12
Jul

PRÁZDNO – časť tretia – záver

   Odoslal Asarat a zaradil do Postrehy, Výuka, Zamyslenia

Pridať komentár

V prvom príspevku o Prázdne napísal aj toto:

“Prázdno sídli v priestore a v ľuďoch.
Prázdno sa prejavuje nenápadne. Pri príchode príde a tvári sa tak, že tu ani nie je. Potom sa dostane do človeka a nechá ho niektoré životné veci naďalej riešiť. Riešiť veci nevyhnutné pre bežný život.
Nechá človeka ísť do práce, nakupovať a dokonca sa aj tešiť z detí, vnúčat a podobne.”

No, a ak už sa PRÁZDNO presunie do ďalšej roviny? A aká je ďalšia rovina PRÁZDNOTY?
Ako som písal v prvých dvoch verejných príspevkoch, tak PRÁZDNO najprv akoby podporovalo rovinu fyzickej časti bytia človeka.
No po istom čase sa ono presunie do roviny likvidácie aj fyzickej časti.

Ako sa toto prejaví?

Nuž jednoznačne sa to nedá povedať, pretože každý z nás má iné zamestnanie a iný režim v práci.
Avšak, predsa sa o to pokúsim a skúsim zovšeobecniť to aspoň v rovine pochopenia toho, čo viem.

PRÁZDNO potom, ako dosiahne svoj cieľ a človeka otočí od roviny duchovnej – a pod pojmom rovina duchovná nemyslím len ezoteriku či mágiu. Myslím širokospektrálne túto rovinu, a to sa týka aj náboženstva a či, aj úplne obyčajného relaxu spojeného s čítaním kníh vo voľnom čase alebo návštevou fitnes centra.

Teda PRÁZDNO potom začne útočiť aj na vašu fyzickú rovinu. Začnú sa kopiť problémy v práci, ktorú ste doteraz zvládali bez problémov, tak budú postupne prichádzať najprv drobnosti a potom sa to bude navršovať. Človek sa začne dostávať do finančnej tiesne a a to aj taký ktorý toto v minulosti nepociťoval. A tá tieseň nemusí mať vplyv hneď podľa toho či človeku každý mesiac pristanú na účte obvyklé peniaze. Povedal by som, že ten pocit finančnej tiesni bude napriek tomu.

Klienti, a to či už v rovine štátnej správy, či v rovine súkromnej sa začnú správať podivne a začne sa u nich prejavovať voči človeku – voči vám akoby antipatia. Ak sa jedná o zmluvy začnú akoby hľadať formu, ako od nich ustúpiť a podobne.
Samozrejme aj toto má svoju fyzickú hranicu, pretože sú to zákony a pravidlá, ktoré to všetko udržia v istej rovine.

Tam, kde to však bude možné, tak sa PRÁZDNOTA postará o to, aby ste sa dostali postupne do úzkych. A to v rovine aj v rovine osobnej emociálnej.
V rovine Emočného Tela sa a vášho emočného vnímania začnú nastávať najprv drobné kolapsy. Najprv budete chodiť len nasrdený a postupne sa to začne prehlbovať do každodennej roviny.

Človek začne byť agresívny a popudlivý na celé okolie ako aj rodinu, či priateľov.
Veci, ktoré pred tým s prehľadom zvládal mu začnú byť patrične na príťaž a aj rodina sa stane vlastne príťažou. Človek sa začne sťahovať akoby do samoty a vyhľadávať TICHO.
TICHO v obraznej forme, pretože človek pri tom môže akoby počúvať hudbu, ale to bude len v rovine vnímam zvuk.
Obvyklé upokojenie sa radosť z hudby nepríde a práve naopak aj tie „správne skladby“ začnú byť zlé a nesprávne. Následne nastúpi vnútorný hnev na všetko a na každého okolo.
Dôjde to až do roviny hlbokých depresií a …. .
A ďalej je to otázka či nastúpi psychiater alebo to dopadne ešte horšie?

