Majstri vyššieho rádu
Majstri vyššieho rádu boli opäť premostením medzi dvomi svetmi – medzi svetom Veľmajstrov a svetom hierarchicky nižších postov. V závislosti od konkrétneho odboru boli do týchto funkcií menovaní ľudia, ktorí spĺňali kritéria po odbornej i etickej stránke. Pod pojmom etických kritérií myslíme lojalitu voči spoločnosti ako takej. Majster vyššieho rádu svojou odbornosťou musel vedieť plnohodnotne zastúpiť všetky činnosti a profesie, ktoré mu podliehali. Znamená to, nielen to, že sa musel vedieť správne a včas rozhodovať, ale musel ovládať aj všetko, čo sa vyžadovalo od nižších stupňov. Aj tu sa však musíme pozerať v hierarchií smerom nahor. Z tejto pozície Majster vyššieho rádu mohol byť a väčšinou aj bol pripravovaný Veľmajstrom spoločnosti na to, aby sa dostal do administratívno-technických sekcií spoločnosti. Spoločnosť ako taká sa totiž neskladala len z praktických záležitostí, ale musela byť riadená aj z pozície úradnej. V dnešných dobách by sme ich mohli nazvať napríklad tajomníkmi. Boli a sú v úzadí väčších vecí, o ktorých nižšie stupne nemuseli ani len tušiť, svojimi činmi priamo ovplyvňovali chod spoločnosti, pretože v nemalej miere sa starali aj o ekonomické zázemie spoločnosti. Títo ľudia sa starali o archív, správu písomností, zasielanie dôležitých správ a dokumentov, atď.
Čo sa týka ich odbornosti, či to už bolo v oblasti mágie, alebo v akejkoľvek inej profesii, boli prakticky rovnocenní so svojimi kolegami z nižších stupňov, ale ich sila v rámci výkonného práva im umožňovala zasahovať do štruktúr spoločnosti smerom nadol a tým pádom súčasne suplovali výkon Veľmajstrov spoločnosti v administratívnych a technických záležitostiach.
Veľmajstrovi spoločnosti samozrejme predkladali všetky potrebné informácie na zváženie a spracovanie a väčšinou boli na nich, aby vypracovali rôzne návrhy k určitým záležitostiam, či už na základe rozhodnutia Veľmajstra, alebo ako svoj vlastný podnet a Veľmajster potom rozhodol, či sa tento návrh uvedie do praxe, či myšlienku prijíma alebo nie.
Okrem tejto administratívnej činnosti, ktorá bola nevyhnutná pre chod spoločnosti, zastávali aj pozíciu osobného asistenta Veľmajstra pri rôznych praktických rituáloch, úkonoch, pri výučbe a pod. Pripravovali pre Veľmajstra pomôcky, ktoré potreboval či už pri rituáloch, alebo pri výskume vo svojom odbore, zároveň sa od neho učili jeho umeniu a taktiež zapisovali Veľmajstrove myšlienky a archivovali recepty, postupy a návody.
Majstri vyššieho rádu už žili skrytí a v ústraní svojich priestorov, s nižšími hierarchickými stupňami sa kontaktovali a stýkali iba sporadicky, väčšinou prostredníctvom zástupcov jednotlivých skupín. Nebolo neobvyklé zahliadnuť v priestoroch hradu presúvajúceho sa Majstra vyššieho rádu, avšak máloktorý stupeň nižšie než Majster sa ho odvážil iba tak osloviť. Väčšinou si chodili vlastnými chodníčkami zamyslení a zabratí do svojich záležitostí, o ktorých nižšie stupne síce vedeli, že sa riešia, ale to bolo asi tak všetko. Z hradu vychádzali iba kvôli veľmi výnimočným okolnostiam za určitým konkrétnym poslaním, dalo by sa však povedať, že nevychádzali do vonkajšieho sveta takmer nikdy.
V rámci zabezpečenia inkarnačných procesov boli prvým a posledným prepojením medzi svetom fyzického života na tomto svete a vnútornými chrámami, z ktorých sa prakticky neodchádzalo. To znamená, že boli prvým a posledným článkom, pri ktorom začínalo spojenie medzi tými, ktorých nikdy nikto neuvidel a vedelo sa o nich len že existujú a poznali sa ich mená, medzi tými, ktorí žili v hlbokom utajení uzavretí v svojich pracovniach a tými, ktorí žili a konali v rámci spoločnosti navonok.
Majstri vyššieho rádu sa v zásade mohli deliť na dve podskupiny – tí, ktorí pôsobili vo vnútri spoločnosti v útrobách hradu a tí, ktorí pôsobili navonok aj pre nižšie stupne ako určitá autorita. Rozdiel bol ten, že o tých prvých už bežní členovia a žiaci spoločnosti ani netušili, že existujú. Tieto dve skupiny Majstrov vyššieho rádu sa učili a pripravovali v podstate rovnako, ale niektorí sa venovali viac organizácií spoločnosti a niektorí vykonávali už iba funkciu asistenta Veľmajstra smerom do vnútra, pre interné potreby Veľmajstra a nepohybovali sa medzi ostatnými členmi a žiakmi už vôbec.
Vybraní jedinci spomedzi Majstrov vyššieho rádu mohli na tomto stupni začať špeciálnu výučbu ohľadom procesu prípravy na výmenu duší a zabezpečenia cyklu života cez paralelu do fyzického sveta a naopak. Nie každý sa automaticky na stupni Majstra vyššieho rádu začal venovať týmto záležitostiam, väčšina sa na tejto funkcií venovala riadeniu spoločnosti podľa pokynov a v komunikácií s najvyššími hierarchickými stupňami. Nie každý Majster vyššieho rádu sa po odchode Veľmajstra automaticky dostal na jeho pozíciu. Mnohí sa našli doživotne v pozíciách organizačných a „manažérskych“ a nemali ambíciu stúpať ďalej či hlbšie do niektorých tajomstiev, pretože chápali zmysel svojho poslania na tomto poste.

Tagy: História, spoločenstvo Selekcia