Úvod
O Veľkňazoch a ich poslaní som písal 27. júna 2025. Vtedy som sa sústredil na opis úlohy Veľkňaza ako duchovného vodcu, ktorý stojí v službe spoločenstvu a jeho učeniu. Dnes sa však chcem pozrieť – odosobnene, ak sa mi to podarí – na pozíciu Najvyššieho Veľkňaza (NVK) – na miesto, ktoré nesie v sebe nielen všetky povinnosti a zodpovednosti Veľkňaza, ale aj osobitné bremeno a česť byť tým, kto spája celé spoločenstvo do jedného celku a stráži jeho posolstvo naprieč časom.

Úvod

Možno to bude pôsobiť trochu neskromne – a možno to niektorí pochopia inak, ako bolo zamýšľané. Ale keď sa dnes, po štyridsiatich dvoch rokoch intenzívnej práce v oblasti mágie, pozriem späť, uvedomujem si, že to, ako som s mágiou  žil a pôsobil, nebola len služba a učenie, ale zároveň úloha posunúť ďalej to, čo bolo kedysi dané.
Pred štyridsiatimi dvoma rokmi som sa stal najmladším Majstrom mágie v histórii Spoločenstva Anách. Bolo to rozhodnutie, ktoré predbehlo dobu – no neprišlo náhodou.
Od detstva som vnímal svet inak, a už ako desaťročný som bol vedený jedným z troch mojich učiteľov, ktorý ma viedol až do svojej smrti. Bol svojský, prchký podivín, ktorý sa nebál postaviť žiadnej autorite a nemal strach z moci pánov. A práve jeho spôsob myslenia ma naučil stáť sám za sebou – a raz stáť aj v čele.

Jednou zo zdanlivo drobných, no významovo hlbokých čŕt nášho spoločenstva Selekcia je to, že si všetci navzájom tykáme – bez ohľadu na vek, postavenie či počet rokov strávených na ceste mágie. Tento zvyk nie je prejavom nedostatku úcty. Práve naopak. Je to vedomé vyjadrenie spolupatričnosti, blízkosti a vzájomného rešpektu, ktorý sa zakladá na niečom inom než spoločenskej hierarchii.

Úvod:

Tento príspevok je dlhší, než býva zvykom – a nie náhodou. Niektoré témy si žiadajú viac priestoru, aby sa mohli rozvinúť do hĺbky. Píšem o dverách medzi svetmi, o tých, ktoré sa neotvárajú na povel, ale mlčia, čakajú a skúšajú nás. Aby bolo možné vystihnúť ich podstatu, bolo potrebné kráčať pomaly – slovami, symbolmi, aj tichom medzi riadkami.

Text je určený tým, ktorí vedia čítať nielen rozumom, ale aj vnútorným cítením. Odporúčam čítať ho pomaly – ako rozhovor so svetom, ktorý sa zjaví len vtedy, keď sa prestaneme ponáhľať. Niektoré vety sú dvere. A nie všetky sa dajú otvoriť hneď.

Vieme, že existovalo niečo aj pred Kamennou Ružou, no stratilo sa to v priebehu storočí, keďže išlo o skryté spoločenstvo, ktoré po sebe nemohlo zanechávať stopy. Ani písmo si asi nemohli uchovať (alebo aspoň o tom nevieme) – boli podobní Druidom: svoje učenie odovzdávali z majstra na žiaka pravdepodobne len ústne, prostredníctvom praktických ukážok a činov. No vieme, že tu boli, a ich umenie si hlboko vážime.  

Zakázaná mágia.
Slová, ktoré v mnohých ľuďoch vzbudzujú napätie, zvedavosť, ale aj neistotu.
Čo presne je zakázané? A kým? A prečo?

V dejinách mágie i v rámci výučby v Spoločenstve Selekcia sa pojem zakázaná mágia nevzťahuje na moralizovanie či slepý zákaz z nepochopenia, ale na ochranu poriadku medzi svetmi, ako aj ochranu mága pred vlastným rozpadom. Niektoré magické praktiky totiž porušujú zákony rovnováhy, otvárajú neuzavreté brány, alebo vedú k pýche, posadnutosti či strate vlastného duševného jadra.