4
Mar

O článkoch

   Odoslal Amon a zaradil do Nezaradené

Ctení priatelia.

Vo vašich komentároch otázky nastolené boli. Pokúsim sa teda odpovedať jasnejšie.

Všetky príbehy, ktoré píšem, píšem zo života, ktorý dennodenne prežívam a čerpám aj zo skúseností, ktoré som prežil či už sám alebo s Vami, čiže dá sa napísať, že píšem o nás. O našich pádoch i vzostupoch. Píšem o tom, že i napriek možno ťažkých obdobiam, ktoré nás v živote postretajú vieme nájsť cestu ako ísť ďalej. O tom, kto je ochotný, či neochotný alebo schopný pochopiť tieto rôzne príbehy závisí aj určitá úroveň poznania. Nechcem tým niekoho podceňovať, ale mnohokrát sa stretávam s fenoménom, že človek chápe, ale z obavy pred prijatím iného názoru a tým priznania si určitej straty svojich ilúzií nechce chápať. Mnohokrát si vytvára svety v ktorých si myslí, že je niekým a to mu stačí avšak poznanie a tajomstvá vyžadujú svoje obety. Veď napokon sú príbehy, ktoré sú vcelku jasné a priame. Písať konkrétne a menovite v každom príbehu o niekom nechcem. Či mám z toho strach? Nie, nemám, ale pre mňa je dôležitejší náš celok a to, čo v ňom každý z nás tvoríme. Nad tým sa skôr pozastavte a pozastavme. Pozastavme sa nad tým aký sme a akým spôsobom prispievame k tomu celku o ktorom píšem a ktorý stojí nad nami všetkými. Môžete čítať, súdiť a hodnotiť to či ono, avšak nezabúdajte pritom aj na samých seba. Som rád, že som si prečítal napríklad komentáre od kolegov Nekromana, Bura, Osse Nuri A či od Rakairan, ktorý v minulosti neboli na stránkach až tak viditeľní. Tých, čo pravidelne prispievajú článkami alebo komentármi som nemenoval, ale myslím aj na Vás a ďakujem Vám. Pri tejto príležitosti by som položil do tohto pléna inú otázku. Prečo vy ostatní, ktorí čítate naše články, či ako členovia, či ľudia z „vonka“ a so zvedavosťou sledujete deje tu na stránke neprispievate? Máte strach poodhaliť Váš vnútorný pohľad, či Vašu pravdu alebo sa bojíte vstúpiť do tohto sveta, kde je možnosť vyjadriť sa formou komentárov, či príspevkov? Rád by som Vás ubezpečil, že Váš strach a obava je len určitou otázkou času o tom, či a ako to sami v sebe prekonáte a uvedomíte si, že sa nemáte čoho báť. Ja budem rád, keď budú postupne na našom portály pribúdať nové a nové mená a príspevky možno práve aj od teba, či Vás a budem sa spoločne s Vami tešiť z toho, že sloboda a jej prejav aj v takejto podobe naberie na váhe toho, o čo sa pokúšame. A o čo sa pokúšame? Pozorne čítajte články a postupne sa Vám poukážu tajomstvá a pravdy, ktoré už nespočetne rokov chránime a udržiavame.

Nihil

Amon

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Marec 4th, 2009 o 09:41 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

Milá reakcia. Ďakujem. Rozšíril som len trošku „extrémom“ naše spoločné myšlienky, nič viac. Berte to prosim s pokojom a humorom.

Marec 4th, 2009 at 12:31
 2 

hm, zaujimavé čítanie nielen týchto prispevkov a tohto blogu, mám na mysli posledných pár blogov. Prečo niekorý nepíšu a nereaguju? dobrá otázka.
Blogy sú o názoroch a myšlienkach, vnútorných postojoch a poznaniach - teda ja som to takto pochopila. No pri čítaní niektorých reakcíí vôbec nemám chuť či už reagovať, alebo niečo napísať. Prečo? Mám pocit že konverzácia je o tom, že sa snažíme pochopiť jeden druhého a diskutovať o tom ,- ale diskutovať o tom z môjho uhla pohľadu na inej úrovni - ako na takej, že mám pocit dokazovaní si svojho ega jednej či druhej strany a ukážka ,,akejsi sili" - nechcem sa tým nikoho dotknúť ani uraziť, len chcem poukázať na niečo. A neviem či sa mi to podarí. Len ma mrzí, že kolegovia, ktorý by mali tiež čo povedať a napísať nepíšu - preto lebo: ,, radšej sa nechcem zosmiešniť "a pod. Vlastne aj ja teraz som na pochybách či som správne vystihla to čo som chcela povedať.

Marec 4th, 2009 at 16:48
 3 

pozeram ze tento clanok ma asi najviac komentarov. Myslim si ze by bolo dobre keby ste si diskusiu ktoru tu vediete mali presunut do fora. Pisat o tom kto , kedy a ako myslel na to je asi viac priestoru na fore. Amon dufam ze budes pisat dalej.

Marec 4th, 2009 at 16:54
 4 

Ascher: suhlas

Marec 4th, 2009 at 19:37
 5 

Clanok zaujimavy ako vzdy o tom niet pochyb. Skusim ti odpovedat na tu tvoju otazku z mojho pohladu ako to vidim ja. Shaza vystihla podstatu blogov velmi dobre - je to pisat o pocitoch, zazitych situaciach, myslienkach atd. avsak nie kazdy ma talent vyjadrit presne to co citi a napisat o presne tak aby aj ludia sa dokazali vzit do toho daneho cloveka a pochopit co tym chcel ten autor povedat. Niekedy mava clovek pocit ze musi nieco napisat a tak zacne a po dvoch vetach nevie ako by ten clanok mal pokracovat a nevie vyjadrit presne to co citi a potom aj ked sa k tomu vracia nevie to dokoncit, lebo sa nieco zmenilo / ci uz emocne rozpolozenie, atmosfera ... /.
Ano je vsak mnoho ludi, ktori by pisat mohli lebo maju o com ale je to ich slobodne rozhodnutie ci to napisu sem alebo nie.
Viem ze chces ludi nakopnut, dat im trosku odvahy a pevne verim, ze sa to podari, a ze casom sa to bude menit a bude pribudat viacej prispevkov od viacerych ludi.

Marec 4th, 2009 at 19:40

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.