A toto je asi záver mojej mini „trilógie“ , ktorou som sa snažil niečo priblížiť.

Viem, že niektorých som týmto popudil, čo je prejavom toho, že som trafil presne.
PRÁZDNO je jedno z najhorších nebezpečných vplyvov aké som v terajšej reinkarnácii zažil.
PRÁZDNO sa nedá cítiť ani nahmatať. Nemá fyzickú konštitúciu a nemá ani vôňu. Ale zasahuje aj úroveň myslenia konania ľudí, a to plošne na väčšom území, ako je naša malá republika.
PRÁZDNO zasahuje konanie a myslenie ľudí na každej úrovni, od politika až po bezdomovca.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Júl 12th, 2019 o 11:52 a je zaradený pod Postrehy, Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

12 komentárov

Saturn
 1 

Ašarat, TICHO je občas tiež prejavom názoru a či už súhlasného alebo naopak nesúhlasného.
Ja si myslím, že z toho, čo som si prečítal máte aj vy najvčaššie kapacity hlavy bôľ. A verím, že s tým niečo robíte, ale nemyslím si, že klasickí členovia si trúfnu niečo k tomu napísať. Veď ani tvoji kolegovia VK sa nevyjadrujú. A to vás je tam hore pomaly, ako šafranu a predsa ste TICHO.

Júl 12th, 2019 at 13:30
Temujin
 2 

Prečítala som si aj poslednú časť trilógie Prázdno. Píšete že Ticho a Prázdno sú fenomény, ktoré prišli z paralelnej dimenzie, že Prázdno je parazit, ktorý prerastie človeka skrz naskrz tak, že si to ani nevšimne a prejavy sú také, ako ste ich popísali.

Píšete, že sa to netýka len mágov a ľudí, ktorí sa venujú „profesionálne“ práci s dušou, ale aj bežného človeka, lebo práca s dušou je, či chceme alebo nechceme, dennodennou súčasťou nášho života. Že Prázdno oberá ľudí o práve tú duchovnú rovinu a a dôsledky sa prejavia vo finálnej časti aj vo fyzickej/pragmatickej rovine, zasahuje do vzťahov, emócií, práce, rozkladá devastujúcim spôsobom všetko, spôsobuje konflikty, vyvoláva nasrdenosť, nespokojnosť, agresivitu. Výsledkom je Ticho, kedy človek už nepreciťuje, nemá radosť a stáva sa vyprázdnenou nádobou.

Duša je ticho a mlčí. A asi to je najväčším nebezpečenstvom, lebo mĺkva duša je smrť.

Napísali ste, že sa to deje v našom regióne a deje sa to masívne a je potrebné sa tomu začať brániť. Je potrebné sa spojiť, dať sily dokopy a postaviť sa mu.

Ako viem, ako laik „nemág“, rozlíšiť, že toto Prázdno sa týka aj mňa, keď mnoho popísaných prejavov viem identifikovať aj u seba.
Ako viem, že popísané prejavy nie sú len reakcia na nejaké životné obdobie, životné situácie alebo len proste prepálená trpezlivosť, únava, prekročená hranica, alebo nemúdro rozložené životné sily?

Ak Prázdno zasahuje nie všetkých ľudí , akým spôsobom si vyberá koho zasiahne a koho nie? Kde viem presne identifikovať, že moje prejavy nie sú prejavmi Prázdna, alebo naopak sú prejavmi Prázdna?

Vaše tri príspevky sú alarmujúce, je potrebné si asi uvedomiť dôležitosť napísaného a snažiť sa rozpoznávať a vedome sa brániť Prázdnu a Tichu, ktoré nastúpi po ňom.

Júl 12th, 2019 at 15:03
Tara
 3 

Tak pridám aj ja pár postrehov... Najprv som sa samozrejme nevedela donútiť k tomu, aby som si tieto tri príspevky prečítala. Pritom štandardne čítam všetko, čo sa na našich blogoch šuchne. Teraz ma to od čítania odtláčalo, veď dostanem sa k tomu potom, a vlastne načo to čítať, aj tak už dopredu viem čo tým chcel autor povedať a podobne. Musela som sa k tomu doslova donútiť.

