“…sedím v izbe a pozerám von zo seba, von do izby…potom vstanem a prejdem k oknu a pozerám sa von zo seba a von z okna na horizont…potom sa pozrem na nebo a usmejem sa lebo nebo sa pozerá na mňa a vidí do mňa a kľud sa rozprestrie vo mne a ide zo mňa do izby… vsiakne sa do stien a do všetkého okolo mňa… ” Najťažšie je zvládnuť boj so sebou a prijať sa taký aký sme v skutočnosti a prijať to tak, ako to je… že môžeme zomrieť v každej sekunde nášho života. Castaneda napísal, že smrť máme na našej ľavej strane a pozoruje nás a čaká…len ten, kto si uvedomuje smrť naozaj žije…