Milí kolegovia a čitatelia, po dlhšej odmlke pokračujeme so sériou článkou na tému Emócie, na úrovni bežného života človeka, aj na úrovni mágie. Dnes to bude o základných ľudských potrebách a o technikách prepojenia sa so svojimi emóciami, ich pochopenia a ich spracovania.

O ľudských potrebách

Veľmi krátko sa ešte pozrime na teóriu o ľudských potrebách. Asi prvú a najznámejšiu teóriu ľudských potrieb vytvoril Maslow. V psychológii ľudských potrieb ale existuje viacero konceptov. Mne sa zapáčil zoznam týchto 6 ľudských potrieb (autor: T. Robbins).

1. Istota, bezpečie – Myslia sa fyzické, hmotné istoty, ale aj emocionálne bezpečie v medziľudských vzťahoch
2. Zmena a výzva – Telo, mozog i celá príroda si zmenu vyžadujú aj sami. Strieda sa bdelosť a spánok, ročné obdobia, nádych a výdych. Pre telo je tu nutnosť pohybu, pre mozog nutnosť mať rozmanité podnety. Uvádza sa, že bunky svalov a bunky mozgu sa správajú podobne. Potrebujú byť v činnosti, inak strácajú výkonnosť. Pasívny štýl života oslabuje bunky tela i mozgu. Stereotyp a uniformnosť spôsobujú preťaženie, stres a postupnú degradáciu.
3. Dôležitosť, významnosť – Potrebujem vnútri cítiť, že to, čo robím, má zmysel, že JA mám zmysel. Že mám svoje poslanie a svoje miesto pod Slnkom.
4. Prepojenie a láska – Prepojenie znamená cítiť spolupatričnosť a vzájomné porozumenie s inými bytosťami. Láska k sebe je starať sa o naplnenie potrieb sám sebe, láska medzi dvomi bytosťami je starostlivosť a naplnenie potrieb jeden pre druhého, dávanie, vzájomná pomoc.
5. Rast – Potrebujem vidieť, že niekam smerujem, posúvam sa, zlepšujem sa, rastiem.
6. Dávanie za hranice seba samého – Vnímam, že som súčasťou celku. Dávam ľuďom viac, ako sa odo mňa očakáva. Dávam druhým niečo navyše a mám z toho radosť. Dávam preto, lebo chcem a môžem. No nikdy to nesmie byť dávanie preto, že musím, a nikdy nesmiem dávať tak, aby mi to ublížilo. Táto potreba je niekedy trochu „zradná“, pretože človek, ktorý sa obetuje a stále iba dáva a dáva, dokáže si tým do istej miery naplniť aj predošlé potreby – zabezpečí si istotu, druhí mu zabezpečia zmenu a výzvu, dáva mu to pocit dôležitosti, …

V prvom rade ale každý musí naplniť nádobu šťastia sám sebe a až potom je schopný aj rozdávať šťastie ďalej druhým. Krátkodobo sa dá ísť aj na deficit a život to niekedy vyžaduje, ale nesmie to byť dlhodobý životný štýl, že by sme sa stále obetovali a žili pre iných na úkor seba. Neodovzdávajme zodpovednosť za svoj život a za svoju spokojnosť do rúk iným ľuďom…

Myslím, že tento zoznam je pekná pomôcka či mapa k vyrovnanému a spokojnému životu.

Techniky na prepojenie sa so svojimi emočnými centrami

Hlavné emočné centrá v našom tele sú umiestnené v miestach prvých 4 čakier. Teda v panve, v brušnej dutine a v hrudi pri srdci.

Všetci poznáme zovretie na srdci alebo v žalúdku. Už menej si všímame nepatrné napätie v podbrušku, alebo v hrádzi, alebo v útrobách v oblasti pohlavia. Toto miesto dole v panve veľmi často zabúdame počúvať v živote a pritom je spojené aj s našou intuíciou – netýka sa iba sexuality.

Emócie prenikajú i celé naše telo. Pri mnohých konkrétnych emóciách dokážeme presne identifikovať, kde presne v našom tele ešte sídlia.

Emócie sídlia v tvári a v kútikoch pier a v očiach, keď sme smutní a chce sa nám plakať. Emócie sídlia v hrdle a robia nám tam hrču od strachu. Emócie sídlia v našich nohách, keď sa nám
od strachu podlamujú kolená. Emócie sídlia v našich rukách, keď máme zimomriavky, keď sa nám niečo nesmierne páči. Emócie sídlia v chrbte, keď nám chrbtom prebehne vlna nadšenia, vzrušenia, úžasu. Emócie nám sídlia v žalúdku a v hrudi, keď sa na niekoho hneváme. Atď…

Emócie sídlia v celom našom tele, v každej jednej bunke nášho tela. Sú prepojením medzi telom a dušou.

