Žijem a mám ešte možnosti. Mám možnosti nato, aby som sa zmenil a bol stále lepším ako som teraz, pred chvíľou, či včera. Všetky pády a sklamania boli cenné a posunuli ma vždy vpred.

Málokedy som si to však uvedomoval tak, ako si to teraz postupne uvedomujem deň čo deň, ako sa blížim k smrti. Neľutujem to čo bolo, a ani to, čo by som mohol keby, pretože viem, že ešte mnohé stále môžem. Cítim občas strach aj neistotu, ale bez nich to nejde, obe sú totiž prirodzene súčasťou fyzického života ako ste súčasťou môjho života aj vy.

Všetci sme svojským spôsobom vzájomne prepojení. Niekto menej, niekto viac. Som rád, keď môžeme spoločne meniť a budovať na nás samých to, čo môžeme spoločne zanechať pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, pretože tie sú dôležité a naše rozhodnutia budú mať vplyv práve na ich budúcnosť, ktorú potom oni sami budú riadiť svojimi rozhodnutiami.

Voľakedy dávno som mal jeden rozhovor s niekým koho nepoznáte o nádeji. Ten my povedal, že po mojom pohľade na svet zistil, že naivita je ešte trendom. Smial som sa. Mal pravdu, no napokon, tí, ktorí ma poznajú vedia, že za mojim smiechom je občas aj niečo iné ako len obyčajný smiech naplnený radosťou. Následne som mu povedal, že je ešte väčšia irónia, ktorá sprevádza môj chabý život a tou je nádej. V tom sa rozosmial zase on. Paradoxom celej tej situácie bolo to, že sme sa vôbec nesmiali na spomenutých pojmoch. Na čom sme sa teda tak smiali? Skúste sa spýtať sami seba nato, aký pocit vo Vás vyvolávajú slová ako pokoj a mier, či nádej v zmenu a iný svet? Čo je to pokoj, mier a nádej v zmenu a iný svet? Všetko sú to relatívne pojmy, ktoré si každý môže vyložiť inak, každý ich vníma inak, pretože sú iné, ale pocit, ktorý je v nich ukrytý, teda aspoň v slovíčkach pokoj, mier a nádej, tak je zväčša formulovaný a prenesený do pozitívnych pocitov v zmysle fyzického bytia. Iný svet je záhadou, nejasnosťou a treba okolo toho pojmu veľa slov a myšlienok avšak ten, kto si urobil obraz z tých prvých troch slov vie v akom duchu si má z časti vykresliť ten „Iný svet“.

A tak v spletitosti týchto myšlienok sme sa hlavne smiali na tom celom zmätku a chaose, v ktorom dennodenne žijeme naproti tomu, čo cítime a je tak diametrálne odlišné. Každodenný život je plný všetkého a bežný človek len málokedy vôbec postrehne ako sa v ňom celá tá plnosť a prapodstata bytia ako takého schováva. Je čarovná, magická a pripomína zimomriavky na tele, ktoré dávajú pocit toho, že stále je v nás niečo, čo hreje a posúva hranice nášho poznania o stupienok „vyššie“ a my môžeme trpko alebo s troškou nadšenia bojovať vo svete relatívnych pojmov.

V akom relatívnom pojme žijete napríklad vy, čitatelia? Vybrali ste ti to trošku v ľavo, či v pravo alebo to trošku biele, či trošku čierne? Radi mixujete farby či smery a ste niekde medzitým? No budíš, sú to vždy beztak rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré vždy učiníte na základe nejakého podnetu, či pocitu aby ste možno práve v niečo uverili, či niečo poodhalili. Mnohé je však mnohokrát inak, a to čo si myslíme, že bolo dnes správne, za pár sekúnd už nie je.

Ja verím a dúfam, že napriek tomu všetkému má ešte každý z nás pred sebou množstvo rozhodnutí, ktoré vie ešte v zmysle fyzickej formy zmeniť i keď už na vnútornej ceste došiel do štádia bez tzv. návratnosti späť. Vždy je čas na zmenu i keď viem, že niektorí hovoria a píšu o tom, že ten čas už dávno vypršal. Nie. Pokiaľ sa vyskytla na planéte Zem možnosť zmeny v ktorú možno veriť, tak šanca na úspech stále niekde drieme. Otázkou zostáva, že kto sa jej postaví zoči-voči a rozhodne sa ju pevne vziať do svojich rúk?

Rozhodnite sa.