“…sedím v izbe a pozerám von zo seba, von do izby…potom vstanem a prejdem k oknu a pozerám sa von zo seba a von z okna na horizont…potom sa pozrem na nebo a usmejem sa lebo nebo sa pozerá na mňa a vidí do mňa a kľud sa rozprestrie vo mne a ide zo mňa do izby… vsiakne sa do stien a do všetkého okolo mňa… ” Najťažšie je zvládnuť boj so sebou a prijať sa taký aký sme v skutočnosti a prijať to tak, ako to je… že môžeme zomrieť v každej sekunde nášho života. Castaneda napísal, že smrť máme na našej ľavej strane a pozoruje nás a čaká…len ten, kto si uvedomuje smrť naozaj žije…

Ja Kňaz spoločnosti Selekcia Artime, vydávam nasledovné rozhodnutie.

Svojím rozhodnutím znovu ustanovujem kolégium majstrov spoločnosti Selekcia.

Týmto súčasne menujem Majstra nižšieho rádu spoločnosti Selekcia Shaza za najvyššiu
autoritu kolégia majstrov spoločnosti Selekcia.

Súčasne jej udeľujem právomoc povolať do kolégia majstrov spoločnosti Selekcia majstrov stupňov 4,5,6 a to podľa vlastného výberu.

Týmto rozhodnutím súčasne ruším nariadenie, ktorým vzniká automatické právo členstva majstrov v kolégiu majstrov.

Uvedené rozhodnutie nadobúda platnosť dňom zverejnenia a jeho účinnosť je platná do doby zmeny, ktorá bude zverejnená v zákone o kolégiu majstrov.

Kňaz spol. Selekcia Artime

Vami požadovaný obsah je chránený.

Nemáte oprávnenia k prístupu.

Tagy: oznam

Veľa krát počujem to, že sa nemám čas učiť, lebo… učíme sa vždy, celý deň aj noc. Každý týždeň je iný a na veci máme po čase iný názor ako pred časom. Je to zaujímavé, ale môže za to to, že sa učíme, spoznávame a prehodnocujeme veci a potom si vyberieme ako sa podľa nových poznatkov budeme ďalej správať. Keď sme boli malý, tak sme robili veci ktoré nás bavili a pod. potom sme sa postupne začali meniť a meníme sa do konca života. Ja to mám rada, tie zmeny a premeny vnútra aj vonkajška, je to ako znovuzrodenie vo viacerých sférach. Vždy niečo zomrie a niečo sa v nás narodí. Som úplne iná osoba ako pred rokmi a som taká istá ako pred rokmi. Fascinujú ma premeny v správaní ľudí. Najmä markantné ako napr., že si myslíte, že tú alebo onú osobu poznáte a potom prídete na to, že nie, lebo vás prekvapí svojím správaním, ktoré ste ešte u neho nevydeli. Toto je presne to, čo sa hovorí, že nikoho nemôžeš spoznať úplne a podľa mňa ani samého seba. Život je daný aj preto, aby sme sa z neho učili z každého dňa a každej chvíľe. Starnutie je ako dozrievanie ovocia, je lepšie a lepšie.

Píšem, lebo vidím, že to má význam písať. Ašarat je mojim učiteľom, už roky a zažila som rôzne formy výučby a každá niečím prispela k môjmu napredovaniu na ceste životom. Učenie sa priamo v prírode o jej sile a tajomstvách je to, čo je pre mňa najviac blízke. Učenie v knihách je len pasívne a naozajstná práca s energiou a so sebou je dosiahnuteľná len vonku v teréne. Ašarat veľa nerozpráva ale pozoruje a naviguje žiaka tak, aby sa sám dostal k tomu, ako veci fungujú. Najcennejšie je, keď žiak príde na koreň veci sám a sám cíti aj na vlastnej koži, ako to je keď cíti vodu pod nohami v zemi alebo keď rozoná energiu živú od neživej atď. Je to vždy niečo nové, čo človek zažije v prírode a odnesie si domov nové zážitky a skúsenosti. Najsmutnejšie je to, že sme už stratili naše puto s prírodou a stávajú sa z nás tvory sediace v panelových izbách… Pre mňa je to cenné,že sa vieme aspoň na čas znovu vrátiť do lesa a dýchať a vnímať život tak, ako niekedy dávno…