Počas čítania som v sebe zámerne pozorovala podprahové reakcie a ako prvé som si všimla takú milú nenápadnú averziu voči čítanému textu. Veď všade sú nejaké problémy, nech hodí kameňom ten, kto nemá v dnešnej dobe žiadne starosti a v lete majú ľudia bežne iné priority než "duchovno"... Tak to poďme zvaliť na nejaký nehmatatelny vplyv, to je predsa najjednoduchšie a dobre to znie.

Iba niekde hlboko v úzadí sa malý tenký hlások ozval s otázkou, ako dlho poznám Ašarata a koľko krát som ho za tú dobu videla robiť takýto "poplach"? Vždy nás skôr ukľudňuje, až je s tým niekedy trošku otravný, keď najprv na všetko hľadá logické vysvetlenie.

Už dlhšie nad touto témou rozmýšľam a sledujem aj svoje vlastné zahltenie fyzickým životom. Akoby sa z nás postupne vytrácalo to, čo nás robí tym, čím sme. A ostáva len obyčajný človek, ktorý sa potýka so svojou existenciou výlučne na tej najzákladnejšej úrovni - práca, rodina, pár priateľov a s ostatným mi dajte pokoj. Znie to fajn až do momentu, keď už aj tá bežná fyzická rovina začne byť odrazu príťažou rovnako, ako bola predtým len tá duchovná. Nechce sa mi stretnúť s tými, ktorých spoločnosť som vždy uvítala. Nechce sa mi namáhať svoje duševné kapacity čítaním niečoho zmysluplného. Nechce sa mi debatovať a čokoľvek zdieľať s okolím. Uzatváram sa do seba.

Človek sa najprv stáva čisto len fyzickou bytosťou bez akejkoľvek pridanej hodnoty, ktorá bola predtým preňho tou najprirodzenejšou vecou. Apatia, nechuť až odpor sa do čohokoľvek vnútorne investovať. Pridá sa v závislosti od povahy troška paranoje, veď prečo mi všetci natláčajú pôsobenie nejakeho vplyvu, keď ja sama najlepšie viem, že som v pohode? O čo im zase ide? Mne je v mojom hermeticky uzavretom svete dobre, nekazte mi moju pohodu. A postupne aj tá fyzická rovina začne krívať a z komplexnej bytosti ostáva len prázdna nádoba, ktorá nežije, iba prežíva. A uvedomí si to až príliš neskoro.

Taktiež je vtipné zabúdanie. Chceli ste sa niečomu venovať, odložili ste to na neskôr a po pár týždňoch na to náhodou znovu natrafíte. Ale v hlave neostala ani minimálna stopa po tom, že ste sa tým už vlastne zaoberali. Skrátka to z hlavy zmizlo. Chcete sa s niekým stretnúť a pristihnete sa pri tom, ako sami pre seba hľadáte výhovorky a ospravedlnenia, prečo sa to práve teraz nedá. Všetko je akosi "zaťažko", aj to, čo nám kedysi robilo radosť a štartovalo nás.

Zaujímavé je, keď sa človek dostane "nad" tieto automatické reakcie a nachvíľu sa preberie k životu aj po duševnej stránke. Tým ešte samozrejme nie je bitka vyhratá, lebo je veľmi ľahké skĺznuť znovu naspäť, ale aspoň sa stihnete trošku nadýchnuť. A hlavne už to máte s čím porovnať, viete sa včas zastaviť a spýtať sa samého seba: prečo vlastne robím to čo robím?

