Nuž, keď som si tak prečítal všetko čo som tu doposiaľ opísal, tak sa mi zdá, že by som to už aj mohol ukončiť. Ale nie, ešte nie je čas to skončiť. Je čas na trošku hororu.

Ako vo filme o zombie, keď vstávajú mŕtvoly z hrobov, tak povstali aj naši traja kolegovia zo zeme na ktorej umierali a vypínali svoje vedomie. Následne sa postavili a veľkňaz im povedal, aby popísali svoje dojmy z toho čo prežili. Pocity kolegov boli rôzne. Niptah cítila počas fázy „úmrtia“, že jej vôľa je veľkňaza, uvedomovala si, že nemá na výber. Ascher vnímal okolie a to, čo sa deje, no na druhej strane taktiež vykonával to, čo bolo dané veľkňazom. Občas však človek spraví aj chybičku tým, že na otázku veľkňaza neodpovie. A tak sa tejto malej nepatrnej chybičky dopustila aj kolegyňa Bes. Tá jediná totiž neadekvátne zareagovala na otázku veľkňaza. Ten však stál naproti nej a ani sa nepohol, nereagoval. Kolegyňa Bes stála a pozerala na neho. Niečo sa dialo. Niekoľko minút bolo ticho, vedel som, že niečo sa deje. Cítil som ako sa zrazu začali evokovať sily a energie vo veľkňazovi a jeho blízkosti. Začal som mať veľmi zvláštny pocit. Nastávala tam nejaká transformácia, ktorá mi nebola zreteľne jasná. Kolegyňa Bes sa začala jemne kývať, potom začala pomaly ustupovať od veľkňaza smerom dozadu. Po pár minútach nato veľkňaz k nej vykročil, chytil ju a tlačil ju smerom dozadu smerom od lúky k lesu. Niekoľko metrov vyššie zastavili, tam kolegyňa spadla na zem. Následne ju veľkňaz zdvihol, prešiel s ňou pár krokov a opäť padla. Potom ju opäť zdrapil a opäť po chvíli odpadla. Následne zostala ležať na zemi. Jej telo sa správalo počas celej tej scénky ako bábka, absolútne bez akýchkoľvek príznakov vzoprenia. Tu som pochopil, že to bol Ašarat. Nie ten, ktorého som tu opisoval doteraz, ale ten, ako bytosť zo svetov minulých. Následne podišiel k Ascherovi. To isté niekoľko pár sekúnd a bol na zemi. Niptah daný stav už evidentne poznala, tak sa radšej schovala za veľmajstra Osse Nuri A. Ašarat podišiel k Osse Nuri A. urobil rýchly pohyb akoby jemný úder do oblasti žalúdka. Osse Nuri A cúvol a vzdialil sa trošku od Ašarata. Následne zazrela tá chladnokrvná krvilačná bytosť a podišla ku mne. Zdrapil ma za krk. Obzeral si ma ako korisť. Jediné, čo ma napadlo bolo to, že som sa mu snažil pripomenúť, kto som. Bolo to zvláštne ale nebál som sa ho. Len som evokoval v sebe pocity, ako nikdy predtým a snažil som sa zachovať si chladnú hlavu. Následne mi šuchol rukou po bunde v oblasti krku akoby niečo zo mňa sňal a odišiel so zvláštnymi zvukmi do lesíka poblíž lúky. Aj to bol veľkňaz Ašarat, bytosť, ktorá nepozná hraníc, či prekážku. V tej chvíli, keby sa bol, čoby len jeden z nás spriečil tej sile, predpokladám, že už by bol o tomto čase aj pochovaný. 🙂

Keď sa Ašarat prinavrátil z lesa tak podišiel ku každému, uhladil mu auru a doplnil energie. Napokon sa nás opýtal na pocity, tu sa už aj kolegyňa Bes rozrozprávala. No niet divu, po takej skúsenosti by rozprával aj mŕtvy.

Následne nám ešte ukázal Ašarat energetický trik s pápežskou čiapkou a to formou, že vytvoril zhluk energií, ktoré transformoval do podobizne pápežskej čiapky a tú nasadil kvázi každému z nás. Následne sa vyselektovali tí, ktorí túto pápežskú čiapku aj skutočne na hlave pocítili a potom to vyskúšal s tými, ktorí to nepocítili. Následne sa stretnutie ukončilo zhrnutím toho, aké sú dôležité výstupy, čo si treba odniesť a na čom treba pracovať ďalej. Osse Nuri A taktiež poukázal na prepínanie a zlepšenie jeho zvládania a zároveň sa aj poďakoval veľkňazovi.
Na záver všetci ako prišli, tak aj odišli nasadnutím do aut, rozsvietením svetiel a zmiznutím zvukov motorov v šere tmy a lesa.

Na lúke zavládlo opäť ticho. Jazierko spolu s lesom snívali sen a do toho mi Ašarat cestou domov v aute hovorí niečo v takomto kontexte: „A ako podtext tam napíš: Sú dobrí a ak na sebe zamakajú tak niečo z nich bude, veď inak by som s nimi nestrácal svoj drahocenný čas.“

Na záver len dodám, že som veľmi rád, že som po dlhej dobe zažil veľmi silnú a intenzívnu akciu prenikajúcu do hĺbky duše. Kolegovia, ak bol niekto z Vás náhodou miestami trošku sklamaný zo svojho neúspechu, neberte si to tak, to chce čas a väčšiu koncentráciu na seba samého, tréning a hlavne naučenie sa prekonávať sa. Sám s tým ešte mnohokrát bojujem a viem, akú námahu to dá, zvládnuť sa po všetkých stránkach, aby som prepol na tú správnu frekvenciu.

Na záver ctený Ašarat, dovoľ, aby som Ti touto cestou poďakoval za tvoje pozvanie na túto akciu.

Tagy: ,

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, September 18th, 2009 o 01:41 a je zaradený pod Mágia, Postrehy, Príbehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Nebolo to také nebezpečné ako keby som pustil silu naplno. Mnohí by vedeli povedať čo znamená ak pustím silu navonok. Tu to bolo pod kontrolou.

September 18th, 2009 at 10:35
 2 

Tvoja reakcia Amon na danú situáciu nebola najhoršia,možno nebola náhoda že sme my dvaja pár minút pred tým hovorili o prepínaní a umieraní...

September 18th, 2009 at 18:02

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.