V medzivojnovom období existovala silná spoločnosť, ktorá pôsobila na našom území a mala väzby a napojenia aj na mnohé zahraničné skupiny. Niektoré tieto spoločnosti sa nazývali aj Lóžami a skrývali medzi sebou ľudí rôznych spoločenských vrstiev, inteligenciu i obyčajných ľudí, ktorí neoplývali žiadnym majetkom. V tomto období existovalo silné portfólio konkurenčných skupín, avšak pokiaľ je nám známe, k vzájomným stretom či konfliktom dochádzalo len minimálne.

Určite sa už väčšina z Vás stretla s knihou F. Bardona, kde sa opisuje jedna takáto lóža. Táto lóža mala 99 členov a každý rok bol jeden z nich vylosovaný, aby umrel a bol nahradený novým členom. Ak si vezmeme, že ich bolo 99, tak pravdepodobnosť, že budú dlho žiť, pri nich bola veľmi vysoká, ale pri troške smoly ste mohli žiť len posledný rok svojho života. Tieto duše boli obetované „diablovi“ a ten im za to dával moc konať.

Na rozdiel od nich, naše učenie nezasahuje až tak evazívne do života ľudí, i keď na druhej strane sme sa určitým spôsobom aj my akoby zaviazali plniť isté dohody s paralelnými svetmi. Môže tu vzniknúť polemika o humánnosti, ale ja na túto otázku zodpovedať nechcem – nechám každého, aby si časom utvoril svoj názor a mienku sám. Mnohí z vás sa možno do hĺbky týchto skutočností nikdy nedostanú, pretože budete smerovať úplne inou cestou a do iných cieľov, avšak už teraz musíte pochopiť, že Vaša cesta bude rovnako dôležitá, ako cesta každého ďalšieho člena. Za účelom zachovania rovnováhy je veľmi dôležité, aby sme nešli len jedným smerom, ale aby napĺňanie cieľa išlo cez viaceré zdroje. Preto sa aj v medzivojnovom období, ktoré tu spomínam ako jedno z najaktívnejších v novodobej histórii, medzi nami nachádzali tak učenci z oblasti kresťanskej teológie, židovskej obce a úplnou samozrejmosťou boli napríklad aj jogíni, či technicky zameraní ľudia. Toto zoskupenie ľudí tvorilo rôzne pracovné skupiny, ktoré sa zameriavali každá na svoju oblasť. Títo ľudia sa navzájom držali a podporovali, avšak aj tak naďalej prísne dodržiavali štatút hierarchickej spoločnosti a to až do takej úrovne, že Majster poznal len Majstra nižšieho rádu a jemu podriadenú skupinu, Majster nižšieho rádu poznal len Majstra vyššieho rád a tak ďalej. To znamená, že každý poznal len nevyhnutný počet ľudí – podriadený svojho nadriadeného, učitelia svojich žiakov, a pod.

Pracovné skupiny mali rôzne zadelenie a kým jedni sa zaoberali napríklad výskumom v oblasti medicíny, iní ovplyvňovali politické dianie, ďalší sa zaoberali mágiou, ale všetci išli za jedným cieľom – vybudovať silnú konzistentnú spoločnosť. Nemôžeme tvrdiť, že tu bolo všetko len ružové, že by nedochádzalo k názorovým konfliktom, pretože človeku bola daná slobodná vôľa preto, aby mohol slobodne vyjadrovať svoje názory, ale aj tak je nutné poukázať na to, že aj keď mali možnosť slobodne sa vyjadrovať, naučili sa rešpektovať význam hierarchie a v prenesenom zmysle – čo prišlo zhora, bolo sväté.

V tomto období sme disponovali silným ekonomický zázemím, tým pádom aj možnosťami rozvíjať svoje učenie a mali sme k dispozícii celé traktáty starých zvitkov, dokumentov a pod. Žiaľ, čo sa nezničilo počas prvej svetovej vojny, sa záhadne zničilo počas tej druhej a socializmus tomu dal už definitívnu bodku. Posledné zachytené informácie hovoria, že obrovská časť týchto dokumentov bola presunutá do Francúzska, kde sa však stopa ďalej stráca. Ak berieme do úvahy, že sme v rámci našej hierarchie v medzivojnovom období mali niekoľko sto členov, tak v rokoch 1939 – 1948 sa rady zdecimovali na niekoľko desiatok členov a v rokoch 1948-1990, keď sme sa znovu začali objavovať, na Slovensku existovala skupina 10-15 ľudí. Do roku 2010 sme z pôvodnej štruktúry prežili až dvaja.

