Donatien, sedel v kresle a pozeral na tleljúce uhlíky v pahrebe. Jeho telo zmáhala únava a nedostatok spánku. Premýšľal nad rozhovormi, ktoré viedol s Claudeom. Stále sa vo svojich myšlienkach z dlhého večera pozastavoval pri momente, kedy sledoval Clauda, ako stojí pri otvorenom okne. Donatien od toho momentu nevedel dôjsť k záverom, ktoré by mu dávali jasnú predstavu, ktorú by dokázal akceptovať a pokojne zaspať. Po chvíli, sa jeho pohľad presunul ku oknu, pri ktorom stál nedávno Claude. Okno bolo zatvorené a v kresle pred ním nesedel nik. 

Neznámy.

“On ti je prazvláštny tvor. Pri stretnutiach toho veľa nenahovoril a pritom viem, že dlhé roky bol členom nášho rádu. Postupne ako stárol, menil sa a pritom mladol. Prišiel na mnohé techniky, ktoré sú mi dodnes neuchopiteľné. Dokáže sa spojiť so svetmi, na ktoré sa podarí napojiť len veľmi málo z našich súputnikov na tejto ceste. Život v tele ho obdaril pozoruhodným tajomným šťastím, ktoré mu pomáha aj v tých najtemnejších chvíľach, keď to ani len nečaká. Dodnes úprimne neviem, či tie sily vlastne riadi alebo ony jeho, každopádne s tými silami prirodzene žije od narodenia v neuvedomelom stave. Je to veľmi špecifické, pretože ešte nikdy som sa s nikým podobným, ktorý by v takej miere ovládal isté druhy mágie nestretol a vidíš, napokon si ma našiel.”

Rodové kliatby a ich prenesený vplyv na generácie

Rodová kliatba je energetické a karmické bremeno, ktoré môže ovplyvniť celý rod a jeho potomkov počas mnohých generácií. Keď sa rodová kliatba uvalí na členov rodiny, často sa spája s prenosom silných negatívnych emócií, akými sú nenávisť, závisť či hnev, čo môže v energetickej rovine vytvoriť neviditeľné, ale pretrvávajúce bloky. Tieto bloky majú moc narušiť šťastie, zdravie alebo životné šance rodiny, pričom účinky môžu pretrvávať tak dlho, kým sa nenájde spôsob, ako túto kliatbu prelomiť alebo zmierniť.

Ticho pretrvávalo a listy zo stromov, odviate vetrom, pokrývali niektoré časti hrobov na cintoríne mestečka Saint Martin des Noyers. Tma, ktorá pohlcovala otvorené oči ľudského tela ležiaceho v truhle, zakopaného niekoľko stôp pod zemou pohltila aj jeho vnútro. Zatvoril oči. Necítil nepokoj, dýchanie bolo mierne a plynulé. 

Písal sa neskorý večer tretieho septembra roku 1787. Claude sedel vo svojej komnate západnej bašty starého vidieckého sídla Château de la Grève. Sediac za barokovým stolom hĺbal pri víne a horiacej sviečke nad svojimi zápiskami z uplynulých rokov a chvíľami svoj tok myšlienok prerušoval pohľadom na otvorené okno a sledoval dážď.

Ľudia často nosia nejaké šperky, amulety či talizmany. Väčšinou je to pre image. Neuvedomujú si, že aj obyčajná retiazka či prsteň môže slúžiť ako naša ochrana. Nejakou formou ochrany môžeme nazvať aj tie amulety, ktoré dostaneme od svojich blízkych. Už len to, že nám ho náš blízky kúpil s dobrým úmyslom môže slúžiť ako nejaká ochrana, aj keď amulet nie je naprogramovaný.