Tu niekde začína ešte len príbeh. Na samom dne. Tam kde je chlad, tma a vrah. Vrah vlastného života, tela a všetkého čo ho s ním spájalo.

Temnota mu stojí po pravici a šepká mu slová, ktoré hovoria o blahobyte a sile bolesti ktorá pramení v rušení ľudského šťastia. A tak ako štvanec zotročený samým sebou v honbe za krvou a zúfalstvom z formy bytia utekajúc hlava nehlava začína šalieť. Strach sa mu stáva dôverným radcom a spoločníkom. Učí ho poznávať slabosti ľudskej duše a zároveň spoznávať jeho silu.

Postrelený a ranený krváca. Topí sa vo vlastnej nenávisti voči sebe a zlosti ktorú vykonal za jeho život. Toľko zmárnených ľudských životov, toľko pocitov vín a nedopovedaných viet, ktoré mu zatemnili jeho myseľ, dušu i srdce. Chcel by kričať, no nemôže, chcel by utekať, no nevládze, chcel by zomrieť, no musí žiť.

Pekne. Skoro ako z rozprávky. Niektorý však niečo z toho poznajú a vedia o čom to tu píšem a vedia aj to, že existuje cesta späť na loď, ktorá nad týmito hĺbkami v stratení nesie čistú a nenarušenú cestu k pochopeniu seba samého na ceste za poznaním.

„Nie! Žiaden koniec tohto článku! Nič nebude! Napíš o tom hnuse, len pekne napíš a oboznám s tým celý svet! Nech EGO tvoje horí v lúčoch temna a žiari nenávisťou k životu ako keby bola peklom lemovaná!“

Výkriky zúfalstva a nárekov v ktorých došlo ku úpadku morálnych hodnôt a dôstojnosti k životu. Cíti sa beznádejne, no napriek tomu hľadá odpoveď i keď za cenu najvyššiu. Človekom odsúdený no inými v budúcnosti velebení.

Mnoho pohľadov napísaných avšak skutky a prejav ducha ukáže na činy toho muža, ktoré v zárodkoch a prerodoch bojujú na poliach, ktoré iní napomohli v ňom samom evokovať aby len vzrástol a pochopil i napriek cene života. Dielo vekmi opísané hudbou, maľbou, sochou či inými druhmi umenia. Nech teda čas ukáže ako hlboko dokáže človek padnúť a vstať z tých temných pôd, ktoré nás vždy svojou gravitáciou priťahovali no zároveň nás myšlienkami odpudzovali a povznášali tak k vyšším poznatkom, ktoré sme počas dejín aplikovali v rôznych oblastiach života.

Nech i Vaše ako aj moje kroky prelomia brány osudu a toho, čo je nám vopred dané a nemenné, i napriek tomu paradoxu a aj napriek všetkým popudom, ktoré to vyvracajú. Viem, že to vieme dokázať, ak to dokáže každý sám so sebou a pred sebou, nie iným, ale v prvom rade sebe samému a to do posledného momentu života.