24
Sep

Čo znamená byť mágom

   Odoslal Asarat a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Byť v živote mágom je viac ako len prežívať obyčajný život. Je to poslanie ktorému sa musíme oddať a napriek úskaliam kráčať za noci temnej stále vpred. Je to niečo hlbšie, duchovné a neoddeliteľné od samotnej podstaty našej existencie. Mág nekráča po vyšliapaných chodníčkoch, ktoré mu svet ponúka. On si vytvára vlastnú cestu, často zahalenú temnotou a neistotou. No práve v tejto neistote sa nachádza jeho najväčšia sila.

Kým bežný človek hľadá pohodlie a istoty, mág hľadá výzvy. Vie, že každý krok, ktorý ho vedie k Ohnivej hore, je skúškou jeho vôle a odvahy. Ohnivá hora tu symbolizuje najvyšší cieľ – niečo, čo môže byť pre ostatných nedosiahnuteľné alebo nepredstaviteľné. Pre mága je to však bod, na ktorý sa neustále sústredí. Kráča za ním aj v temných nociach, keď jeho okolie nevidí svetlo ani východisko. Jeho vnútorný oheň, vnútorná motivácia ho však vedie a udržuje na ceste.

Byť mágom znamená mať odvahu odovzdať sa niečomu väčšiemu. Znamená to prijať, že prekážky sú neoddeliteľnou súčasťou cesty a že ich prekonávanie nás formuje. Každá prekážka, každé úskalie, ktoré mág zdolá, ho posilňuje. A každý pád je len ďalším krokom k tomu, aby vstával silnejší a odhodlanejší.

Kráčanie za cieľom, aj keď sa zdá, že svetlo zhaslo a okolo je len temnota, si vyžaduje vnútornú silu. Táto sila však nie je o dokonalosti či neomylnosti. Naopak, je o tom, že mág si uvedomuje svoju zraniteľnosť a krehkosť, no napriek tomu kráča ďalej. Chápe, že odpočinok prichádza až po dosiahnutí cieľa – po zdolaní Ohnivej hory.

No aj po dosiahnutí tohto cieľa sa cesta nekončí. Mág vie, že za každým vrcholom sa skrýva ďalší. A preto po krátkom odpočinku znovu vstane a vydá sa na ďalšiu cestu. Tento nekonečný kolobeh cieľov a výziev je to, čo ho definuje. Byť mágom teda neznamená dosiahnuť len jeden cieľ a odpočívať. Znamená to neustále hľadať nové výzvy, nové cesty a nové méty.

V konečnom dôsledku je bytie byť mágom o pochopení, že život sám je cesta, nie destinácia.

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, September 24th, 2024 o 10:13 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Ďakujem Ti drahý Ašarat za tento príspevok. Áno, akoby si čítal z duší mnohým nám, ktorí sme na tejto životnej ceste plnej strastí ale mnohokrát aj ojedinelých, neopakovateľných zážitkov a skúsenosti presahujúcimi horizont fyzického bytia.

Som vďačný za všetko, čo prežívam v práve neľahkých a slabých chvíľach, kedy som schopný mnohokrát otočiť celý svet aby som išiel ďalej za poznaním z prežitého. Je dobré sa aj zastaviť, kompletne zmiznúť, stratiť a nájsť sa opäť v tichu.

Odpočínok a ticho otvárajú iné svety, ktoré nám taktiež pomáhajú zvládať našu každodennosť a pritom sny, zdájú sa byť prelomom medzi rôznými realitami bytia, za čo sme mnohkrát odsudzovaní a zatratení v temnotách ľudstva a to nie len v noci ale aj za všedného dňa.

Som blázon, keď snívam alebo snívaním sa stávam bláznom? Kto je ten mág tamto opodiaľ, ktorého mnohokrát vidím ako mi pomáha a radí? Čo keď i ten som ja i ty a ten blázon, ktorý prestal snívať je napokon už dávno mŕtvy? Nesúdi len preto, že bol súdený? Ak, tak kým? Sám sebou? Najsamskôr.

A tak prekročiť svety tieňov nezdá sa byť tak vzdialené, ako keď za mesačnej noci hľadím na odraz svojej tváre na hladine jazera, ktorá mi pripomína pútnika života smerujúceho na Ohnivú horu, ktorého v tichu, pokoji a nerušene z neďalekého lesa na úpätí hory pozoruje smrť.

September 24th, 2024 at 11:29
 2 

Mágia je učenie ktoré nás posúva dopredu aj za cenu straty vecí na ktorých nám môže záležať.

September 24th, 2024 at 19:21
 3 

Ďakujem, myslím že toto sú slová ktoré som už nejaký čas potreboval počuť.
Je to už nejaký čas, čo som sa prebudil a vďaka nepríjemnej chorobe pochopil, že žiť sa dá aj inak ako len každý deň chodiť do práce.

Trvalo ale ďalších šesť mesiacov, kým som nabral odvahu a vykročil do neznáma. Keď tu takto sedím, spomínam si na posledné roky, a neboli to vôbec jednoduché roky.
Som veľmi vďačný. Za to, že som sa mohol pred toľkými rokmi pridať k Selekcii a začať sa učiť.

Nebyť toho, dnes by som veru, nepísal tieto slová. Nemal za sebou skúsenosti, ktoré ma urobili tým kým som.

A nechápal, čo si ty sám myslel svojimi slovami v tomto príspevku. Vydali sme sa na cestu, ktorá je nádherným dobrodružstvom. Obaja síce v inom čase no verím, že s rovnakým ohňom v srdci.

September 30th, 2024 at 14:14

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.