Kam, kedy a prečo?
Cesta vedie odniekiaľ niekam a má mnoho prúdov. Mnohé prúdy vidíme a mnohým sa chceme vyhnúť.
Nedokážeme sa však úplne vyhnúť tomu, čo je napísané či dané na týchto cestách.
Preto i keď vieme že to tam máme, sa občas divíme tomu ako a prečo sa veci dejú a divíme sa aj tak, keď to vieme a vidíme to no i tak sa divíme, lebo nevieme prečo to nevieme eliminovať keď to už vieme.
Cesty sú dané a spomienky v nich akoby boli predzvesťou budúcnosti ktorú vidíme a predsa nevieme či je to skutočnosť či fantázia.
Vidieť často neznamená vedieť. Veď ak niečo vidím že je tam to napísané, ale neviem čítať, alebo neviem čítať v tom danom jazyku vidím, ale neviem.
Často aj vidíme, vieme čítať no nechápeme zmysel.
Často vidíme a chápeme zmysel a hľadáme cestu ako to zmeniť, či zastaviť, avšak sme úplne bezmocný voči sile cesty ktorú nám „osud“ dal, teda predurčil ako formu života bytia.
Život, ako forma bytia nedokonalosti v bytí poznania osudu a formy možností, otvára možnosti napredovania a i zastavenia sa v tomto čase a momente poznania jednej z mnohých právd týchto ciest a „osudov“, teda životov kde niet víťaza a všetci sa stanú porazený.
Od čias, keď Temno neostalo samo vo vesmíre a zjavilo sa svetlo v podobe slnka, sa stáva tu na tejto planéte mnohorakým pohľadom na svet a jeho cesty v spojení s paralelami bytí i bití foriem životov v cestách osudu, ktoré musíme ustáť, alebo proste odísť ak je kam.
Odisť z bytia sa dá a dá sa i zostať, no čo je ľahšie či ťažšie rozhodnutie? V bytí drží na tých cestách mnohých poznanie svetla pravdy o pokračovaní cesty v nebytí bytia.
Takže kam a kedy a ako odísť a ako zmeniť to, čo niekto pomenoval „osud“ ak už v tejto jednoduchosti tápa ten kto to pozná i zná pravdy o bytí i nebytí v rôznych podobách „osudu“.
Cesta víťaza a porazeného je jedna a tá istá, a predsa je to úplne iná cesta pretože jeden má mnoho možností a ciest a niekedy stúpime na tú správnu a vedie nás „rajom života“ no i vedie nás „peklom života“. A v tomto bytí a nebytí, čo sa nazvalo „životom jedinca“ sa stretávajú sily paralel v boji o bytie.
Od tých čias keď sa svetlo stalo svetlom a „život“ počal svoju existenciu sa vedie i boj o bytie v bytí. No niet tu víťaza a ani nebude, lebo víťaz bol jasne daný a to pred svetlom. Pred svetlom bolo Temno. I ono sa stáva víťazom lebo i keď so svetlom prišiel „život“ temno „smrti“ víťazí. A tak ten, čo hľadá odpoveď o cestách „osudu“ nemá zmysel hľadať, pretože nie je možné zvíťaziť v bytí bytia toho čo niekto nazval „Osudovým životom“ tu v tomto bytí tých čo existujú v tomto bytí mnohých ciest.