Skúsme si smrť definovať len ako nejakú silu. Nedefinujme ju ako bytosť konkrétnu, ale bytosť abstraktnú, ktorá je všade a pritom nikde.

Môže sa zhmotniť v určitej situácii, ale pritom môže pôsobiť aj bez toho, že by sme jej prítomnosť vôbec zaevidovali.
Ak si predstavíme napr. nemocnice či cintoríny, ako dva protiklady navzájom zistíme, že v určitom bode ich spája práve smrť.

V každom nádychu a výdychu nadychujeme a vydychujeme silu smrti, pretože vo forme abstraktnej sily ju môžeme cítiť všade okolo, vo vzduchu, ktorý dýchame. Nie vždy a všade je však prítomná tak, že je možné ju skutočne cítiť, vidieť a poznať. Napríklad počas vojny či hromadných popráv smrť nie je prítomná vo svojej podstate, ako pri klasickej smrti. Smrť dokonca nie je prítomná ani pri každej normálnej smrti. Sotva niekto vie zistiť, prečo sa zjavuje práve tam či tam a práve v takom prípade a práve vo vnímateľnej forme.

Niekedy je možné ju vnímať ako zhusťovanie sily, ktorú môžeme nazývať smrťou. Pri tom uvedenú silu môže každý precítiť iným spôsobom. Nedá sa povedať jednoznačne, že to čo cítime je smrť, lebo môžeme mať podvedome strach a nedovolí nám ďalej rozvíjať tieto pocity.
Treba ju teda chápať vyslovene ako abstraktné niečo, čo je všade okolo nás a predsa možno aj nikde.
Keby sme ju chceli precítiť, musíme urobiť magický rituál na to aby sme mohli zhmotniť jej podstatu. Je to veľmi nebezpečné, pretože zákonite kde sa začína zhmotňovať, začne hľadať niečo, kvôli čomu sa zhmotní. Samotnej energie smrti sa báť netreba, lebo ju môžeme len precítiť a ak sa nás netýka, vieme sa jej vyhnúť. Tí, ktorí sú na úrovni vyššej a poznajú jej zákonitosti aj z iných uhlov pohľadu, ju môžu dokonca nechať prejsť svojím telom. Všade, kade prejde však zanechá kúsok seba. Tam, kde už pôsobila, napríklad v starých domoch, ako keby jej sila žiarila a dá sa tam dobre precítiť, lebo zanechá na takomto mieste svoju pečať. Túto silu (pečať) vieme do seba nasať za účelom poznania a skúmania tejto sily.
S týmto niečím sa možno raz stretnete, keď budete učiť vtiahnuť do seba silu smrti, aby ste sa stotožnili s jej podstatou. Ak sa s ňou stretnete, bude to otázka toho, či prežijete alebo nie. Ak vami ale prejde a vy prežijete, budete vedieť kedykoľvek presne precítiť jej pôsobenie a pozostatky. Je to dar aj prekliatie, lebo od tej chvíle budete napríklad vedieť určiť, koľko ľudí je v hrobe pochovaných, kto kedy umrie a podobne. Budete sa takto vedieť kontaktovať so smrťou. Toto sa dá zastaviť, ale už sa toho nikdy celkom nezbavíte. Preto treba dobre zvážiť všetky kroky, ktoré v mágii robíte.

Ďalším aspektom smrti je napojenie sa na telá zosnulých. Táto technika je však jedna z najnebezpečnejších, lebo sa pri nej stávate súčasťou mŕtveho tela. Dá sa vcítiť do cintorínov, do hrobov, za určitých okolnosti sa stať súčasťou emočných tiel a duší, či ich kombinácii. Málokedy ale tento kontakt prebieha na zemskom povrchu, zvyčajne sa robí v hrobe. Niektoré bytosti sú dole ukotvené dlhé stáročia a neinkarnujú sa, ostávajú tam až do úplného rozpadu tela a dovtedy tam zotrvávajú aj tieto sily. Sú veľmi nebezpečné a agresívne, ale dá sa od nich získať dôležitá sila a informácie. Sila, ktorá ich tam drží, je samotná sila smrti. Nedovolí im uvoľniť sa a opustiť priestor. Telo môže takýmto vplyvom ostať dlho neporušené, alebo sa môže začať okamžite rozkladať. V určitom momente sa môže rozklad kostry zastaviť a ona ostane zachovaná, pokiaľ je duša stále pripútaná v hrobe. Táto sila sa zvykne odpútať od pozostatkov napríklad počas špiritistickej seansy. Účastníci takejto seansy bytosť uvoľnia a už sa nikdy nemusí vrátiť do tohto hrobu, ale smrť sa doňho prevtelí. Energia smrti sa stane súčasťou toho ducha, ktorý sa zjaví. Keďže bol narušený jeho priestor, účastníci seansy sa môžu stať obeťami svojej vlastnej nevedomosti. Sila smrti zasiahne. Dá sa to chápať aj tak, že chráni svoj majetok, svojho väzňa. Tento duch sa stane voľným agresorom v rukách paralelných síl.
Pokiaľ takéhoto ducha získa mág, ktorý ho vie naprogramovať, stane sa z neho nebezpečná zbraň v jeho rukách. Duch je zotročený do doby, kým ho mág neprepustí alebo kým nezomrie. Smrťou mága sa uvoľňuje aj táto duša.
Mnohokrát sa nedá predpokladať, čo nás v hrobe čaká, pretože reakcie ducha sa nedajú porovnať s reakciami človeka, ktorého sme poznali. Jeho telo malo svoj program, ale jeho duša ho už nemá. Človek mohol byť dobrý alebo zlý, ale toto už nie je on. Je to zhluk energie, ktorý chceme na niečo použiť a kvôli tomu narušíme jeho priestor. Chceme od neho informácie alebo silu, alebo z toho miesta chceme pôsobiť, či vyslať ducha, aby niekomu poškodil. Toto je vrchol čiernej mágie v pozemskom zmysle. Kto toto dokáže, je majster všetkých majstrov.

Tagy: Mágia, sila smrti, Smrť