste cítil, že ešte žijem.
Čoho sa bojím?
Bojím sa toho, že vyhasnem. Pretože radšej nech ma mágia spáli a ja nech v nej zhorím, akoby mala vo mne vyhasnúť.