V tmavom šere noci na ceste svietia dve svetla. Arion s Ester cestujú autom do hôr na malú chatku, kde sa chystajú spolu tráviť pár príjemných nocí.

Prechádzajú malou dedinkou, pri ktorej sa týči hrad. Ako prechádzajú popod hradby, tak si Arion v jednej vežičke povšimne jemné svetlo sviečky. Spomalí auto a zastaví na krajnici. Ester sa prekvapene pozrie na Ariona a opýta sa ho: „Stalo sa niečo? Prečo stojíme?“. Arion jej odvetil: „Pokojne, všetko je v poriadku. Tam hore v tom okne, pozri, horí tam svieca a je tam nejaká postava zahalená habitom.“, ukazoval prstom a hovoril k Ester. Tá sa spoločne s ním pozerala, no okrem malého svetielka nič nevidela. Arion zahliadol na stene izbičky tieň. Ten tieň sa zrazu ocitol za oknom. Ariona prepadla neistota. Ester ostala zmätene pozerať na Ariona. Okno komnaty vo vežičke sa po chvíli otvorilo a tieň začal vyzerať von. Zachytil dvoch zvedavcov, ktorý pozorovali jeho komnatu. Uvidel Ariona a Ester.

Arion sa stretol pohľadom s tieňom. Cítil sa pritom ako narušiteľ nejakého nepísaného pokoja, ktorý si tieň starostlivo strážil. Tieň zachytil ich strach. Arion rýchlo nasadol do auta, naštartoval ho a s plným plynom unikali autom čo najďalej od hradu. Ester nechápavo pozerala na Ariona. Nepoznala ho natoľko, aby vedela so samozrejmosťou určiť čo sa deje. Arion jej len v rýchlosti počas šoférovania vysvetlil, že postretol tieň z iného sveta, ako silu, ktorá ho zachytila a pôjde po ňom. Ester sa jeho slovám snažila porozumieť, ale márne. Nechápala, prečo ako blázni uháňajú cestou ne cestou. Arion znervóznel. V tej chvíli sa však v ňom niečo začalo meniť. Strach a nervozitu začal naháňať zvláštny pokoj. Auto zastavilo. Arion vypol motor a vytiahol kľúče zo zapaľovania. Ester sa nechápavo pozrela na Ariona s otázkou: „Prečo si zastavil? Už neunikáme pred tým hrôzostrašným tieňom z iného sveta?“. Arion sa pozrel na Ester, pohladil ju po dlaniach a povedal: „Počkaj chvíľu.“. Vystúpil von z auta a pomaly začal kráčať po ceste smerom späť odkiaľ prišli. Postupne začal viať chladný vietor. Na ceste sa pozoruhodne neobjavilo žiadne auto. Nastalo zvláštne ticho a čas sa akoby zastavil. Arion sa pozeral na okolité lesy, ktoré lemovali cestu po ktorej pomaly kráčal. Ester sedela v auta a občasne sa otáčala, aby cez zadné okno zazrela Ariona.

Ten sa zastavil. V diaľave uvidel chumáč, zhluk energie blížiaci sa smerom k nemu. Bol to tieň z hradnej veže. Arionov dych bol pokojný. Strach mu stál po pravici a držal ho za ruku. Za druhú ruku ho držala smrť. Tieň si začal obzerať Arionovu fyzickú schránku. Postupne okolo neho krúžil a obzeral si ho ako keď si dravec obzerá svoju korisť. Arion sa cítil pokorene, no zároveň v tej pokore cítil akúsi nevysvetliteľnú silu, s ktorou by bol schopný v prípade útoku tieňa urobiť protiútok. Napokon tieň zastal z oči voči Arionovi a myšlienkami k nemu prehovoril: „Si zaujímavý človek. Máš v sebe niečo, čo mi dáva život, a narušil si môj pokoj. Teraz mi budeš musieť niečo vrátiť, na to, aby som ťa nezabil.“. Arion sa prirodzene prehovoril: „Viem kto si. Počul som už o tebe a nebojím sa ťa.“. Tieň sa jemne začal nadnášať nad zemou so slovami: „Myslíš, že je to v tejto chvíli podstatné? Je to omyl.“. Arion urobil krok vpred. Tieň sa pokojne vznášal a pokračoval slovami: „To čo chcem, mi musíš dať čoskoro, inak si privoláš k sebe zlé časy.“ Arion zaostril svoj pohľad a zbystril pozornosť so slovami: „Čo odo mňa chceš?“. Tieň zrazu zmizol. Arion pozeral okolo seba. Nikde nikoho. Vial pokojný vetrík a letná noc pokračovala ďalej. Arion kráčal späť ku autu. Ako išiel, krok za krokom premýšľal nad tým prapodivným stretnutím. V tom momente k nemu prišla myšlienka so slovami: „Prinavráť ma späť do tvojho života!“. Arion sa v tom okamžiku otočil smerom k miestu, kde stál predtým s tieňom. Stála tam postava zahalená v habite. Bol to tieň. Arion začal konečne chápať. Tieň po tomto krátkom okamihu zmizol v šere. Arion sa vrátil ku autu, otvoril dvere, sadol si a naštartoval. Ester sa ho opýtala: „Si v poriadku? Nebolo ti chladno? Miestami mi bola v aute taká zvláštna zima a chlad až ma to trošku znepokojovalo.“ Arion sa pousmial a odvetil: „Všetko je v poriadku, len sa mi tam vonku niečo zdalo a nebol to tieň o ktorom som hovoril.“. Ester sa prekvapene pozrela na Ariona s otázkou: „A čo to teda potom bolo?“. Arion jej odvetil: „Bol som to ja sám a môj nespoznaný strach.“. Ester sa pozrela na neho a pokrútila hlavou. A tak pokračovali spolu pokojne ďalej do hôr na chatu, kde ich očakávali príjemné chvíle.