Júl 13th, 2019 at 06:29
Asarat
 4 

Temujin, máte v opise úplnú pravdu. A, ako bežný človek najjednoduchšie zistí, že sa ho to týka?
Napríklad aj tak, že rád chodí do fitnes centra a odrazu si hľadá dôvody prečo tam neisť.
Pod pojmom duchovná činnosť nemám na mysli len mágiu, ezoteriku, ale i napríklad relaxovanie pri čítaní knihy, ku ktorej sa odrazu neviete prinavrátiť a čítať ju. Môže sa stať, že záhradkár odrazu miesto toho, aby sa o svoju záhradku staral ju nechá zarásť burinou, lebo, lebo, lebo.
Všetko sem zaraďujem, čo sa dá chápať ako mimo pracovná odpočinková činnosť.

Samozrejme ne všetko sa dá zvaliť na vplyv prázdna, pretože niečo je proste život ako taký. Je to proces, ktorý sa v živote deje ak prídu aj nepríjemnosti a človeku sa nedarí.

Ľudia, čo ma poznajú a poznajú moju životnú anabázu videli moje vzostupy a i pády na fyzickej úrovni. Bol som v situácii, keď asi každý mal potrebu sa so mnou kamarátiť a aj v situácii, že mi ostalo len pár naozaj dobrých kamarátov. A svoje pády som nikdy neprisudzoval k nejakému vplyvu z paralely. Proste som nemal správneho podnikateľského ducha.

Toto, čo tu teraz pôsobí však vie posúdiť tak promile ľudí z môjho okolia, ktorí vedia o čom hovorím a či píšem. A, ako som spomenul Selekcia zažila vzostupy a i pády a nevyhlo sa to ani materskému spoločenstvu Anách. Vždy sme vedeli, že neúspechy sa ukrývali v našich nesprávnych rozhodnutiach a či za socializmu dobou a zriadením v ktorom sme žili.

Teraz sa však prinavrátim prečo a ako asi viete Vy posúdiť najjednoduchšie, či je to vplyv alebo to nie je vplyv PRÁZDNA a jeho sily. Ak sa na to pozriete akoby „zhora“ proste z nadhľadu viete aj sama posúdiť či to je alebo nie je vplyv. Napríklad tak, že ak sa vo Vás vo Vašom vnútri ozve vnútorný hlas ktorý Vám začne hovoriť, že to teda nie je žiaden vplyv a sú to hlúposti tak na 99% to vplyvom Prázdna bude. A ak prekonáte ten stav, že „nejdem sa tomu teraz venovať“ a zlomíte to PRÁZDNO sa vo Vás s hrmotom zrúti a Vám sa v „hlave a v duši“ rozsvieti a začnete sa na seba s údivom dívať a to som prečo takto konal- teda vlastne nekonal a či nekonala?!

PRÁZDNO je veľmi zradné a čo je zlé nemáme veľa skúseností s tým, čo stým. Je to také tápanie trošku v tme. Je to ako zradná tichá cukrovka v tele, že to človek ju ani necíti, ale ak sa nelieči zrazu človek odpadne akoby z ničoho nič. A človek tým vzoprením sa si do tela aplikuje inzulín a tak sa zachráni.

Júl 13th, 2019 at 12:54
Asarat
 5 

Kolegyňa Tara, veľmi presne si veci opísala. Máš dar slova, ktorý mne tak trošku alebo aj viac chýba.
A máš aj v tom pravdu, čo si napísala a ja som si to ani neuvedomil, že ja vždy najprv všade hľadám racionálne vysvetlenie a až potom metafyzické aspekty som ochotný pripustiť. My sa pohybujeme medzi realitou a inými rovinami neustále, keď sa venujeme týmto veciam.

No tento raz, aj keď nemám dôkaz a väčšine vám rozum hovorí, že môj rozum asi produkujem nezmysly, tak tvrdím, že mám pravdu. Len dokázať to neviem. Mám len svoje skúsenosti a vedomosti nazbierané za desaťročia. Viem je to málo, ale ľudský život je krátky, a tak musím sa uspokojiť s tým, čo mám a čo viem.

