Čínska medicína je u nás zatiaľ známa predovšetkým svojimi liečebnými metódami, ako napríklad akupresúra, fytoterapia, bankovanie alebo masáže. Všetky tieto spôsoby liečenia sú však len malou čiastkou rozsiahleho celku a sú založené na dokonalom poznaní jednotlivých častí ľudského tela a ich vzájomnej prepojenosti. Pre filozofiu starej Číny je typické myslenie v súvislostiach – „všetko súvisí so všetkým“. Aby sme mohli správne určiť príčinu choroby alebo navrhnúť spôsob liečby, musíme okrem priamych fyziologických prejavov brať do úvahy aj prostredie, v ktorom sa človek nachádza a mnohé ďalšie aspekty ktoré naňho vplývajú (napr. emočné rozpoloženie). Ak chceme všetky tieto zistenia správne zaradiť a pomocou nich sa dostať ku konkrétnym záverom, nevyhnutná je práve znalosť teórie Čínskej medicíny.
Tradičná Čínska medicína sa vyvíjala veľmi dlho, dnes už ťažko určíme, kedy presne vznikla. Za jej základné dielo je považovaná Vnútorná kniha Žltého cisára. Skutočný autor ani doba vzniku tejto knihy nie sú potvrdené, podľa tradície je však pripisovaná Žltému cisárovi (cca 27.storočie p.n.l). Neskôr sa objavili mnohé ďalšie diela, ktoré sa venovali výskumu ľudského tela v ponímaní Čínskej medicíny. A práve vďaka nim sa vieme aj dnes pozrieť na zdravie a chorobu človeka z trošku iného hľadiska, než aké nám ponúka tzv. “západná“ medicína.
Čo sa týka liečby, v našom prostredí nie sú dostupné ani zďaleka všetky byliny či nástroje, ktoré využívali a využívajú lekári tradičnej čínskej medicíny. Keď sa však správne určí pravá príčina ochorenia, je možné nahradiť čínsku fytoterapiu aj „našimi“ bylinami.
V Tradičnej čínskej medicíne je človek chápaný ako jedna bunka v organizme vesmíru a podlieha teda rovnakým zákonom ako vesmír sám. Táto jednota funguje aj v rámci ľudského tela – všetky jeho časti sú prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú.
Akýmsi ústredím ľudského organizmu je podľa TČM 5 orgánov Cang: pečeň, srdce, slezina, pľúca a obličky. Tieto orgány prostredníctvom svojej Čchi riadia všetky základné funkcie tela a jeho ďalšie časti. Tým vznikajú jednotlivé okruhy vzťahov a prepojení v tele:
- Okruh väzieb medzi orgánmi Cang, podľa princípu vzájomného rodenia a ovládania jednotlivých elementov, ku ktorým orgány Cang prináležia
- Okruh väzieb medzi orgánmi Cang a dutými orgánmi Fu (žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr). Ku každému orgánu Cang patrí jeden orgán Fu, ktorý je s ním prepojený a funkčne na ňom závisí.
- Vzťahy medzi orgánmi Cang a určitými tkanivami alebo časťami tela. Cang svojou Čchi vyživujú príslušné partie tela, ktoré následne odrážajú stav daného orgánu. Takto pečeň ovplyvňuje šľachy a väzivo, srdce cievy, slezina svaly, pľúca pokožku a ochlpenie, obličky kosti.
- Väzby medzi orgánmi Cang a zmyslovými orgánmi (tie sa považujú za vývody orgánov Cang). Pečeň súvisí s očami, srdce s jazykom, slezina s ústami, pľúca s nosom a obličky s ušami.
- Vzťah medzi orgánmi Cang a časťami tela, podľa ktorých sa dá určiť stav orgánov. Kondícia pečene sa odráža na nechtoch, srdca na tvári, sleziny na perách, pľúc na pokožke a obličiek na vlasoch.
Organizmus sa teda správa ako poprepájaný celok aj v prípade choroby – lokálne narušenie určitého orgánu alebo časti tela môže spôsobiť poruchy ďalších orgánov a častí a tak sa symptómy môžu momentálne prejaviť v úplne inej oblasti, než v akej sa nachádza pôvodná príčina problému. Tu nastáva problém tzv. “západnej“ medicíny, ktorá sa snaží len potlačiť príznaky choroby tam, kde sa prejavia. Neberie však do úvahy prepojenie na zvyšok tela a nehľadá pravý dôvod ochorenia.
Človek a príroda
Ľudský organizmus je silne prepojený aj so svojím vonkajším prostredím. Tradičná čínska medicína vysvetľuje procesy v tele v súvislosti s vonkajšími činiteľmi, ktoré ho ovplyvňujú. Tieto vzťahy sa dajú rozdeliť do troch okruhov:
- 1. Telesné funkcie v spojitosti s prírodou
5 orgánov Cang je spojených s piatimi prvkami a tým pádom aj s piatimi ročnými obdobiami. Pečeň súvisí s obdobím jari a elementom dreva, srdce je ovplyvňované letom a ohňom, slezina sa spája s neskorým letom a zemou, pľúca s jeseňou a kovom a obličky so zimou a vodou.
- 2. Choroby v spojitosti s prírodou
Procesy, ktoré počas roka prebiehajú v prírode, sú spojené s vnútorným prostredím organizmu (hlavne prostredníctvom energie Čchi a orgánov Cang). Ak je vonkajšia obranná jangová Čchi oslabená, atmosférické vplyvy ako vietor, chlad, teplo, atď. sa môžu ľahko dostať do vnútra organizmu. Tu narušia harmóniu energii a dochádza k vzniku ochorenia.
Počas jednotlivých ročných období sú na ochorenie náchylné predovšetkým s ním súvisiace orgány Cang (v lete srdce, v zime obličky atď.). Energia Čchi sa však mení a vyvíja tým istým systémom aj počas jedného dňa – ráno silnie, na poludnie vrcholí a k večeru slabne. Preto je napríklad priebeh choroby miernejší cez deň, keď je aktívna jangová obranná Čchi. K večeru, keď Čchi a jangová zložka energie slabne, sa môžu symptómy zhoršiť.
- 3. Liečba v spojitosti s prírodou
V TČM sa pri liečbe prihliada aj na momentálne ročné obdobie, podnebné vplyvy, životné prostredie a pod. Do úvahy sa berú aj vzťahy medzi orgánmi a ročnými obdobiami – preto sa napríklad v lete (oheň) nepoužíva metóda dopĺňajúca srdce, v zime (voda) sa nevypúšťa Čchi obličiek a pod. V princípe sa nesmie doplňovať plné a vyprázdňovať prázdne.
3 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.