21
Sep

Prázdne poháre II.

   Odoslal Amon a zaradil do Príbehy

Na Jamesa však v tom zvolal od barového pultu nejaký slušne oblečený muž.

„Vyzerá na právnika“, povedal si James. Chlapík si vypýtal pohár whisky. rýchlo ho vypil a vypýtal si ďalší. Ten tiež rýchlo vypil a pýtal ďalší. James sa usmial a chlapíkovi povedal: „Dnes Vám nejako berie.“ Chlapík sa s úsmevom na neho pozrel a zakričal: „Som otcom! Dnes som sa stal otcom!“. James sa usmial, podal mu ruku a zagratuloval, potom ho ešte priateľským gestom potľapkal po pleci. Chlap sa následne natiahol cez barový pult aby Jamesa objal. Následne sa od dojatia rozplakal. James sa usmieval. Zrazu aj černoch, ktorý sedel vedľa sa pozrel na chlapíka v obleku, na jeho radosť a slzy a napokon mu tiež poprial všetko dobré. Madam, ktorá sedela a popíjala poháriky koňaku sa len šialene smiala a pozeral do fľaše.

V tejto celej divadelnej eufórií vošiel do baru mladý chlapec indického pôvodu. Posadil sa na miesto starého pána, ktorý medzičasom opustil svoje miesto, odišiel z baru a šiel sa domov venovať žene a knižke.

James podišiel k mladíkovi. „Čo Ti ponúknem mladý muž, spýtal sa ho.“ Mladík sa unavene pozrel na Jamesa a povedal: „Dám si, dám si čaj.“ James sa otočil, zohol sa pod barový pult a vyhrabal z niekade zdola zo skrinky kašmírsky čaj. Pozrel na mladíka spýtal sa: „Môže byť domácky?“. Mladík mávol rukou a jemne kývol hlavou na znak súhlasu. James urobil mladíkovi čaj a venoval sa ďalším hosťom.

Večer v bare bol pestrý ako sám život. Neskôr dorazila ešte veselá partia Japoncov, ktorí prišli oslavovať zasnúbenie ich dcéry. Chlapík, ktoré mu sa narodil syn tancoval spolu s černochom na stole, mladá dáma sa šialene zamilovala do Jamesa a vyrozprávala mu celý príbeh svojho stroskotaného manželstva. Potom zase právnik plakal, pretože poodhalil, že je prisťahovalcom z Francúzka že v meste nemá žiadnych priateľov. V práci ho moc neberú a tak bol od dojatia rád, že aspoň niekoho našiel, s kým mohol tráviť svoje šťastné chvíle. Jediný, ktorý sa stále správal rovnako bol mladík, ktorý sedel na mieste starého pána. Tmavá obloha už zachytávala prvé ranné zore, keď všetci opúšťali bar. Mladík však stále sedel a pil už svoj siedmi čaj tej noci. James sa odhodlal a opýtal sa mladíka: „Čo sa ti prihodilo mladý muž?“. Mladík sa opäť smutne pozrel na Jamesa a prehovoril: „Včera večer mi zomrel otec a zostal som sám. Matka a sestra sa mi zabili pred dvoma rokmi pri autonehode a tak od včerajšie večera som zostal sám. Moju inú časť rodiny nepoznám a ani neviem, či niekoho mám, pretože sme sa sem prisťahovali, keď som mal jeden rok.“. James smutne pozrel na mladíka a s nádejou v očiach mu poprial sústrasť a povedal: „Videl si koľko hostí tu dnes bolo? Pozri koľko pohárov po nich zostalo. Ak chceš, môžem Ti pomôcť a môžem ťa zamestnať. Z počiatku nám môžeš pomáhať udržiavať v bare poriadok a čistotu, popritom môžeš umývať poháre po hosťoch, súhlasíš?“
Chlapcovi sa jemne napli kútiky na ústach. „Ďakujem Vám pane, veľmi rád prijmem od Vás prácu, určite ju budem teraz potrebovať popri škole.“ James sa usmial a potlapkal chlapca po pleci a povedal mu, že ak by mal ešte nejaký problém s ubytovaním alebo s čímkoľvek, že sa môže na neho obrátiť.

Potom chlapca požiadal, aby mu šiel pomôcť s odpratávaním pohárov po hosťoch. ako tak James zbieral pohár za pohárom, pozeral na mladíka, pozeral na poháre a pripomínal si celý ten večer a všetky tie osudy ľudí, ktoré sa stretli v jeho bare. Cítil vôňu nedopitého koňaku v poháriku ženy, ktorá mu v zúfalstve vyznávala lásku. Cítil vôňu poháriku od whisky, ktorú pil navonok utláčaný černoch, z ktorého sa napokon vyfarbil policajt, ktorý v ten deň dolapil pred barom zlodeja. A takto pohár za pohárom bral a postupne z neho zmýval spolu s mladíkom osudy, ktoré ho postretli. Napokon James začal pomaly ukladať poháre do poličiek a mladíka poslal domov si odpočinúť. Ako tak ukladal tie poháre a videl tú ich priezračnú čistotu a lesk sa zamyslel, ako je to s nami ľuďmi. Aký sme tak priezrační ako tie poháre a zároveň ako hlboko na ich dno vieme z času na čas zájsť pri našich osudoch, ktoré nás postretajú a ako sa dokážeme pri alkohole tešiť, radovať, ako aj smútiť a plakať. James sa vrátil vo svojich myšlienkach späť. Položil posledný čistý, prázdny pohár k radu ostatných na polici. Prezliekol sa, zamkol kľúčom dvere do baru a pobral sa so vstávajúcim slnkom domov.

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, September 21st, 2009 o 19:54 a je zaradený pod Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.