PRÁZDNO je práve zradné tým, že tam nič nie a kde nič nie je, tak čo chcem riešiť?
Ty presne vieš o čo sa jedná a ostatní kolegovia aspoň poniektorí sa to snažia pochopiť.
Tento boj je o to teda horší, že bojujem prakticky s ničím cez niečo, čo je. A niečo, čo je som ja moja Duša a moje vedomosti a schopnosti.

A tak viem, že vyzerám trošku akoby mi pri tomto preskočilo, ale viem aj tak, že mám pravdu a aj keď to asi nikdy nedokážem a nebudem vedieť to ľuďom priblížiť a dokázať. Tí, ktorí sa však venujú otázke paralelných svetov atď. (ako aj Ty sa tomu venuješ) tí to pochopia a vedia aj rozpoznať atď. .

Dodám ešte také PS: Bežný človek si toto asi ani nepovšimne, pretože zmeny vo svojom živote pripíše strate záujmu o niečo alebo ako zmenu názoru, ktorú prijal za svoju. A na zmenu názoru a či záujmu má predsa každý človek nárok a právo. Pre nás to má, ale iné dopady a to dopady veľmi, veľmi vážne. Povedal by som skoro existenčné.

Júl 15th, 2019 at 10:10
Ventus
 6 

Ašarat, prečítal som si tvoje články, téma je určite vážna. Chcel by som sa ťa opýtať, či nám vieš poradiť nejaký spôsob ochrany voči vplyvom tohto prázdna. Je niečo overené, jednoduché čo pomôže?

Júl 16th, 2019 at 14:33
Asarat
 7 

Ventus, najlepšia cesta ako sa tomu brániť ako človek jednotlivec je tá forma, že nepodľahneš sebe samému. To znamená, že ak máš nejakého koníčka a niečo Ti nahovára, aby si to teraz nešiel robiť lebo, lebo, lebo, tak nepodľahneš prekonáš ten hlas a pôjdeš za tým napriek všetkému.
Najhoršie je si nájsť a potvrdiť v sebe výhovorku prečo niečo nemôžem robiť mimo pracovnej činnosti.

Napríklad pretože mám trable v práci a vôbec sa snažím nejako prežiť a teraz na to iné nemám ani pomyslenia.

Ak sa tomu vzoprieš možno aj problémy v práci sa zlomia a nastanú lepšie časy. Pretože to PRÁZDNO ťa drží práve v situácii, že na to iné nemáš čas.

Júl 17th, 2019 at 11:03
Regulus
 8 

Kolega Ašarat, toto je veľmi zaujímavá a súčasne i veľmi alarmujúca informácia. A už keď si menoval symptómy (konkrétne strata zmyslu života a iné), mal som pocit, že toto Prázdno sa snáď veru dotýka i mňa. Aj keď pri čítaní príspevkov sa na ultrakrátky okamih vynorila pochybnosť, či sa ma to vôbec týka, no takto spätne chápem, že to mohla byť aj zúfalá obranná reakcia Prázdna, aby sa zabarikádovalo a ostalo neodhalené. Lebo ako lepšie sa zabetónovať na nemennej pozícii, než obrniť sa ignoráciou a ani si nepripustiť, že máme nejaký problém?

Naše osobné rozhovory, kolega Ašarat, ma ešte väčšmi utvrdili, že tento problém je tu, je reálny a jeho ignorovanie by sa nám mohlo vypomstiť. A aj keď naisto neviem, či naozaj je Prázdno tu či nie, no už len ako preventívny prvok je super používať liečebnú metódu vzoprenia sa. Pre istotu. Pomôže to nielen proti Prázdnu, ale i proti bežnej lenivosti, ktorá by sa mohla maskovať za Prázdno. Lebo tak, priznajme si, človeka to zvádza na tieto cestičky. Dozvie sa o Prázdne a skrsne mu myšlienka spásna, že jeeeeej, je tu takáto vec, ktorá ma môže pozmeniť, spôsobiť, že zrazu začnem kašlať na veci, ktoré sa mi hoc aj páčili, ale som ich vlastne ani nechcel moc robiť, tak sa mám na čo vyhovoriť, prečo ich nerobím. A potom môže v pokoji ostať lenivý, veď je sa na čo vyhovoriť. Napríklad v prípade chodenia na záhradu burinu trhať, ktorá teda je aj meter vysoká. Lebo sa nám neeechceee.

