Ľudia sa snažia na smrť nemyslieť. Snažia sa schovať pred touto dráždivou, znepokojujúcou myšlienkou ako pštros – zaboriť hlavu do piesku, a zdá sa, že tam nebezpečenstvo nehrozí … Najsmutnejšie na tom je, že každý človek, až príde jeho čas, pochopí nenávratnosť uplynulých cenných okamžikov, ale to je už neskoro, príliš neskoro … Smrť sa nikoho nepýta, či je dotyčný pripravený, ona prichádza väčšinou nečakane …
Rodíme sa, sme šťastní, darí sa nám, no zrazu sa „niečo“ udeje a musíme javisko opustiť. Opona spadla, naša hra života je ukončená. Nik nám netlieska, všetci plačú. Prečo svoju životnú rolu musí človek tak skoro ukončiť? Kto píše scenár?

Za zmienku stojí fakt, že prvá pitva pre overenie správnosti diagnózy úmrtia sa podľa dostup-ných prameňov uskutočnila na lekárskej škole v egyptskej Heliopole v 5. tisícročí pred Kristom. Zmienky o takomto posudzovaní sa objavujú pred 2700 rokmi v starom Egypte, konkrétne Imhotep, kde bola vyvinutá aj technika balzamovania mŕtvol. V roku 1302 v Bologni a v roku 1600 v Prahe (slovenský rodák Ján Jessenuius) sa uskutočnila prvá historicky doložená súdno – lekárska pitva pre overenie správnosti diagnózy úmrtia.

Momenty bezprostredne pred smrťou majú svoje špecifiká. Často môžeme zrakom, alebo hmatom pozorovať zreteľné zmeny. Niekedy prichádza kóma a tiež momenty kľudu a pokoja.
Smrť má rôzne podoby, kým niektorí ľudia odídu z tohto sveta za pár minút, iní, naopak útrpne čakajú, že bude pre nich smrť vykúpením od mučivých bolestí.
Najťažšia kríza v živote je konfrontácia so smrťou. Ako vlastne toto umieranie skúmať, keď práve o ňom je takmer nemožné nejaké informácie získať?

Dňa 17.10.2022 sa uskutočnili skúšky členky Freyi zo Spoločenstva Selekcia na
Hierarchický stupeň 2.
Na základe zložených skúšok povyšujem členku spoločenstva
Freyu na Hierarchický stupeň 2.

MNR. Vhiolynta

Dňa 17.10.2022 sa uskutočnili skúšky člena Bomagnusa zo Spoločenstva Selekcia na
Hierarchický stupeň 2.
Na základe úspešne zložených skúšok povyšujem člena spoločenstva
Bomagnusa na Hierarchický stupeň 2.

MNR. Vhiolynta

Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Pre ľudí, ktorých blízky dosiahol vysoký vek, alebo trpí nevyliečiteľnou cho-robou, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať. Hoci neuľahčia odchod milovaného človeka, pomôžu im pripraviť sa na nevyhnutné a rozlúčiť sa. Umieranie je často aj dlhší proces, nie vždy je to tak, že zaspíme a umrieme. Niekedy sa človek na svoju smrť týždne vnútorne pripravuje a mení sa nám pred očami. Niekedy sa „spája s mŕtvymi“, je akoby v ich prítomnosti a komunikuje s nimi, teda emočné telo umierajúceho a emočné telo zosnulých sa dokážu na seba nakontaktovať a komunikovať spolu.