Pojem, ktorý je nám mnohým tak verne známi, že ani nepovažujeme za potrebné ho nejako vysvetľovať, pre nás tak jasný a zrejmý, ako pre dieťa potreba prisať sa k prsníku, môže občas znamenať nemalú nejasnosť.

Prečo? Nikto z nás sa neunúva “mladým” nejako tento pre nás samozrejmý pojem nejako vysvetliť.

A tak som sa pokúsil zpísať niečo sám. A čuduj sa svete. Zíram do obrazovky a nieviem nejako zformulovať tento pojem.

Po dlhom hľadaní som našiel niečo, čo sa blíži môjmu chápaniu tohoto pojmu. Viete ako nemám rád tzv. reposty. Avšak…..

Ego, egoizmus a integrácia osobnosti.
Mgr. Ing. Ján Jelínek
Košice

Ego

Častorát je možné počuť rôzne výroky typu: “to moje Ego”, “musím bojovať proti svojmu egu”, “keď sa Ego stratí, dosiahneme stav osvietenia”, …

Rád by som teda poznamenal pár slov k tomu, ako Ego, proti ktorému často tak „vehementne bojujeme“, definuje psychológia.

Najprv však musím čestne priznať, že ani psychológovia nemajú na všetky aspekty osobnosti človeka jednotný názor. Existuje niekoľko teórií osobnosti, ktoré majú rôznych prívržencov. V˙tomto príspevku sa budem snažiť uviesť najmä tie skutočnosti, ktoré prijíma väčšina psychológov.

Od čias Freuda sa v psychológii chápe Ego ako určitý riadiaci a zabezpečovací mechanizmus našej psychiky, ktorý sa snaží vytvoriť a udržať súlad medzi poznatkami nadobudnutými počas nášho života a vrodenými inštinktívnymi reakciami, pudmi či potrebami. Je to istá dynamická “organizácia”, ktorá nám pomáha vyrovnávať sa s rôznymi podnetmi prichádzajúcimi ako z nášho okolia tak aj zvnútra nášho tela či mysle a udržiava tak náš sebaobraz a našu psychiku v rovnováhe. V kontakte a v interakcii s týmito podnetmi vytvára to, čo poznáme, cítime a prežívame ako naše kvázi stabilné Ego, ktoré nám dáva pocit kontinuity a identity.

Ego sa vyvíja na základe zážitkov, ktoré nám prináša každodenná skúsenosť. Zvykneme v sebe odlišovať “dobré Ja” – okolím i sebou prijímané a “zlé Ja” – spojené so zážitkami úzkosti alebo trestu, ktoré by sme najradšej nemali a nevideli. Je tu však ešte aj tretia zložka – “nie Ja” – nevedomie. Táto obsahuje spomienky alebo predstavy, ktoré sú buď málo intenzívne a príliš slabé na to, aby sa stali vedomými a tak nám upadli do „zabudnutia“, alebo sú tu predstavy a spomienky, ktoré sú pozostatkami emočne príliš silných negatívnych zážitkov, ktoré sa nám podarilo „odtrhnúť“ dokonca aj od nášho „ zlého Ja“.

Nevedomie je teda napĺňané „odtrhnutými“ alebo zabudnutými zážitkami, ktoré môžu predstavovať buď len slabé tiene spomienok, alebo aj živé, energiou nabyté jednotky, ktoré sa snažia dostať do vedomia a pridať sa ku˙zvyšku osobnosti. Prejavujú sa v snoch – nočných morách, v˙rôznych telesných či psychických syptómoch, v˙chybných konaniach, v˙reči či v˙myslení.

„Nie Ja“ je ťažko prístupné nášmu vedomiu a je teda slabo integrované do osobnosti – do nášho sebaobrazu. Náš sebaobraz sa tak stáva určitým spôsobom nepresným alebo milným.

Viac na : http://www.saj.sk/casopis/egoJelinek.htm