So skutočnou smrťou som sa stretla už vo svojich deviatich rokoch, keď mi zomrela moja babička, nádherná žena, ktorá sa v šesťdesiatich rokoch presťahovala na Slovensko k nám. Mala a mám ju veľmi rada, rada som za ňou do Vyškova chodila. Zomrel mi pred šiestimi rokmi otec, rok po ňom otčim… Ostatné smrti nebudem rozoberať, veď nielen toto sú smrti. Smrťou bolo i to, keď ma neprijali na vysokú školu v Bratislave a musela som ísť študovať do Košíc. Za smrť považujem i koniec manželstva, či hociktorého pekného vzťahu. Možno treba termín smrť premenovať na akési zlyhanie, veď vždy sa dá po ňom vstať, dokonca prerodiť do niečoho lepšieho.

Krásne je znázornená Smrť ako obávaná trinásta tarotová karta, ktorá znamená, že všetky obraty a zvraty sa uskutočňujú cez kartu číslo trinásť. Symbolizuje stálu zmenu, prechod cez rôzne roviny nášho bytia. Predstavuje hranicu, ktorá rozdeľuje sféry, ktorými človek prechádza. Hmotná časť sa vráti a duša sa poberá do nám neznámej ríše, ktorá je nášmu oku neviditeľná, rozumu neznáma a nepochopiteľná. Telo duše stráca svoj zmysel, a preto sa rozpadá na prach. Smrť nasleduje po ťažkých skúškach, ktoré môžu byť natoľko tvrdé, že to telo nevydrží a vzdáva sa - nasleduje smrť. Nejde o koniec, ale o transformáciu do iného bytia, do inej roviny. Veď aj desiata tarotová karta nám ukazuje, že niet kam ujsť, niet pred čím uniknúť. Vrátiť sa možno opäť iba do hmotnej ríše, a potom opäť - bližšie k éteru. Myslime preto na smrť ako na logickú zmenu, ktorá v prvom pláne zásadne vedie k lepšiemu a prestaňme sa tohto termínu báť.

Myslím si, že smrť nie je nič iné, len mocná a stále opakovaná sugescia, ktorá si podmanila ľudstvo už za dávnych čias a prešla do všetkých náboženských učení.
Keby bol Hospodin slovami "kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý", skutočne vyjadril všeobecný zákon, platiaci pre celé ľudstvo, neboli by pravdivé biblické správy o Enochovi, alebo Eliášovi, ktorí telesne neumreli. Enoch zmizol a jeho telo sa nikdy nenašlo a Eliáš pred zrakmi ľudí vošiel do neba na ohnivom voze. Ani jeden z nich sa teda neobrátil na prach, z ktorého pochádzali. Tieto slová sú symbolické, skrývajú tajný zmysel, a teda znamenajú čosi celkom iné ako nejaký doteraz známy pozemský stav - a už vôbec nie telesnú smrť, ako ju pozná dnešné ľudstvo.

Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí lipnú na hmotnom svete a sú presvedčení, že nič iné ako materiálny, hrubohmotný svet neexistuje, neveria v existenciu dvoch svetov, hmotného a duchovného; neveria, že život sa v skutočnosti nezačína „oplodnením“ a narodením na tejto planéte a nekončí posledným dňom života – smrťou hmotného, fyzického tela.
Ale matrica „Človeče – prach si a v prach sa obrátiš“ nám jasne naznačuje, že život je nekonečný a v tomto tele je len dočasný – smrť ničí iba naše hmotné telo a všetko, čo v ňom prežívame súvisí s našou vyspelosťou, ktorú si so sebou po smrti hmotného tela odnesieme do ďalšieho individuálneho života, pretože naša duša nezomiera spolu s telom a náš duch je nesmrteľný. Život je oveľa významnejší, ako sme schopní si uvedomiť – život je večný vývoj ľudských síl, schopností, chápania a radostí.
Osud vzniká na základe tmy, nevedomosti. V tme máme strach, v tme robíme nevedomé, osudové, náhodné kroky – chodíme a pohybujeme sa neisto, nič nevidíme, čím vytvárame osud. Osud, karma vzniká tam, kde je nevedomosť, neznalosť. Máme právo svoj osud zmeniť, čiže naplniť sa vedomosťami, posvietiť si na cestu. Karma je vlastne nerovnováha. Už viem, že každá sila, každý stav vytvára v sebe zárodok protikladu. Stav nerovnováhy v sebe nesie zrnko rovnováhy a nerovnováha sa dá harmonicky zmeniť a teda i osud, karma sa musí dať zmeniť.

