Mágia nepozná hranice času.
Jej ozveny, raz zreteľné a raz sotva počuteľné, sa tiahnu ako tiché vlákna cez stáročia i tisícročia, pripomínajúc nám, že to, čo bolo kedysi zasvätením, poznaním a prísľubom, stále žije v prúde večnosti.
V kamenných stenách dávnych chrámov, v rukách, ktoré kreslili na piesok prvé kruhy a znaky, v dychu tých, ktorí šepkali zaklínadlá do vetra, sa ukrýva niečo, čo sa nikdy nestratilo.
Niektorí tvrdia, že minulosť je mŕtva. Mágovia vedia, že iba spí a čaká na tých, ktorí ju znova prebudia.
Chetitská mágia
Upozornenie: Tento príspevok je zámerne rozsiahly.
Obsahuje súvislý myšlienkový tok, ktorý by sa rozdelením stratil. Zahŕňa historický prehľad, prepojenie s tradíciou Spoločenstva Anách a Selekcia aj konkrétnu magickú techniku. Text má približne šesť strán a odporúčam ho čítať v celku, ako jednotnú duchovnú, myšlienkovú a výučbovú líniu.
Ticho mága
Hlasná doba – mlčiaci mág
Svet kričí. Každý má názor, každý niečo chce, každý sa niekam ponáhľa. Všetko sa zrýchľuje – reakcie, rozhodnutia, výmeny informácií. V takejto dobe však mág kráča inak.
Nie k väčšiemu hluku, ale do ticha. Do priestoru, kde sa nehovorí z potreby odpovedať, ale z porozumenia.
Ticho nie je útek.
Je to stav, v ktorom sa pravá moc začína prebúdzať.
Nie je to tak dávno, čo ma oslovili, aby som mal prednášku pre sledujúcich na jednej zo sociálnych sietí. Debata ako taká šla rôznymi smermi – od náplne mojej práce po skúsenosti, ktorými som prešiel.
V diskusii sa ozvala jedna pani, ktorá má doma problémy, a tie sa ťahajú už dlhodobo.
Od samovraždy manžela, cez hrozné pocity až po zvuky, ktoré sa im diali doma a na pozemku.
Mágia je cesta poznania, v ktorej sa stretáva viditeľný svet s neviditeľnými zákonitosťami.
Každý, kto sa touto cestou vydáva, skôr či neskôr narazí na zásadnú otázku: kto má moc alebo právomoc určovať, ako má byť mágia správne chápaná, vyučovaná a uplatňovaná?
Je to otázka, ktorá v sebe nesie viac než len spor o názory — je to otázka zodpovednosti, odovzdávania tradície a ochrany kvality magického učenia.
Zobraziť celé »Úvod
V mágii niet silnejšieho spojenca — a zároveň prísnejšieho skúšajúceho — ako je čas.
Čas je prúdom, ktorý pretvára vedomie, skúsenosť aj poznanie. Nie je to len plynutie dní a rokov.
Je to sila, ktorá ukladá vrstvy poznania do neviditeľných polí a zároveň preveruje všetko, čo mág buduje.
Preto v mágii platí staré učenie: história mágie je učiteľkou času, pravda mágie je dcérou času.
Zobraziť celé »Magické rúcho v mágii
Magické rúcho nie je iba tradíciou Selekcie — je to starý a univerzálny prvok v mágii naprieč rôznymi kultúrami a školami.
V každej tradícii, kde mág alebo kňaz vstupoval do zmeneného stavu vedomia a pracoval so svetom energií, sa objavovala potreba osobitného odevu.
Rúcho slúžilo nielen ako ochrana, ale aj ako symbol prechodu — keď si mág oblečie rúcho, dáva tým najavo, že opúšťa bežnú realitu a vstupuje do sveta medzi svetmi.