V poslednom čase sa o duši rozprávame často a často sa zamýšľam nad tým, čo všetko sa ešte dá k tejto téme povedať. Dá sa niečo povedať aj o duši spoločenstva Selekcia? Áno, aj tu existuje určitá forma duše, ktorú tvoria naši členovia. Sme súčasťou niečoho a to niečo má prostredníctvom nás svoju vlastnú dušu.

Každý vidí zo svojho uhla pohľadu aj nejaké tie negatíva, ktoré treba postupne napraviť, ale verím, že vidíme aj mnohé pozitíva. Pretože aj tie tu sú. Inak by sme tu asi nezotrvávali a nesnažili sa zachrániť naše učenie, nesnažili by sme sa vzájomne si poskytovať svoje skúsenosti a vedomosti, aby sa zachovali pre ďalších, ktorí prídu po nás. Každá práca, ktorú napíšeme, rozširuje naše spoločné obzory a naše duše. Takto obohacujeme aj duševné vlastníctvo spoločenstva. Preto som vždy rád, keď prichádzajú nové témy a nové vedomosti od vás všetkých smerom k nám všetkým.

Vo vašich dušiach sú poukrývané fragmenty vedomostí a tým, že sa nebojíte svoju dušu otvoriť nášmu svetu a zdieľate s nami svoje poznatky, zväčšuje sa duševné bohatstvo tohto celku pre tých, ktorí ešte len prídu, aby mohli aj oni obohatiť neskôr nás už tu prítomných. Váš príchod obohatil naše spoločné duševné Ja o ďalší kúsok, ktorý ste so sebou priniesli. Každý jeden člen spoločenstva je svojou dušou nenahraditeľný a každý odchod niekoho z nás nás oberá o kúsok našej spoločnej duše. Ale nech tu človek zotrval akokoľvek dlho, zanechal tu stopu svojho vlastného ja – napríklad formou nejakej časti učenia, či písomnej práce. Tak vlastne nikto neodchádza.

No nestačí mať len dušu. Je k nej potrebné aj to, čo z nás robí práve to, čím sme – emočné telo. Bez emočného tela by sme ako spoločenstvo boli len skupina riadiaca sa chladnou logikou a hodnotami nula/jedna. Nič medzi tým by nebolo a boli by sme len chladní a vypočítaví, neschopní kúska citu či empatie. Akí teda naozaj sme, keď sa zídeme na jednom mieste so všetkými našimi povahami, problémami, radosťami či starosťami, ktoré nás sprevádzajú životom? Týmto všetkým a v prvom rade vzájomným rešpektom sme kultúrnymi bytosťami, ktoré vedia čo a ako. A každé naše Ja pridáva do spoločného diela, do tejto spoločnej kolektívnej duše čosi vlastné, presne tak, ako cez emočné telo duša získava poznanie. Pre dušu spoločenstva sme my tými emočnými telami, ktoré duši spoločenstva sprostredkúvajú poznanie a touto istou cestu poskytujeme našim dušiam to správne rozšírenie poznania a obohacuje to naše skutočné Ja.

Aj preto ma teší, keď občas počujem od ľudí, ktorí nás prvýkrát uvidia, že sa ocitli akoby niekde v 14-tom storočí. Ale neocitajú sa niekde, kde nie je civilizácia. Ocitnú sa v civilizácii, ktorá už navonok zanikla. My sme svojím spôsobom stále jej súčasťou, dávame jej dych a dušu a takto si tvoríme náš vlastný svet, ktorý sa stáva živou dušou spoločenstva. Túto dušu vďaka tým, čo boli, sú a budú, spoločne udržiavame živú pre nové generácie.

Tagy: čierna mágia, Duša, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie