Ani neviem ktoré ráno to bolo som vstal, umyl sa, obliekol a šiel som do práce.

Prišiel som do miestnosti, kde sedeli moji kolegovia. Každý z nich sa tváril, že je všetko v poriadku, opak bol však pravdou. Kolegyňa z ekonomického oddelenia mala námietky na moje meškanie a zároveň povinnosti, ktoré som si zanedbal z predchádzajúceho dňa. Kolega ticho zazeral a v túžbe po mojej pracovnej pozícií sa radšej k ničomu nevyjadroval. Keď kolegyňa opustila miestnosť. Kolega si ku mne prisadol ako najväčší priateľ. Poprosil ma, nech sa mu zdôverím s tým, aký mám problém, že mi môže pomôcť. Moja intuícia bola jasná, chcel len informácie, nič viac, nič menej, bol mu ukradnutý môj stav a to, čo ma v skutočnosti na tej celej situácií trápilo.
Povedal som mu, nech to nechá tak, že idem sa teda pustiť do zameškanej práce. Postavil som sa a šiel som do svojej pracovne. Zapol som si počítať. Zapol som skype, otvoril pokec, zapol ICQ a napokon GMAIL.

Začal som si pozerať, kto je online. Tak som začal svoju prácu. Nikto dokopy nikde nebol online, tak som si pozrel bleskovky. Po chvíli som začal postrádať rannú kávu, tak som si ju išiel spraviť.

Ako som sa vrátil, tak medzičasom sa prihlásilo niekoľko priateľov. Tak som s kadekým popísal a zrazu bolo pol dvanástej. Krása, už len 30 min. a pôjdem na obed! Tešil som sa ako decko. Za 5 minút nato, si ma pozvala šéfka do kancelárie. Mal som so sebou priniesť svoju dokončenú prácu. Nestihol som to, ale musel som tam ísť. Kráčajúc chodbou do jej kancelárie som premýšľal nad tým čo jej poviem. Uvedomil som si, že ráno ma kolega podrazil, vlastne ale ani nepodrazil, on ma chcel oklamať tým, že je môj priateľ a že mi chce pomôcť. Hm, už to mám! Už viem, čo jej poviem.

Vošiel som do pracovne riaditeľky. Posadil som sa do koženého kresla naproti nej.

„Tak, pán Mgr., ako prebiehajú Vaše štatistické vyhodnotenia, ktoré mi máte v piatok odovzdať?“ opýtala sa ma. Sebavedomo som sa na ňu pozrel a povedal som: „Pani riaditeľka, kolega, Ing. XYZ mi mal dokončiť ešte niektoré tabuľky, podľa ktorých som mal pokračovať vo vyhodnocovaní údajov a sledovaní ďalších analýz, ale to sa mi žiaľ nepodarilo, a ak mám byť úprimný, chcel som Vám to spracovať dodnes.“
Pani riaditeľka sa ma opýtala, či to stihnem do piatku. Odpovedal som jej, že ak to kolega Ing. XYZ stihne, tak bez problémov. Usmiala sa a popriala mi pekný deň.

Tešil som sa, bol som rád. Cestou z jej kancelárie som uvažoval nad tým, ako kolega Vlado bude mať veľký problém. Tešil ma pocit toho, ako mu min. znížia plat o prémie, pretože niečo nedodržal. Ako som tak kráčal, tak som stretol Vlada.

„Odkiaľ, od šéfovej?“ zvedavo sa ma Vlado opýtal. S úsmevom som odpovedal: „áno, mal som s ňou výmenu, radšej sa ani nepýtaj.“ Mal som potrebu urobiť zo seba chudáka, veď predsa nemohol som mu povedať, že bude mať problém. Pozdravil sa mi a išiel na svoje oddelenie.

Tagy: Tichý boj