Fyzické telo je nesmierne inteligentné a preto by sme s ním mali byť prepojení a vnímať ho. Ono nám rozpráva pravdu o nás. Ak utekáme pred pravdou a ignorujeme svoje telo, dostávame sa
do stavu, kedy popierame svoje telo a hromadí sa v ňom napätie a postupne vznikajú choroby. Zatiaľ čo fungujeme v hlave a lietame v istých predstavách o všetkom, ocitáme sa vlastne mimo reality. Žiť v celistvosti – v jednote s telom, emóciami a dušou, znamená žiť viac v rovnováhe a autentickosti a vyrieši to veľa problémov, často zbytočných.

Nasledujúce techniky nám pomáhajú „vypnúť“ hlavu, uvoľniť sa a spojiť sa so sebou, s hĺbkou svojho prežívania. Svoje pocity tak prijmeme nielen hlavou ako iba informáciu (pričom hlava s emóciami bojuje, neprijíma, odsúva, komentuje ich atď.), ale celým svojím telom. Emócie prekonáme iba ich prežitím. Prežitie emócie nás nasmeruje už niekam inam – transformujú sa. Keď prijmeme a prežijeme svoje emócie, budeme lepšie vedieť, čo a prečo robíme, čo chceme, čo sa nám v živote deje. To nás robí silnejšími a získame oveľa viac životnej energie.

1. Trénovanie uvedomelosti a všímavosti

Napríklad si môžeme dať na najbližších 7 dní predsavzatie, že sa každý deň aspoň 5-10x zastavíme a všimneme si, ako sa práve v tej chvíli cítime. Čo mám v myšlienkach, čo mám v tele.

Veľmi užitočné je založiť si zápisník. Píšme si, kedy sa v nás ozvala nejaká emócia, aká to bola emócia, z akej situácie vyplynula a kde v tele sme to pocítili. Môžeme písať buď priebežne v priebehu dňa, pokiaľ máme čas, alebo si spravme ten čas večer a zhodnoťme, čo všetko sa v našom emočnom svete udialo počas uplynulého dňa. Toto je prvý krok, vďaka ktorému si posvietime na svoje tmavé zákutia, vytiahneme nahor do vedomia procesy, ktoré sa často dejú iba podvedome, mimo našu kontrolu.

2. Meditácia

Veľmi potrebný tréning, ktorý nás veľa učí. Schopnosti koncentrovať sa, zamerať našu pozornosť želaným smerom, vycvičiť pevnosť vôle, dosiahnuť pokoj, odosobnenie… Uvoľnenie a zmenená hladina vedomia umožňuje získať prístup ku skrytým a menej prístupným miestam v našom podvedomí. Napríklad aj s využitím techník Silvovej metódy môžeme získať veľmi podstatné informácie, ktoré by sme možno inak získali len ťažko.

3. Posielanie energie svojim emočným centrám

Priložíme ruky na svoje emočné centrá – dáme si jednu ruku na srdce, druhú na žalúdok či na podbruško – kam potrebujeme. Uvoľníme sa, nezabúdame voľne dýchať a posielajme svojmu telu liečivú energiu, svoju vlastnú či Reiki.

Naše telo v sebe uchováva všetky spomienky, zážitky a emócie a je hladné po našej pozornosti. Našu pomoc a liečivé energie vďačne absorbuje.

Keď dáme svojmu telu pravidelne pozornosť, ono sa nám veľmi odvďačí a mnohonásobne nám to vráti svojou pomocou a užitočnými informáciami. Čím viac posilníme svoje prepojenie s telom, tým budeme omnoho lepšie zachytávať a dešifrovať jeho správy a signály zo svojich emočných centier.

4. Technika hlbokého dýchania

Toto cvičenie robíme v stoji alebo v sede s chodidlami položenými na zemi. Uzemnime sa, cíťme spojenie so Zemou.

Na začiatku sa 3x hlboko nadýchneme a vydýchneme. Nadychujeme sa hlboko-hlboko až dole do podbrušia, rozšírime rebrá a naplníme vzduchom úplne celé pľúca až hore po plecia. Takisto hlboko vydýchneme a vytlačíme zo seba úplne, úplne všetko, až do poslednej trošky vzduchu. Zopakujeme 3x.

Následne rovnako hlboko-hlboko-hlboko sa nadýchneme až od končekov prstov na nohách až hore po hlavu a pritom cíťme, ako spolu energia nádychu aj liečivá energia Zeme napĺňa celé naše telo, až hore po samý vrch hlavy. Zadržíme dych na 5-10 sekúnd. Potom hlboko vydýchneme, úplne všetko. Celý čas cíťme spojenie so Zemou. Opakujeme viackrát.

Túto techniku môžeme zároveň spojiť aj s č. 3 – liečením emočných centier. Môžeme rukami liečiť jednotlivé miesta, alebo hladiť celé svoje telo a precítiť úplné sebaprijatie.

