Úvod:

Tento príspevok je dlhší, než býva zvykom – a nie náhodou. Niektoré témy si žiadajú viac priestoru, aby sa mohli rozvinúť do hĺbky. Píšem o dverách medzi svetmi, o tých, ktoré sa neotvárajú na povel, ale mlčia, čakajú a skúšajú nás. Aby bolo možné vystihnúť ich podstatu, bolo potrebné kráčať pomaly – slovami, symbolmi, aj tichom medzi riadkami.

Text je určený tým, ktorí vedia čítať nielen rozumom, ale aj vnútorným cítením. Odporúčam čítať ho pomaly – ako rozhovor so svetom, ktorý sa zjaví len vtedy, keď sa prestaneme ponáhľať. Niektoré vety sú dvere. A nie všetky sa dajú otvoriť hneď.

Vieme, že existovalo niečo aj pred Kamennou Ružou, no stratilo sa to v priebehu storočí, keďže išlo o skryté spoločenstvo, ktoré po sebe nemohlo zanechávať stopy. Ani písmo si asi nemohli uchovať (alebo aspoň o tom nevieme) – boli podobní Druidom: svoje učenie odovzdávali z majstra na žiaka pravdepodobne len ústne, prostredníctvom praktických ukážok a činov. No vieme, že tu boli, a ich umenie si hlboko vážime.  

Zakázaná mágia.
Slová, ktoré v mnohých ľuďoch vzbudzujú napätie, zvedavosť, ale aj neistotu.
Čo presne je zakázané? A kým? A prečo?

V dejinách mágie i v rámci výučby v Spoločenstve Selekcia sa pojem zakázaná mágia nevzťahuje na moralizovanie či slepý zákaz z nepochopenia, ale na ochranu poriadku medzi svetmi, ako aj ochranu mága pred vlastným rozpadom. Niektoré magické praktiky totiž porušujú zákony rovnováhy, otvárajú neuzavreté brány, alebo vedú k pýche, posadnutosti či strate vlastného duševného jadra.

I za noci temnej choď za svojim snom mágie

Nie všetky cesty sú osvetlené.
Nie všetky sny sú pochopené.
No i keď tma zahalí tvoje kroky a svet zmĺkne, duša mága vie, kam ísť.