Prechod dňa do noci a noci do dňa: Energetické transformácie v magickej praxi

V mágii sa energetické cykly a ich premeny považujú za kľúčové, keďže súčasne ovplyvňujú naše rituály, vnútorné stavy a schopnosť pracovať s rôznymi silami. Prechod dňa do noci a noci do dňa nie je len fyzickým fenoménom, ktorý pozorujeme, ale pre mága je to aj okamih prechodu energií, ktoré majú hlboký duchovný význam.

“Ôsma kapitola predstavuje z iného uhla pohľadu nekonečno. Tajné spoločenstá sa od nepämeti snažia udržať isté tradície, ktoré uchovávajú isté tajomsvtá, postupy a magické techniky, ktoré vedú učencov k istému poznaniu, ktoré môžeme nazvať aj osvietenstvom alebo zasvätením.

“Ten blázon sa istotne opäť zamotal na svojich cestách s nejakou ženou. Vsadím na to jed! A ten druhý cvok si určite na mňa ani raz za 300 rokov nespomene! Blázni, blázniví! Jeden horší, ako tretí! Zabijem sa, keď som dobry? A prečo by som to robil, keď som už dávno mŕtvy? Ani len náhodou! Ani len náhodou!”, šomral si tajomný starec popod fúz, sediac pred starým kamenným domom niekde na predmestí Paríža.

Donatien si ostatné dni moc neoddýchol. Veľa myšlienok mu uháňalo jeho mysľou. Cítil sa ako splašený čierny kôň, ktorý vrhá svoj tmavý tieň nad celým Francúzkom a nevie si pomôcť. Claude, ktorý ho sprevádzal, pokojne kráčal vedľa neho a užíval si krásy záhrady.

Donatien sa po veľmi zvláštnych snoch a náročnej noci pozeral na Claudea ako na zjavenie z iného sveta. Mierne nesvoj, sa postavil z kresla a sledoval Claudea, ktorý mu naznačil aby ho následoval smerom von z pracovne. Kráčali spolu po schodoch do dolnej časti hradu, odtiaľ dlhou chodbou, smerom do jedálne. Pri vstupe ich už čakal služobník Jozeph, ktorý im pripravil na jedálenskom stole štedré raňajky.

Donatien, sedel v kresle a pozeral na tleljúce uhlíky v pahrebe. Jeho telo zmáhala únava a nedostatok spánku. Premýšľal nad rozhovormi, ktoré viedol s Claudeom. Stále sa vo svojich myšlienkach z dlhého večera pozastavoval pri momente, kedy sledoval Clauda, ako stojí pri otvorenom okne. Donatien od toho momentu nevedel dôjsť k záverom, ktoré by mu dávali jasnú predstavu, ktorú by dokázal akceptovať a pokojne zaspať. Po chvíli, sa jeho pohľad presunul ku oknu, pri ktorom stál nedávno Claude. Okno bolo zatvorené a v kresle pred ním nesedel nik.