Bytosť v plášti sa stratila očiam každého. Doslova sa rozplynula v priestore.
Následne sa o objavila na inom mieste a v inom svete. To, kde sa ocitla, však vedela len ona.
Ten, kto by si myslel, že cítila niečo ako sklamanie, že dievča uniklo, by sa asi udivil, že tomu tak nie je. Ak by mohla niečo cítiť, tak by to bolo uspokojenie z výsledku. Dievča síce uniklo a žilo ďalej, ale on bol aj tak spokojný.
Postava v plášti – nazývajme ho proste Cestovateľ – sa pokojne pobral k bytostiam, ktoré naňho čakali.
Bytosti pokojné ako on sám sa ho opýtali na výsledok.
Cestovateľ bol chvíľku ticho a potom bez všetkého pustil dušu dievčaťa do priestoru.
Duša bola chvíľku zmetená pretože nevedela, čo sa stalo. Toto bolo niečo, s čím nemala skúsenosť ani z predchádzajúcich úmrtí. Po chvíľke však už vedela, čo sa stalo a kde je.
O moment ju obalila bublina a duša bola v nej odnesená preč.
Nikto nijako nereagoval všetci zachovali stoický pokoj.
Jedna z bytosti sa po čase predsa ozvala.
„Čo telo? Žije?“
„Áno, žije. Smrť ju nechala, lebo nebol jej čas. A žijú aj ostatní ktorých Pandorína pustila von, ale ich duše patria nám.“
Nastalo ticho a bytosti sa pomaly pobrali preč.
Cestovateľ šiel svojou cestou a potom sa uložil k odpočinku. Ešte nie je ten čas, aby sa vrátil do sveta, z ktorého doniesol ďalšie duše. Koľko ich už bolo a koľko ich ešte bude? Čo sa stane s tými, ktorým zobral dušu?
Stali sa otrokmi a predsa sú do istej miery slobodní, ale čo je to sloboda? Čo je to byť otrokom v tomto zmysle?

Otrok je slobodný, slobodný je otrok.
Preto je slobodný, lebo sa naučil žiť tak, že vie, že môže zomrieť kedykoľvek a kdekoľvek a je s tým stotožnený a tým aj oslobodený od útrap každodenného života, lebo najhoršie, čo sa môže stať je, že zomrie. Nemá nič a aj to málo, čo dostane, je príliš veľa na to aby to uniesol a tak žije v danej chvíli a vie, akú cenu má život, to že dýcha a ráno otvorí oči a vidí oblohu. Cení si každý okamih a jemu nerobí problém byť bez emócií na akúkoľvek dobu, lebo presne vie, aké to je, keď nemáš nič a si nič. Byť takýmto otrokom znamená žiť život a byť mŕtvy medzi živými a živý medzi mŕtvymi.

Po týchto myšlienkach sa Cestovateľ nechal unášať pocitom odpočinku. Jednu misiu splnil a jeho planéta má opäť časť zdroja energie, ktorá sa znásobí zakaždým, keď tí zotročení ľudia bez duší vytvoria akúkoľvek emóciu a opäť sa všetko znásobí v momente ich smrti.
Nik iný už na tých ľudí nikdy nebude mať dosah. Pretože on splnil to, kvôli čomu opustil svoj svet a prešiel na určitú dobu na ten svet, kde žijú ľudia.

Cestovateľovi sa však náhle zjavili v mysli vety, ktoré povedala Pandorína dievčaťu a on ju počul, hoci tam nebol. Počul ju vďaka schopnostiam a prepojeniu, ktoré medzi nimi jestvuje.
Tie slová zneli:
„Uvedomuješ si, že smrť ti dala život? Utiekla si fyzicky do iného miesta a času, pokiaľ ON ešte stále držal tvoju dušu. Smrť si ťa zobrala a vrátila ťa sem späť, pretože v tvojom tele nebola duša. Tým ti smrť dala život. ON stratil nad tebou moc. Budeš žiť a nie len Ty. Dieťa, ktoré sa ti narodí, bude dieťaťom rovnováhy, pretože súčasne s ním sa narodí aj iné dieťa. Ale pamätaj si, že aj Ty a každý živý tvor na svete zabíja a tým dávate život smrti. Ten kto sa nebude na tom zabíjaní podieľať, bude zabíjať aj tak, lebo aj v rastlinách je život. A ten, kto prestane úplne zabíjať, zomrie a znovu dá život smrti. Ale smrť vám všetkým tým, že iný umrie, dáva opäť život“.

Uvedomil si, že Pandorína nemá pravdu, pretože on nad ňou nestratil moc, ale Pandorína to nevedela. Je toho veľa, čo pred ňou tajili od doby, čo sa stala ich majetkom a ovládali ju. Pandorína urobila raz chybu a naveky bude pripútaná na tú planétu, aby plnila ich požiadavky.

To čo mu však nedalo pokoja bola hlavne veta: „Budeš žiť a nie len Ty. Dieťa, ktoré sa ti narodí, bude dieťaťom rovnováhy, pretože súčasne s ním sa narodí aj iné dieťa.“
Čo to budú za deti a prečo majú zabezpečiť rovnováhu a v čom? Uvedomoval si čoraz viac, že bude musieť povolať Kondora lebo inak …. .

Potom sa začal uberať vo svojich myšlienkach ďalej. A to, či bude musieť opäť ísť na tú planétu a ako skoro. Nechcel sa tam vrátiť, aj keď nevedel prečo. Čo je to, kvôli čomu sa bráni vrátiť sa na tú planétu?
Ako sa pomaly dostával do stavu svojej odpočinkovej letargie pochopil, čo to je. Spoznal, čo je to, kvôli čomu sa nechce tam vrátiť. Spoznal totiž pocit DUŠEVNEJ BOLESTI.

Tagy: Pandorína