Takto to vnímam ja, takýto je môj pohľad na Ašaratov článok o Smrti.
Jedine, čo ma trochu zmiatlo je, že má v sebe nespútanú vášeň, lásku, city…

Myšlienka na záver:
Žiaden človek nie je ostrov sám pre seba.
Každý je kúskom kontinentu, čiastkou pevniny.
Keď more odplaví jednu hrudu, ochudobní to celú Európu, akoby bolo pohltilo poloostrov, alebo zámok, ktorý patrí tvojim priateľom, či tebe samému.
Som chudobnejší o smrť každého, lebo som votkaný do sveta ľudí. A preto nechci nikdy vedieť komu zvonia do hrobu.
Zvonia vždy tebe… John Donne (1573 – 1631)

Ako je to s minulými životmi, čo si o tom myslime, prečo áno, prečo nie.

Kolobeh zrodenia a umierania. Ale je len jeden zrod a jedno umieranie? Niekto sa narodí a niekto v tejto chvíli zomrie. Je toto ten správny kolobeh zrodenia a umierania alebo sa to týka jednej duši, ktorá sa vracia stále pokiaľ nedosiahne blaženosť, spojenie s univerzom alebo nirvánu?
Tieto otázky zaujímajú a budú zaujímať ľudstvo podľa mňa donekonečna. Keď som začala písať túto úvahu spomenula som si na jeden článok.
Má názov - V brušku, kde sa jedno dieťatko pýta druhého:

,,Veríš v život po pôrode?“

A prvé dieťatko sa nebojí oponovať -
,,no ja neviem ako to bude vyzerať, ale každopádne uvidím mamu a tá sa o nás postará. Niekedy keď sme ticho, môžeme počuť ako spieva, alebo cítiť ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že život nás čaká i potom...“

A existuje konečné oslobodenie z večného kolobehu života a smrti? Moja odpoveď je ÁNO.
Jednak sa o tomto učíme a jednak som sa o existencii minulých a budúcich životoch utvrdila aj v mojej ceste po Čine, Tibete, Nepále, Indii.
Spôsob života ľudí, najmä v Tibete a v Nepále, ich láska, dobrota, konanie, spätosť s prírodou, so zvieratkami, priľnavosť k rodine a žitie podľa ich duchovna v alebo mimo kláštoroch je taká silná a pre nás Európanov nepochopiteľná, že ešte aj teraz, keď si na to spomeniem je mi do plaču.

Keby sa moja duša mala posledný krát vrátiť na tento pozemský svet, určite by som chcela aby som žila v Nepále alebo v Tibete. A prečo? Lebo som tam nadobudla pocit, že títo ľudia sú už oslobodení od svojej karmy – pochopili ju a čaká ich už len cesta vyššie.
Karma je naše konanie, naše činy, ale aj to, čo z toho konania vyplýva. Je to zákon o príčine a následku, je to uvedomenie si, že všetko s čím sa človek stretáva, čo prežíva je výsledkom jeho vlastného konania, chovania, postojov v minulosti i súčasnosti. Každý čin a tým sa myslí aj myšlienka, vnútorný postoj, vypovedané slovo, naše správanie sa stáva príčinou budúcich skutočností.

Príčinou všetkého zla na tejto zemi je sebectvo – sebectvo hmotné a aj duchovné. Sebectvo súvisí s pocitom a duša predsa spoznáva pocit a nerozoznáva, či je dobrý alebo zlý. Ale my ako zhmotnená ľudská bytosť svoje pocity vieme definovať a aj prejavovať.. Veď všetko so všetkým súvisí a preto nie je náhoda, že si s niekým rozumiem ako keby som ho poznala 100 rokov, alebo mám dojem, že niekedy som už bola v meste kde som po prvýkrát.
Daná osoba a dané miesto v minulosti a aj v prítomnosti má v živote človeka význam poučný. Všetko smeruje k tomu, aby sme pochopili , že najväčšia hodnota je láska a naše ego nie je stredom sveta. Všetko záleží len a len na nás – lebo prach si a v prach sa obrátiš – Arkánum 13- a ten „druhý“ prach môže byť aj iná forma bytia. A Arkánum 78 hovorí – je ťažšie skrotiť ľudské srdce ako divé zviera - to srdce sa musí skrotiť samo a dobrovoľne.

A my sme tu na to, aby sme to pochopili, prijali a zmenili sa sami od seba. A v tomto živote mali otvorené oči, uši a predovšetkým srdce nielen pre seba ale najmä pre tých druhých.
Pre tých, ktorých chceme stretnúť aj na tom druhom lepšom svete...a na ktorých sa už veľmi tešíme.