Ale nie, toto je cesta do pekiel. Lebo keď niečo usiluje o naše koníčky, činnosti, ktoré nám prospievajú, poddať sa tomu by bola jasná prehra. Kde by to napokon skončilo? Čoho všetkého by sme sa takto postupne povzdávali? Je to ako varenie žaby. Keď sa začína od studenej vody, zmeny sú tak nepatrné, že si ich nevšimne. A keď si ich konečne všimne, je pre ňu neskoro. Teda ďakujem kolega Ašarat, že si nás na toto "varenie žaby" upozornil. Lebo čím viac by sme boli varení, tým menej by sme [asi] boli ochotní pripustiť, že sa nám niečo fakt deje. Ešte je myslím si čas niečo proti Prázdnu urobiť...

Júl 27th, 2019 at 20:18
Avais
 9 

Mily Asarat,
Dakujem za tuto temu, ktora mi je bohuzial blizka. Uz pro prvej Tvojej zmienke o prazdne sa mi ‘rozsvietila kontrolka’ a vdaka ostatnym castiam a komentaru od Tary, vidim, ze moja momentalna situacia nebude len o tom, ze mam toho vela a na ostatne cas nie je.
Uz som bola aj v zlozitejsich situaciach, ale aj napriek tomu motivacia ist dalej v Selekcii bola vzdy tam. Samozrejme aj predtym byvali pochybnosti, niekedy nechut atd - ved nie je jednoduche cestovat 13 hodin tam a 13 hodin naspat.. mna to vsak tesilo- byt medzi svojimi, nacerpat energiu, obnovit motivaciu.
Niekolko mesiacov preslo co som nebola, ale ja mam pocit, ze mi je Selekcia roky a mile vzdialena. Predtym by som to brala dost zufalo a emocionalne. Momentalne frustracia ze sa citim od Selekcie odpojena je sice tam, ale zaroven Ta frustracia je skor rezignacia bez velkych emocii.
Predtym som vzdy hladala sposob ako veci urobit, teraz je to skor o tom nejak prejst z dna na den. Moje plany a motivacia je sice tam ale akoby za sklom. Ako nieco co je tam a predsa nie je.
Mozno to neda zmysel co poviem, ale aj toto prazdno sa da nejakym sposom zamerat/ precitit. Ak na miesto pocitov a emocii ako napr. bolest, radost, smutok, vzrusenie atd je teraz prazdno tak to prazdno je citelne a zjavne ked sa clovek uz trochu pozna- lebo to prazdno bud vytlaca to ostatne alebo prerasta tym ostatnym a to je predsa citelne....je to nieco navyse a tak to aj citim
Niekde v kutiku duse sa sama seba pytam, preco rusim stretnutie s kamaratkou na ktoru sa uz dlho tesim? Preco nevolam synovi ked ho lubim? Preco zostavam doma sama I ked mam chut si ist zabehat? Preco sa nechcem pripojit na skype s kolegami i ked sa na to spociatku tesim ale zaroven dufam ze im do toho nieco vojde a napokon sa to zrusi?
.... ja len dufam ze som dost silna na to, to vsetko zvratit.....

