Ako skončila táto praktická časť som sa zahľadel na oblohu. Vnímal som oblaky, ktoré mi zakrývali pred očami hviezdy, ktoré tam v diaľavách a hĺbkach vesmíru driemu a čakajú na svoje znovuzrodenie či zánik už miliardy rokov predtým, ako sme tu boli, no i potom ako sme odišli.
V istej epoche dejín ľudstva však existovala aj doba, v ktorej sa dosť experimentovalo a pracovalo s telom a dušou ako takou. Oddelenie duše od tela, či ovládanie fyzickej schránky človeka bez zásahu jeho vôle poznali už aj dávny Egypťania.
Vráťme sa však späť do prítomnosti, ktorú tu dnes trošku popisujem, ako som ju mal možnosť, vidieť, pozorovať a prežiť. Niptah, Ascher a Bes ležia na zemi, ktorú pokrýva tráva tvoriaca lúku. Ležia, preciťujú zem a zároveň umierajú. Neberte to doslovne, umierajú len vedome, nie fyzicky, i keď ich telo sa postupne uvoľňuje a chladne. Medzitým, ako im Ašarat pridelil túto úlohu kráčam s ním smerom ku jazeru a pýta sa ma: „Stále sa chceš učiť odo mňa mágiu?“. Pozrel som sa na neho a odpovedal som mu: „Áno, chcem.“ Pýta sa ma: „Prečo?“. Zareagoval som: „Pretože je to zaujímavé a páči sa mi tvoj prístup.“
Do toho prišiel za nami Osse Nuri A, ktorý sa pripojil do debaty. Takto sme spoločne traja kráčali k jazeru. Tam sme sa na chvíľu zastavili a potom sme sa pomaly spolu vrátili k trom ležiacim „mŕtvolkám“. 🙂
Keď sme k nim dorazili, tak som im trom na zemi povedal, že sa môžu postaviť. Samozrejme bol to Ašaratov nápad a zároveň chyták, aby si overil ich zdatnosť v ovládaní sa. Na moje slová však ani jeden z nich nezareagoval. Následne si Ašarat a následne aj Osse Nuri A prechádzali každého energetickú stránku tela ľahkým pohybom ruky ponad telo. Aj ja sám som si to mal možnosť skúsiť. Bolo to zaujímavé. Niektoré časti tela vibrovali, jemne hriali, no niektoré časti kolegov boli chladné, akoby boli skutočne mŕtvi. Následne Ašarat vykonal ešte jeden pokus a to tým, že podišiel ku každému a trošku ho nohou pokopal do tela a následne nás opäť vyzval, aby sme skontrolovali energetické fluidá tiel. Tu bolo cítiť rozdiely. Časti, ktoré boli narušené vibrovali viacej, ako tie ostatné a tým bolo možné sledovať určitú neuvolnenosť, rozdielnosť vibrácií na telách. Dobrý bod, pre ovládanie a koncentráciu, že občas je fajn sa nenechať odradiť od meditácie, prepínania, či umierania a to aj za takýchto „náhodných“ okolnosti.
Po stručnej analýze energetických stavov tiel ležiacich kolegov sa veľkňaz Ašarat rozhodol, že niečo učiní, tak sme sa s Osse Nuri A prizerali. Ťažko sa mi detailne opíše, čo presne veľkňaz v ten moment činil, no ak by som to mal nejako laicky popísať, čo sa odohrávalo, tak by to asi vyzeralo takto.
Cítil som sa ako v Egypte, kde veľkňaz rôznymi formulkami otvára iné paralelne svety, kde presúva dušu, prípadne časť vedomia živej duše z tela a následne ho v tom danom svete, priestore uzatvára na dobu určitú. Potom akoby „sterilizoval“, zmrazil telo, aby reagovalo kvázi vedome, ale za prítomnosti výhradne veľkňazovej vôle. Tak nejako som vnímal Ašaratove postupy, ktoré učinil u každého z troch kolegov. Následne vyzval veľmajstra Osse Nuri A, aby išiel skontrolovať tie tri telá s dodatkom, aby do daného kruhu, ktorý okolo nich vytvoril nevstupoval len tak, ale s určitou ostrahou. Osse Nuri A skonštatoval, že telá na neho pôsobia dojmom akoby boli skutočne bez života, mŕtve, dokonca ak si dobre spomínam, spomenul, že mu tváre ležiacich tiel kolegov pripomínali vyslovene lebky. Bolo to zaujímavé, no tento fakt som si mohol následne vyskúšať aj ja sám. Bolo to tak. Telá ležiace, i keď žijúce pôsobili skutočne dojmom ako mŕtve. Viem, že vedome nás kolegovia určite vnímali, ale ten ich vnem nemal absolútne vplyv a ani silu nato, čo sa ešte následne udialo.
Veľkňaz Ašarat podišiel ku Bes. Povedal niekoľko čarovných formuliek a následne vyzval jej telo, aby zdvihlo pravú ruku a nechalo ju vo vystretom stave. Tak i telo kolegyne Bes učinilo. Následne podišiel ku kolegom Ascherovi a potom ku Niptah, kde učinil to isté. Všetky telá reagovali totožne. Ani jedno telo nereagovalo inak alebo tak, že by sa priečilo vôli veľkňaza. Zažil som už rôzne akcie, no táto mi po dlhej dobe pripomenula spomienky, ktoré som mal z minulosti, keď som mal možnosť niečo obdobné vidieť za prítomnosti už terajších veľkňazov ako Santo či Araxes. Spomínam si, ako sme boli raz spolu s nimi dvoma a aj veľkňazom Ašaratom na kaštieli, kde sa riešil jeden prípad pána posadnutého kliatbou woodoo. Tam som zažil v istom úseku večera niečo obdobné, akurát s tým rozdielom, že na zemi som ležal ja, teda pardon, moje telo. Vrátim sa ale späť do tohto príbehu, kde všetky telá, ako som spomenul reagovali totožne, po pravej ruke nasledovala druhá, potom posadenie sa a následne nato sa Ašarat rozhodol, že tela opäť umrú, či zaspia. A tak i učinili, presne tak, ako to každému z nich troch určil. Potom opäť Ašarat vyzval kolegu Osse Nuri A, aby skontroloval energetické prejavy tiel kolegov. Ten presne určil, ktoré telo spí a ktoré „umrelo“, resp. nejaví známky života alebo keď tak, minimálne. To isté som následne absolvoval aj ja. Bolo to tak. Sila vôle vie byť veľká. Mnohí máte možno teraz strach, no ja som sa nebál. Skôr ma zaujalo to, koľko je toho, čo sami v sebe nosíme a nevieme o tom alebo respektíve to nevieme využívať. Na druhej strane sa možno aj poteším a poviem si, že je to tak lepšie, pretože neviem koľký z nás by sa tieto schopnosti, či možnosti ovládania síl snažili využiť v prospech liečenia, či pomoci pre iných. Na ďalšej strane som rád, že veľkňaz Ašarat patrí medzi tých, ktorí majú záujem sa podeliť o istú časť svojich znalostí a vedomostí z tejto oblasti a nerobí z toho len pandorínu skrinku, ale aj reálny fakt.
Tagy: magická prax, výučba mágie
2 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.