Keď si náš život predstavíme ako cestu ohraničenú zvodidlami, nazvime to karmou, alebo cestou, ktorá je nám určená. A v určitej chvíli sa rozhodneme vybočiť a narazíme na zvodidlá, vznikne kolízia. Vtedy pocítime, že v našom živote nie je niečo v poriadku. Ak teda vieme si v rámci svojej určenej cesty nájsť miesto, ktoré nám vyhovuje, sme vlastne šťastný človek.  Pre prácu v mágii to znamená, že vieme čo chceme robiť a čomu sa venovať v súlade s tým, čo vlastne najlepšie ovládame a máme k tomu predpoklady. Ono sa to ľahko povie, ale človek je v živote ako v bludisku, nevie kam má ísť a čo robiť. V určitom momente však pochopí svoju cestu. Pointa a umenie je v tom, ako sa vyhnúť kolíziám, a ísť určenou trasou… ako teda v sebe nájsť ten pomyslený barometer, ktorý nám určí odkiaľ pokiaľ je pre nás únosné a prospešné?

Úprimne povedané, asi treba dostať pár faciek od života, aby to fungovalo ako má… ale my sme optimisti a pozeráme sa na život z tej lepšej strany. Nemyslím si, že ak niekto nechce, nemusí venovať energiu a čas mágii, je mnoho iných zaujímavých činností  a aktivít. Ale ak ste na sto percent rozhodnutí a chcete ísť do toho, nech sa páči, naplno rozviňte  svoje schopnosti, nasávajte informácie, trénujte a nedajte sa ničím odradiť. Moja osobná skúsenosť je taká, že kto má silnú vôľu, tak svoj cieľ dosiahne. V prvom rade treba povedať, že nie je jednotný recept, ako získať vedomosti a schopnosti, pretože sme bytosti a ľudia rôzni.

Práve dnes som stretol jednu talentovanú kolegyňu, ktorá opustila cestu k mágii a je spokojná aj napriek tomu, že ak by chcela, predbehne kedykoľvek ambicióznych ale priemerných kolegov. Uvážte sami, ak mám zdatného bojovníka, ktorý odmieta zobrať meč do ruky a zároveň odhodlaného začiatočníka, koho si vyberiem ak ide o to vyhrať boj?

No to teda teraz nemusíte akútne riešiť, ale chcem poukázať na skutočnosť, že ľudia, ktorí majú silnú ambíciu, predbehnú aj tých, čo majú neskutočný talent, ale žiadnu motiváciu…

Zavŕtal som do tejto témy, lebo som tu už nejaký ten rok a ľudia prichádzajú a odchádzajú. A ja s nimi žijem, odrazu sa stratia, prídu iní a tak ďalej dookola. Pravda je taká, citujem:
„Každý je povolaný a len niektorí vyvolení“.
To je fakt. A aby sme sa mohli ešte viacej naštartovať, tak dodám, „že prví budú poslední a poslední prví“.
Tak to by už hádam aj stačilo, ideme sa venovať seriózne mágii – potrebujete k tomu tri veci:
plášť a palicu, lebo ak toto máte, ste hotový mág.  Tretia vec?!

Treba však dodať, že potrebujete ešte roky poctivej práce, talent a pevnú vôľu. Na mágii ma fascinuje to, že je neskutočne jednoduchá, len treba prísť nato, ako sa to robí.

Keď sa duša spojí s bohmi,

s bielymi,  s čiernymi, aj s rohmi.

Keď sa duša spojí s bohmi,

na chvíľu sme bohorovní.

Nadobudne slastný pocit,

že už lieta, bohov stretá,

nič ju neťaží, nič ju nestraší,

ničoho sa nebojí, nebo sa jej otvorí.

… a na lúke plnej kvetov,

tam som krásnu bytosť stretol.

A keď sa raz vrátim domov,

budem myslieť na ten pokoj,

aby v ďalšom živote,

v starostiach aj lopote,

bola duša stále v kľude,

taká bola, taká bude…

To je cesta pokoja,

prekážok sa neboja…

Majte myseľ otvorenú,

slobodnú a nezmenenú.

Ak chcete ísť svojou cestou,

buďte sebou, buďte v kľude,

čo bolo, to bude.

Tagy: čierna mágia, Mágia, výučba mágie