Júl 27th, 2019 at 23:52
Vhiolynta
 10 

Veľmi pozorne som si prečítala všetky tri časti o prázdne. Na rozdiel od prvého pohľadu na prázdno tak zisťujem, že je to komplexný problém. Že je značná odlišnosť medzi prázdnom nudy, prázdnom zúfalstva, prázdnom po deštruktívnom čine, prázdnom utrpenia a depresívnym prázdnom. Možno je ich viac, neviem. Prázdno je však v istom zmysle aj napätím k naplneniu a naplnenie je niečo, čo človek nemá len tak. Lebo práve on sa počas svojho života neustále niečím plní. Čím žije a čo robí, to ho aj utvára vo vnútri. Je to proces, ktorý má svoj vývoj.
To, že sa človek cíti prázdny, sa neobjaví znenazdajky. Naopak, musia byť vytvorené podmienky.
Človek, ktorý nebol v detstve, v minulosti primerane milovaný, vstupuje do života s veľkou emocionálnou dierou (dôvera verzus nedôvera). Jej výplňou je práve iba prázdno. Je to hladujúca čierna diera vo vnútri človeka, ktorá túži po láske a deformuje jeho vzťahy s okolím i so sebou samým.
Prázdno sa môže objaviť aj po tom, čo sa človeku nepodarí zrealizovať niečo, v čo sníval, alebo o čo osobitne usiloval. Nastane chvíľka sklamania, frustrácie, okamih prázdna, cez ktorý sa však môže preniesť ďalej. Len nesmie zostať prilepený na vlastnú niekdajšiu predstavu a musí zareagovať na vzniknutú krízu ako na výzvu.
„Najďalej dôjde ten, čo najviac zápasil sám so sebou...píše v Citadele Exupéry.
Aj ja som hľadala navigáciu proti prázdnu. Dá sa to. Nejde však iba o odvahu, ale aj o cieľ. Začala som sa pohybovať ako s GPS navigáciou, teda zadala som si cieľ. Tak smerujem pomaly k cieľu, snažím sa k nemu bezpečne dôjsť. Potrebujeme mať cieľ a keď ho nemáme, musíme si ho jednoducho určiť, stanoviť. Netreba sa orientovať tým, čo chceme odstrániť, ale tým, čo chceme získať. Idem za tým, čo chcem, nasledujem svoje túžby.
Prázdno nikdy neodstránime tým, že sa ho budeme chcieť zbaviť, ale tým, že sa ho budeme snažiť niečím naplniť.

Júl 29th, 2019 at 07:04
Tara
 11 

Z psychologického aj filozofického hľadiska by sme mohli o prázdne napísať celé traktáty. Ak sa bavíme o sile Prázdna z magického hľadiska, ako o energetike, ktorá odniekiaľ prichádza a pôsobí na ľudí, je to trošku zložitejšie. V princípe sa ukotvuje práve na tie psychologicky významné drobnosti a nerovnováhy, ktoré si v sebe nosíme. Až na to, že ich výrazne posilňuje a pomaličky nenápadne ženie do krajnosti, ku ktorej by možno za prirodzených okolností nikdy neprišli.
Ako písala kolegyňa Vhiolynta, najlepšie sa javí nastaviť si v GPS navigácii cieľ a držať sa ho. Bez ohľadu na náladu, chcenie alebo nechcenie, nenechať sa vykoľajiť, znechutiť ani odradiť žiadnym vnútorným poryvom, ktorý by nás chcel z našej cesty odkloniť. Takto je to v princípe pri každom vplyve "z éteru". Najjednoduchšia obrana je držať sa toho, čo sme si predsavzali a neuhnúť. Ľahko to znie, ťažšie je to už v praxi. Ale nie je to nemožné. A časom pocítime, ako v nás niečo povolí, ako znovu máme energiu a chuť, akoby nám z hlavy odstránili olovenú prilbu.

Júl 29th, 2019 at 08:30
Luis
 12 

Na prázdne je zradné aj to, že človek dúfa a dúfa. A pri tom dúfaní však stráca a stráca. Nevidíš to, necítiš to, len odrazu precitneš a zistíš, že tvoj svet sa zmenil. A Ty alebo prijmeš zmenu alebo ... alebo?
Áno prázdne je to zúfalstvo, zúfalstvo, že aj keď bojuješ často strácaš. No problém je práve v rezignácii a v tom, že sa ľudia sami seba presvedčia, že toto chceli, lebo. Proste je to akoby som citoval nášho klasika – „celé zle“... .

Júl 29th, 2019 at 08:45

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky