Keď som sa prvýkrát ocitol v Selekcii, myslel som si, že tu budeme celé dni stáť vážne v kruhu, zamračení ako sochy, a šepkať tajomné zaklínadlá. Pravda, občas to tak aj vyzerá – ale len dovtedy, kým niekto nezakopne o vlastný plášť alebo sa nerozhodne postaviť sviečku na miesto, kde nemá šancu prežiť ani tri sekundy.

Je to ťažké, ale život patrí živým. Záhrobie patrí mŕtvym.
Aj, preto sa nevieme navštevovať, lebo sú to dva odlišné svety dve odlišné formy bytia, a ak sa ocitneš v záhrobí pochopíš.

Vážení návštevníci blogov, ako sme sa dozvedeli niektorí by ste radi občas komentovali či sa pridali nejakou otázkou. Kedysi bola možná registrácia voľne na našu stránku, ale malo to svoje technické úskalia. Registrovalo sa nám plno spamov a podobne. Avšak ak máte seriózny záujem o konverzáciu na píšte mi na mail a my Vám zriadime prístup, aby ste mohli diskutovať a prispievať. Prípadne využite naše diskusné fórum – v pravom menu nájdete odklik – Diskusné fórum. Po zaregistrovaní a prvom schválení administrátorom môžete diskutovať.
Tešíme sa na Vaše príspevky.

1.- Je to ťažké no život je pre živých. Smrť je pre všetkých a všetko, čo žije.

2.- Ten komu bolo najviac ublížené dokáže najviac uzdravovať ľudí.

3.- Potichu plynú hlboké rieky, ticho spievajú tmavé lesy a večery sú tam tiché.

Kto sme a čo tu chceme …

Videl som však bezvýchodiskovosť danej situácie a tak som
sa radšej rozplynul na vzduch. Rozprestrel som sa nad obrovskú časť
sveta a tým sa skončila životná púť jedného z posledných pôvodných
majstrov

…ten kto bol