Dobrý deň

na stránke blogy.selekcia ma zaujali vaše úvahy na tému vedomia, a otázka - Čo sa s vedomím deje po smrti?

Možno vám pomôžu moje postrehy pri ďaľšom skúmaní.

O tom, čo je vedomie, je dostupných mnoho štúdií, od striktne vedeckých, cez náboženské, ezoterické, až po naivne laické.

To, čo vo všeobecnosti nazývame vedomím, je v základnom ponímaní istotne spojením zmyslového vnímania, skúseností, ich následneho vyhodnocovania prostredníctvom myslenia, a pamäte. Takéto vedomie vytvára našu realitu. Neuroveda už niekoľko rokov propaguje tvrdenie, že náš mozog nám realitu v istom zmysle projektuje - práve prostredníctvom vedomia - a objektívnu realitu teda nepoznáme.

V širšom ponímaní môžeme vnímať ako vedomie však aj jeho iné formy.

Vedomie samého seba sa spája s pojmom ego.

K otázke, či novonarodené dieťa má vedomie, treba podotknúť, že vedomie sa vyvíja.
Či už prirodzene, s ohľadom na vyššie spomenutú syntézu, alebo vlastným rozvojom.
Dieťa, novorodenec - vníma zmyslami (teplo, chlad, hluk, ticho, pach...), a mimozmyslovým vnímaním, ale keďže nemá dostatok skúseností, vyhodnocuje ich inštinktívne a tak na ne aj reaguje. Má "čisté" vedomie. Postupne, ako sa jeho mozog vyvíja, získava skúsenosti, začína si uvedomovať samého seba a vtedy, ako sa hovorí, (je to individuálne, ale zhruba okolo 3tieho roku života) vzniká ego.

Z hľadiska psychológie rozpoznávame aj podvedomie a nevedomie. Čo v našej realite je výsledkom projekcie vedomia, čo podvedomia, a čo nevedomia? Ľudia s rozvinutými mimozmyslovými schopnosťami dokážu projektovať aj podnety z týchto oblastí. A nakoľko sme tvorení reprodukciou, odovzdávame si geneticky niektoré "dary" uložené v našich mozgoch.

Tiež poznáme zmenené stavy vedomia, ktoré dosahujeme napr. v stave meditácie (koncentráciou, dýchaním a inými technikami) alebo pôsobením psychedelík. V stave meditácie sa zbavujeme externého vedomia a aktivujeme "vyššie vedomie". Aj stavy najvyššej meditácie, a nonduálneho vedomia sú predmetom vedeckých výskumov. Tiež je dokázaná mozgová synchronicita ľudského vedomia pri vzájomnej komunikácii, verbálnej aj neverbálnej, či spolupráci.

A potom je tu ešte spánok. Okrem snovej REM fázy, sa vo štvrtej spánkovej fáze sa dostávame do nevedomia. Je to hlboká fáza spánku keď nesnívame, klesá nám telesná teplota a dýchanie sa prehlbuje a spomaľuje. Je to prirodzená fáza nevedomia - a teda odlišná od bezvedomia v narkóze vyvolanej anestetikami, alebo stratou vedomia vyvolanou neprirodzenými zásahmi (úraz, omamné látky). V tejto hlbokej fáze spánku sa nachádzame asi nabližšie k predstave o vedomí po smrti.

Ak toto všetko nazývame vedomím, tak je tu jeden spoločný základ. A tým je život.

Čo sa deje s vedomím po smrti človeka? Nič. Z vedeckého hľadiska smrťou človeka vedomie "zhasne". Nie je.

Čo sa deje s vedomím pred narodením človeka?

Ľudia, ktorí sa prebudili po kóme, mali často vidiny éterických bytostí, iných svetov, svetla v tuneli a pod. Do určitej miery sú toto obranné mechanizmy mozgu, projekcia, ktorá nastáva v sieti celého vesmíru neurónov. Môže byť výsledkom vedomých aj podvedomých vnemov počas života, akousi "záložnou pamäťou". To, že sa "vrátili", znamená, že ešte stále v sebe mali životný impulz.

Zázrakom, a ozajstnou záhadou, ktorú ešte veda nedokázala dešifrovať, je práve tento životný impulz. Pôvod prvého a posledného impulzu,ktorý tu je, aj po úplnom "vypnutí" mozgu. Nikto nevie odkiaľ tento impulz pochádza. Ak veríme, že existuje niečo, čo nás presahuje, možno sa tomu iba treba odovdzat.