V živote žiaka skôr či neskôr musí dôjsť k momentu, kedy sa postaví na vlastné nohy, kedy prestane kráčať v šľapajách svojich učiteľov, ale ostane takpovediac sám stratený v lese a poraď si ako vieš.

Možno je to kruté a mnohí sa z tej cesty už nikdy nevrátia, jednak kvôli pocitu odvrhnutia či zrady, pochybnostiam o pointe a zmysle celých rokov výučby, alebo proste preto, že v tom lese ich zaujme niečo, čo ich z pôvodnej cesty odkloní a rozhodnú sa kráčať iným smerom.

Niekedy je to proces vedomý a riadený učiteľom a niekedy to proste v živote tak vyjde a v tej chvíli ani učiteľ ani žiak nevedia, ako to celé dopadne, či žiak dokáže ostať na svojej ceste a verný svojmu vnútru, alebo sa stratí v lese a už o ňom nebudeme nikdy počuť. Niekto do tohto bodu dôjde skôr, niekto neskôr a niekto nikdy. Každopádne je to obdobie, z ktorého sa potom dá čerpať veľa poznatkov a skúseností, ak sa človek dokáže nestratiť, alebo lepšie povedané dokáže sa úplne stratiť, ale aj napriek tomu sa nakoniec vráti k sebe samému a k celku. Možno bude iný, než sme ho dovtedy poznali, ale rozhodne bude silnejší vo svojej podstate a stane sa dôležitejším, stabilnejším a samostatnejším kamienkom v celku.

V čase stratenia sa je to však cesta neprebádaná a u každého tak individuálna, že ťažko povedať, či to vôbec má nejaké spoločné body alebo charakteristické črty. Môže to byť úplne neriadené, pretože život má svoje cestičky, ako zariadiť niektoré udalosti v osudoch práve tak, aby to možno niekde ďaleko v budúcnosti dávalo dokopy nejaký zmysel. Ale isté je, že v tom lese na ten zmysel človek poriadne nedovidí, ani keby veľmi chcel, veď inak by to bola iba hra na slepú babu a nie skutočné stratenie sa.

Tagy: cesta mága, čierna mágia, Mágia, výučba mágie