Je to ťažké, ale život patrí živým. Záhrobie patrí mŕtvym.
Aj, preto sa nevieme navštevovať, lebo sú to dva odlišné svety dve odlišné formy bytia, a ak sa ocitneš v záhrobí pochopíš.

Introspekcia ako taká ma fascinovala už od prvých dní, ako som na sebe začal pracovať. Počas rokov, ktoré som venoval sebapoznávaniu a práci so svojim vnútrom. Som narazil aj na rôzne praktické cvičenia. Niektoré som vymyslel aj sám. Tu je niekoľko z tých, ktoré mi pomohli najviac.

Som poslom sily tých Veľkňazov, ktorí silu mali, majú a budú mať.
Som hlasom, som Majsterka nižšieho rádu Spoločenstva Selekcia.
Som tieňom.
Som v čase časom.
Nech naplní sa vôľa tých, ktorí sú mnou a ja som nimi a splynie so silou dávnych síl.
Nech splynú slová vo vety, nech naplní sa sila Slova a moja vôľa.
Som sila síl a sila Svetov Tiene, Ticho, Temno, Smrť …

Ako začať s introspekciou?
Uvedomiť si seba samého, byť k sebe úprimný, hľadať v sebe svoje silné a slabé stránky, zmapovať seba samého, ako na tom som, svoje negatívne stránky.

Na začiatku to nebude a nesmie byť o tom, že si klameme. Budeme klamať sami sebe, že nie sme na tom tak zle, že… ale veď to poznáte. Keď ste sa už raz rozhodli na sebe pracovať, je dosť pravdepodobné, že ste boli, alebo práve ste na dne. Ale vy to viete a načo vám to mám ešte pripomínať, však?

Prešiel som dlhou cestou, počas môjho pôsobenia v Selekcii. Cestou od chlapca strateného vo vlastnej mysli. Až k majstrovi učiacemu sa stále viac a viac o tom čo sa v ňom skrýva. Na tejto ceste, mi boli často svetluškami vedúcimi ma tajnými priechodmi práve moji učitelia. Preto v tejto kapitole, vám prinášam mnohé z ich slov.

Rada by som sa s vami podelila o niektoré moje vnemy, skúsenosti a dojmy, ktoré som nadobudla ohľadne kliatob počas doterajších niekoľkých hodín výučby a prvých praktických pokusov. Nebudem sa v tomto príspevku venovať kliatbam po teoretickej stránke, zachytím tu teraz iba moje vlastné prežívanie.