Sila myšlienky
V poslednej dobe sa moja pozornosť dosť často obracala k téme „sily myšlienky“ a k myšlienkovým útvarom vo všeobecnosti. Nielen na poli mágie, ale aj v prístupe k sebe samému, má práve táto téma akúsi nosnú hodnotu. Vedomie, podvedomie, nadvedomie… to všetko sú naše vnútorné „kompozity“, ktorými disponujeme a majú skutočne veľkú moc. Môžu tvoriť, môžu ničiť.
Všetko o čom denne premýšľame, všetko čo hovoríme a píšeme, všetko na čo upriamime svoju pozornosť (a znova produkujeme myšlienky…), svojím spôsobom ovplyvňuje realitu a zrkadlí sa nielen na kvalite nášho vonkajšieho hmotného života a jeho „osudových linkách“, ale aj na kvalitu prežívania nášho samotného vnútra. Ak si slová písané kurzívou vytrhneme z kontextu a pochopíme ich, zistíme, že opätovne cyklicky nadväzujú zas na „kvalitu vonkajšieho života“… Aj tu sa uplatňuje staré známe cyklické „ako navonok, tak vo vnútri…“.
Všetko sa začína myšlienkou. Samotné slovo (či už písané alebo vyslovené) je až jej produktom. V počiatočných úvahách som sa zamýšľala prednostne nad tým, čo je vlastne myšlienka… a ako je vyjadrená, ako sa manifestuje v jemnohmotnej sfére. Myšlienka je energetická vlna vibrujúca na určitej frekvencii. Dá sa povedať, že v akejsi absolútne nultej úrovni, tvorí myšlienka realitu – je jej základom na pretvorenie sa do hmotnej sféry. Predstavme si, že každá myšlienka je energetickou štruktúrou a nesie v sebe určité „zafarbenie“, emóciu, zámer, program. A teraz si skúsme predstaviť veľa myšlienok, milión myšlienok, hotové pole myšlienok, ktoré vyprodukujeme. Ak je teda myšlienka energia, ovplyvňuje nás jej vibrácia a nezáleží kto je jej producentom ak sa nachádzame v poli daného myšlienkového útvaru. Zjednodušene povedané – môžeme mať pozitívne a harmonicky naladenú myseľ a k tomu aktuálne patričné vyžarovanie, ale ak sa dostaneme pod pôsobenie neharmonických a ťažších myšlienkových útvarov, budú nás ovplyvňovať. Minimálne tým, že budeme musieť vynaložiť vôľu a silu na vyrovnanie frekvenčného rozdielu, alebo na obrnenie sa pred vplyvom neželaného pôsobenia.
Ak pracujeme s konkrétnou myšlienkou vedome, opakovane a sledujeme určitý cieľ, vzniká tým akýsi myšlienkový útvar. Riadený a vedomý myšlienkový útvar – môžeme povedať aj „energetické pole“. Tvorivá, alebo ničivá sila týchto myšlienkových útvarov sa dokáže meniť. Pokiaľ ako ich tvorcovia, meníme informáciu, zámer, emóciu v našej myšlienke, môžeme tým v sebe a okolo seba vytvoriť doslovne nevídanú premenu (v negatívnom ale aj pozitívnom zmysle). Myšlienkové útvary sme schopní ovplyvňovať (vedome aj nevedome), určitým spôsobom ich pretvárať alebo ich nechať z pozície civilného človeka zaniknúť tým, že ich nebudeme dotovať energiou. Nech čitateľa nemýli, ak píšem vyššie uvedené riadky našité skôr na civilnú formu ľudského JA.
Akýkoľvek zámer, ktorý chceme aby sa pretavil do hmotného prejavu, musí byť podporený na úrovni energetických polí. A tam niekde v tom momente, sa začína odvíjať príbeh samotnej myšlienky.
Pre mága je práca s vedomím, myšlienkou a slovom určitým základovým kameňom. Skúsenejší mág dokáže práve na báze týchto zákonitostí vytvárať tzv. egregory – takpovediac samostatne existujúce energetické zhluky, tvorené riadenou myšlienkou, ktorá je podbitá zvolenou emóciou a nesúca v sebe určitý program. Ak sa s týmto okruhom mágie ešte len – nazvime to – „hráme“ a skúmame naše možnosti, takmer vždy sa stane, že náš prvý “výtvor” sa nám trochu vymkne spod kontroly. Buď na niečo pri jeho vytváraní pozabudneme, nepremyslíme si vopred čo a ako ideme robiť, alebo sa stáva, že hoci ho vytvoríme schopne, zabudneme naňho. Pokiaľ je egregor vytvorený “se vším všudy” správne, tak nesie narozdiel od klasického myšlienkového útvaru jeden atribút navyše – vie sa dostať mimo našej kontroly a naberať známky niečoho, čo môžeme označiť ako jeho vlastnú inteligenciu. Už nie je “len” zhlukom energetiky v priestore, ktorá v sebe nesie program. Stáva sa samostatnou existenčnou jednotkou.
Možno nás prekvapí, ak poviem, že nielen mágovia dokážu tvoriť egregora. Človek nemusí mať k mágii absolútne žiaden vzťah, nemusel sa nikdy o štúdium tejto vedy ani lakťom obtrieť a predsa má tú schopnosť niečo takéto vytvoriť. Tvoria všetci. Avšak nevedome (resp. nevnímajúc a neuvedomujúc si dôsledky), neriadene. Človek sám si vytvára v sebe silné myšlienkové útvary, ktorým dáva dostatok sily na ich existenciu a pretavenie sa do hmotnej manifestácie a sám si je (v závislosti od povahy vytvorených útvarov) strojcom svojho „šťastia“ – života, smeru akým sa ten život bude uberať a charakteru náboja, ktorý bude v jeho živote prevládať.
Naše myšlienky doslovne tvoria náš život. Ak si toto uvedomíme, preberieme plnú zodpovednosť za formovanie „tvaru a príchute“ našich dní. Rovnako tak sa budeme môcť hlbšie zamyslieť nad tým, či by sme mohli niečo vo vlastnom živote zmeniť – za pomoci transformácie spôsobu akým denno denne rozmýšľame. Dostávame sa k pohľadu, kedy nám začína byť jasné, že všetko si tvoríme my sami a tiež, že všetko môžeme zmeniť – jedine my sami a jedine v sebe. Odtiaľ totiž – od každej jednej novej myšlienky, sa začína odvíjať celý náš svet. Čo nás kedy dostane k takémuto pohľadu a k akčnosti, ktorými v sebe tieto zmeny myšlienok skutočne vyvoláme, nie je vôbec podstatné.
Tagy: kontrola myšlienok, myšlienky
10 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.