Naša spoločnosť, ktorá sa teraz nazýva Selekcia, sa v medzivojnovom období nazývala Anách. Našim skrytým symbolom bola ruža. Tu by som poprosil, aby ste si to automaticky nedávali do súvisu s Rosenkruciánmi, pretože ruža je dávny symbol dokonalosti, ktorá sa dokáže brániť. Je krásna a vie aj pichnúť.

V období socializmu v Československu – najmä v 50tych rokoch – intenzívne pokračovalo prenasledovanie každého voči každému, komunistický režim sa menil na socialistický, aby sa tváril, že ide budovať komunizmus. Mnohí naši súpútnici v rámci perzekúcii komunizmu skončili v uránových baniach v Jáchymove, kde boli de jure odsúdení na niekoľkoročné tresty a de facto na smrť. Z týchto baní z našich radov prežili len traja, aj to len vďaka tomu, že v našich radoch za socializmu boli aj právnici a policajti, ktorí zostali verní štruktúre a hierarchie spoločnosti a jej poslaniu.

V rámci histórie som sa rozhodol už nikdy neuverejňovať mená jednotlivých členov. Oni sa počas svojho života rozhodli zostať v anonymite a to aj v časoch, keď dali pokyn na vytvorenie spoločnosti Selekcia a len z úzadia riadili to, ako máme ísť ďalej a ako máme fungovať. Možno sa zdá niekomu neférové, že si nemôžu aspoň takto uctiť tých niekoľko pozostalých, ale ja rešpektujem ich želanie a teda budem odchádzať s vedomím, že som bol posledný, kto poznal tých, ktorí žili v tomto období.
Aj keď sa bavíme o histórii, musí tu zaznieť odkaz, že sa treba pozerať do budúcnosti a oni nechceli, aby sa niekto díval na nich do minulosti, ale chceli to, čo chcem teraz aj ja – aby spoločnosť išla s dobou vpred.

Ako už bolo spomenuté a ako všetci dobre viete, naša spoločnosť je hierarchická a ako taká je uzatvorená pred verejnosťou i pred vlastnými členmi a to z dôvodu bezpečnosti jednotlivých členov a kolegov. Je síce pravda, že v jednom období bola spoločnosť čiastočne otvorená a vzájomne sme sa poznali každý s každým, avšak v konečnom dôsledku nám história ukázala, že tento počin bol skôr kontraproduktívny, čo sa týka rozsiahlejšej štruktúry spoločnosti.
V spomínanom medzivojnovom období sme fungovali ako uzavretá spoločnosť a v rámci nášho zamerania skúsim vybrať jednu z činností, ktorá Vám je asi srdcu najbližšia. Pozrime sa trošku na mágiu.

Nech už posudzujete toto obdobie akokoľvek, aj keď som spomínal, že medzi nami boli i teológovia, keby o nich cirkev vedela, tak by ich exkomunikovala. Čas upaľovania bosoriek už bol síce preč, ale politické a náboženské perzekúcie by mali aj tak nedozierne následky na jednotlivcov. Preto sa mnohokrát mágia skrývala v podzemí rôznych starých budov, kláštorov a pod. Mnohí si myslia, že sme chodil von do prírody často a využívali sme lesy, ale musím Vás sklamať, pretože práca v prírode je novodobý jav a vzhľadom na maximálnu ostražitosť sme v minulosti volili podzemie ako bezpečný úkryt. Boli ľudia, ktorí sa oddali tejto vedeckej práci – pretože aj keď je to možno divné, aj v našich radoch môžeme niektoré práce definovať ako vedecké – sa stratili v útrobách rôznych budov na celé roky. Tu v tomto bode by som rád poukázal na dôležitosť hierarchie a jej fungovania v prvej tretine dvadsiateho storočia. Pretože ako ďalej pochopíte, hierarchia bola prispôsobovaná dejinami a jej význam sa menil aj podľa fyzických potrieb a podľa pôvodného zamerania v ponímaní paralelných svetov a potrieb získavania a spracovania energii a síl, ktoré boli nutné na ďalšiu prácu.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, December 5th, 2013 o 15:37 a je zaradený pod História, Postrehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

...verím, ze som na stope.Vdaka za odkaz vysvetlujuci mnoho.
Salutation De La France mes amis.

December 5th, 2013 at 18:33
 2 

Z môjho uhla pohľadu je to tak že som v 90-tich rokoch hĺadal podobnú skupinu, ona si však paradoxne našla mňa avšak čo je dôležité treba si uvedomiť čo chceme, kam smerujeme a samozrejme je mať pevnú vôľu a zdravú psychiku. Z hľadiska bezpečnosti nie je nikdy doba vhodná na prehnané otváranie sa okoliu...

December 5th, 2013 at 19:21

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.