Dni sa míňali s nocou. Teplý vosk horiacej sviečky stekal pomaly z jej útrob. Moje unavené oči sledovali daný dej pri večernej meditácií, ktorá sa niesla v duchu smrti. Telo, v ktorého útrobách hrial plameň svetla pociťovalo ťarchu života, osudu a cesty, ktorú absolvovalo pri prežívaní bytosti, ktorá v ňom bdela a žila.
Pulzujúce srdce tĺklo pomalšie ako zvyčajne.

Pokoj a kľud sprevádzal túto chvíľu. Ticho v miestnosti pripomínalo kláštor na vrcholkoch zasnežených hôr. Celé toto spektrum pohľadu som cítil ako moment večnosti. Zároveň som pociťoval smútok z emočného tela a jeho prežitkov z fyzického tela a sveta v ktorom žilo.
Mal som všetko, no pritom aj nič. Nevnímal som čas ani priestor. Tí, ktorí v tom momente na fyzickej úrovni boli a dodnes sú sa tradične bavili, smiali, plakali alebo prežívali iné dobré, či zlé chvíle strávené vo svete, kde žili. Práve teraz však prichádza zmena. Cítim ju každým momentom, ako si uvedomujem svoje vlastné bytie. Mnohí z Vás sa tvárite, že nerozumiete o čom tu píšem, mnohí možno dúfate, že snáď áno, iní to však vedia a iní tvrdia, že nemám ani tušenia o realite, ktorá je za realitou každodenného fyzického bytia. Každý však máme svoj postoj, svoj pohľad a napokon svoje bytie. Ja som však na rozdiel od iných vyjadril mnoho postojov, mnoho názorov a pohľadov na svet. Či už išlo o svet ilúzií, snov, paralel, či ten obyčajný fyzický, prostý a jednoduchý.

Je rada na Vás. Prichádza pomaly ale isto zmena, nová doba, kedy bude potrebné meniť postoje a názory. Raz mi učiteľ a priateľ Ašarat povedal: „len hlupák nemení svoje názory“. Mal si pravdu, mal si veľkú pravdu, pretože dnes vidím sám seba inak ako vtedy, keď si o tom hovoril. Dnes vidím aj mnohých z nás inak, aký boli voľakedy. Meníme sa. Rastieme a dozrievame ako víno.
Učíme sa navzájom prijímať a akceptovať sa taký aký sme, i keď občas to ide ťažšie. Nič však na tom nemení to, že smerujeme k sebapoznaniu a vyšším cieľom. Som idealista? Nie, ale verím, verím v niečo, čo podaktorí už zavrhli alebo to nevidia, pretože prišli tak ďaleko, že pojem zjednotenie im v ich novom vnímaní vecí už nič nehovorí. Je mi to úprimne jedno. Nie je to môj pohľad a vždy mi na planéte Zem záležalo bez ohľadu na, jej minulosť. Aj tak sme ju vždy vytvárali a formovali my a to tak, ako sme postupne formovali a dotvárali samých seba. Na každom je odkiaľ pokiaľ sa bude pohybovať v rámci svojich možností a ako ďaleko sám v sebe zájde. Uvedomujem si, že najväčšia prekážka je pre kohokoľvek on sám. Každý si je sám sebe tým najväčším neprajníkom a svojím vlastným peklom.

Dnešný deň mení pár faktov na veci. Som rád, že ste prispievali a hodnotili moju prácu, ktorú som tu za sebou zanechal. Z času na čas sem určite niečím prispejem. Verím, že mnoho z Vás prelomí vnútorné zábrany a začne s prispievaním. Nebojte sa, nikdy sa nebojte svojich názorov, pretože i keď možno nebudú vždy preverené, či správne alebo na mieste. Tiež som napísal kadečo, ale viem, že dokážem prijať kritiku, dokážem sa poučiť a ísť ďalej a preto, keď Vás niekto podporí, či trošku poopraví alebo Vám aj niečo nepriamo neosobne vytkne, nebojte sa, je to len názor, názor, ktorý nemusí byť hneď zlý a taký, ako Vám ho našepkáva Vaša emočná myseľ. Neskôr a až časom budete mať možnosť porovnať a zvážiť všetko to, čo tu zanecháte. Pamätajte Však na budúcnosť. Kolega Santa vie, a vie dobre, že všetko, všetko čo robíme, je určitým odrazom aj našej budúcnosti a toho, čo tu po sebe zanecháme.

Kolega Santo. Budem rád, keď sem opäť z času na čas napíšeš príbeh, pri ktorom sa ľudia potešia tvojej štylistike a forme písania príbehov, ktoré mali vždy niečo do seba.
To, čo bolo, bolo. Ty sám, si mnohokrát prežil so mnou chvíle, kedy sám som váhal, či ďalej. O tom, že či je to zrejmé alebo nie ostatným nerozhodujem ale ja nezabúdam a viem, že pokiaľ si mohol, pomohol si. Vráť sa, a buď tým, kým skutočne si, pretože si zaslúžiš byť lepším.

Vám ostaným môžem odkázať len toľko, že som rád, že Vás niektorých osobne poznám a mám možnosť Vás neustále spoznávať, pretože život tlie ako ta svieca a i keď jej plameň pomaly dohára, stále pritom bdie iskrička nádeje, že to spolu dokážeme, že dokážeme prijať to, aký sme, ale aj to aký sme boli. Verím aj v to, že budeme. Skúste na moment zapáliť aj vy sviecu, je jedno akú, či malú, veľkú, zelenú, či bielu a skúste na moment zavrieť oči, premietni Ti si obraz samého seba a potom si skúste na nás všetkých, čo sa poznáme v dobrom, či zlom spomenúť. Skúste sa pozrieť potom na seba, zistíte, že sme všetci z istej perspektívy rovnaký. Každý z nás raz sklamal, ako aj každý z nás niekoľkokrát pomohol. Nik nie je dokonalý a nik nie je bez chýb.

Buďte taký aký ste a ak sa niekto tak necíti, tak sa zmeň, urob krok, i keď možno maličký a smerujúci do neznáma, ale neboj, nemaj strach, pretože tam na konci je dom. V tom dome je posledný žijúci tvor na tejto planéte a ten má pred sebou knihu a chce Ti ešte predtým ako sa poberie do iných svetov kúsok z nej prečítať. Svieca pomaly bliká a dohára, poponáhľaj sa, až nie je neskoro, pretože nikdy nie je neskoro na to, aby sme učinili moment, ktorí zmení mnohé, a to predovšetkým v nás samých.

Amon