12
Nov

Pôvod

   Odoslal Amon a zaradil do História, Mágia, Zamyslenia

Tam niekde v hlbinách, za horizontom snov, za hranicami smrti, a pritom nie až tak vzdialený od života, si bdiem. Som mŕtvy alebo živý? A čo keď som už dávno mŕtvy a pritom som živý, len som si nie vedomý svojej kontinuálnej smrti v ktorej sa vždy a znova zrodím nevedomý a sám?

Píšeš knihu života a pritom, ani len netušíš ako Ti je smrť blízka. Počuješ môj trasúci sa hlas a máš strach, že odchádzam a pritom som ani len nezakopol o prah dverí a neprekročil hranicu živých, pretože dávam času na čas. Nebolo to tak dávno, i keď v našom prípade ťažko určiť ohraničenie času, vzhľadom na druhú otázku tohto textu. 

Čítajúc, vtedy v tom čase, akoby cudzími očami, vlastnoručne písané texty človeka, ktorý písal veľmi zvláštne myšlienky o tom, že nie je, tým kým je, pretože sa cíti ako kameň, voda, či kus stromu a bol, je i bude vo všetkom. Blázon, mohol rovno napísať, že sa cítil ako mŕtvola v rozklade, pretože jeho vedomie, v istej forme rozkladu, bolo už dlhšiu dobu.

Ako roky ubiehali, pociťoval sily ktorým absolutne nerozumel a mnohé odtiene ich intenzity a pôvodu, spoznáva postupne dodnes. Predstav si pustovníka, niekoho, kto je schopný byť v istom momente tak slabý a bezvýznamný, až v tom stave úplne spopolnie a opäť povstane, pretože má schopnosť a danosť padnúť na úplne dno seba samého, zároveň povstať a byť ešte silnejší, skrz jemu vlastné slabosti, ktoré ho postretnú. Má totiž zvláštny, jeden z darov, ktorý prijal ako daň alebo kliatbu? 

Ťažko povedať, ako je to so vzájomným prepojením týchto dvoch tvorov, ktorí sa vzájomne posilňujú i oslabujú súčasne a musia držať predovšetkým vzájomnú rovnováhu a byť v tom obaja excelentne presní. Nemysli si, že ide o rovnováhu jedného voči druhému, nie nejde. Ide o každého osobitnú vnútronú rovnováhu, ktorú jeden vyvažuje na strane smrti vo vzťahu k životu a druhý presne opačne, avšak niekde na pomedzí, dochádza k ich stretom.

Preto tie dlhosiahlé historky presahujúce priestor a čas. Preto tie pády na fyzickej úrovni jedného, či časté zmeny u druhého v dôsledku hľadania kľúča, ktorý má už dávno v sebe. A ten prvý, ktorý bol na prvpočiatku s pamäťou siahajúcou do nekonečných diaľav vesmíru už dávno svoje dvere otvoril. Načo je vlastne potrebný nejaký kľúč? To sú tie tajomstvá.

Ich životy sú si v niečom veľmi podobné a pritom je každý z nich úplne iný. Slovami klasika tohto príbehu: “Čo keď sú v istom vesmíre slnečnej sústavy vlastne obaja, ako aj mnohí iní úplne jedno a to isté?”

Pôvodní mágovia.

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, November 12th, 2024 o 10:59 a je zaradený pod História, Mágia, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Pán kolega, hovoril som so sesternicou smrťou, ale má ten problém, že nevie, ako ti povedať, že Ty si už dávno mŕtvy, lebo si pôvodný mág.

November 12th, 2024 at 12:38
 2 

Kolega Amon je dobré čítať v prítomnosti minulé.Minulosť prítomnosti je prepletená myšlienkou či nezastaviť čas a nájsť nenájdené a hľadané.
Ďakujem za skvelý príspevok.

November 12th, 2024 at 13:32
 3 

Keď pozrieš smrti do očí, všetky Tvoje otázky budú zodpovedané. Môžeš niekde v ústraní bez prítomnosti ľudskej duše vnímať seba ako súčasť priestoru vo vesmíre.

November 12th, 2024 at 17:35
 4 

Som a zároveň nie som. Prebudený a zároveň nevedomý Cesta v svetle ako i v temnote.
Slová, ktoré si napísal je možné čítať, no potrebné je si spomenúť.

November 28th, 2024 at 02:46

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.