O priaznivých účinkoch hlbokého dýchania na zdravie by sa dalo dlho písať, stojí za to dať mu miesto v našom životnom štýle. J

5. Pohyb

Telo je stavané na pohyb. Bolo by ideálne každý deň si nájsť aspoň 20 minút na nejaký druh pohybu, a to taký, aby sme sa aj zohriali a spotili. Nie je to veľa, no ani toto nie je úplne jednoduché v tejto hektickej dobe. Ale treba sa aj prekonať, ísť trošku za svoje limity – ako inak  chceme odmenu v podobe toho, že s nami telo bude komunikovať?

Pohyb by sme mali vykonávať bez rušivej hudby a bez TV, aby sme sa sústredili na svoje telo a vnímali, či potrebuje zrýchliť, spomaliť, zmeniť pohyb… Môže to byť aj voľný tanec a pri tom môžeme použiť aj hudbu, ale meditatívnu, inštrumentálnu.

Emócie a pohyb spolu súvisia. Obomi smermi. Nielen, že emócia sa prejaví určitým spôsobom v tele, ale naopak ak počas emócie zmeníme náš pohyb, našu fyziológiu, zmení sa emócia. Ak sa bojím, tak sa hrbím, som v napätí, telo je stiesnené a akoby skrútené do obrannej guličky. Ak sa vystriem a zdvihnem hlavu, pevnejšie a širšie sa postavím, hneď sa niečo zmení v mojom vnútri a už aj navonok začnem inak vyžarovať.

Všímajme si počas dňa, aký máme výraz v tvári. Je to totiž signál, a to nielen pre okolie, ale podmieňuje aj naše emócie. Vedome si kontrolujme, ako sa tvárime.

Ako ľudia by sme mohli oveľa viac používať úsmev a smiech. Aj ten nasilu má efekt. Často majú ľudia zlú náladu, ani nevedia, prečo. To isté však môže fungovať naopak. Nemusíme mať žiadny dôvod na to, aby sme sa cítili v pohode. Prečo to nerobíme? Prečo nechávať svoj vnútorný stav napospas vonkajším okolnostiam?

Nebojme sa, čo si o našom úsmeve a vyrovnanosti pomyslia druhí. Záleží na tom, ako sa chceme cítiť my. 🙂

Je to o získaní slobody…

Uvedené techniky nám umožňujú dostať sa do príjemného, relaxovaného stavu. Vedieť dosiahnuť tento stav je veľmi dôležité. Okrem iného je totiž veľmi dobre využiteľný pri práci s emóciami, napríklad najmä so strachom z poznaného/nepoznaného. Existuje jeden dobrý „trik“. Uvedomme si, že človek nie je schopný v jedinom okamihu prežívať zároveň príjemnú aj nepríjemnú emóciu (iba ak ich rýchlo striedať) a tento fakt je možné využiť. Ak sa naučíme navodiť si relaxačný stav dostatočne rýchlo, dokážeme napríklad znížiť v nejakej situácii mieru strachu. Je to o cviku. Trénujme si navodenie relaxácie a aj akejkoľvek inej emócie, lebo to využívame aj v technikách mágie.

Všeobecný postup spracovania emócií

Máme situáciu, ktorá v nás vyvolá emočnú reakciu. Nech sa už vynorila akákoľvek emócia, vo všeobecnosti je potrebné urobiť tento vnútorný proces:

1. Zastavme sa. Uvedomme si, že sa v nás deje niečo emocionálne. Začnime rozmýšľať.
2. NEKONAJME. Nereagujme pod vplyvom danej emócie.
3. Uvoľnime myseľ. Nalaďme sa na svoje telo a vnútro a spojme sa so svojimi emočnými centrami (nechoďme na to iba hlavou, mozgom, ale zapojením celej svojej bytosti). Položme emócii otázku: Čo si mi prišla povedať? Čo toto hovorí o mne, ktorej citlivej stránky sa to dotýka? Čo to znamená? Čo by na mojom mieste robil v tejto situácii niekto, koho poznám, koho rešpektujem? Ďalšie konkrétne otázky a techniky
   ku špecifickým emóciám možno pridám v nasledovných častiach.
4. Keď dostaneme ten správny odkaz emócie a pochopenie, ktoré sme potrebovali, pocítime úľavu, uvoľnenie. To môže vyplývať jednak z nájdenia riešenia problému – získame pocit kontroly nad situáciou a nádej na lepšiu budúcnosť, ale často úľava plynie už len zo samotného pochopenia podstaty. Nepokoj a napätie súvisí so strachom z nepoznaného – keď niečomu nerozumieme, sme tomu emočne vydaní napospas. Preto pri emóciách často už len zanalyzovanie a uvedomenie si, odkiaľ pramenia a prečo sa spustili, prináša úľavu.
5. Konajme – už môžeme konať s týmto novým poznaním.

Emócií existuje veľmi veľa druhov, na mnohé ani nemáme slovné pomenovania, často sa prelínajú jedna cez druhú, pretože ich konzistencia je, vyjadrené metaforicky, viac tekutá, než pevná. Je však veľmi dôležité naučiť sa ich navzájom rozlišovať, aby sme vedeli s nimi pracovať.

V ďalších častiach tejto série možno rozoberieme i konkrétne typy emócií…