Priestor a čas

Poďme sa presunúť na ďalšiu časť toho, čím vieme obohatiť naše vedomie vo vnímaní vesmírnych zákonitostí a veličín – máme tu možnosť sa ešte lepšie priblížiť k chápaniu priestoru vesmíru a tu paradoxne prichádza na pomoc pojem – čas. Pre čas bude vymedzených ďalších pár riadkov, preto ho zatiaľ budeme brať len ako pomôcku pri ďalšom pochopení priestoru a v tomto prípade by som vás chcel naviesť na priestorové zlomy. Jedná sa o čierne diery a tak nehonosne nazvané „červie diery“, ktoré dokážu priestor „zlomiť“ tak, že vytvoria tzv. priestorovú slučku alebo tunel, cez ktorý určitý predmet dokáže prekonať danú časť priestoru podstatne rýchlejšie ako za bežných / normálnych okolností. Možno to vysvetľujem dosť neobratne, ale skúste si predstaviť, že chcete ísť z Bratislavy do Košíc. Cesta by vám priemernou rýchlosťou autom mala trvať dajme tomu 4 a pol hodiny. V Trnave však vojdete do tunela, ktorý vás vyhodí v Košiciach za 5 sekúnd. Tieto rôzne priestorové slučky akoby spájali rôzne časti vesmíru a dokážu poskytnúť niečo ako zrýchlenie prenosu určitých častíc, ktorý by ináč trval v našom meradle nekonečne veľa času. Osobne si myslím, že v súčasných podmienkach – berúc do úvahy fyzické cestovanie v kozme – nie je možné spoznať vzdialenejšie časti našej galaxie ináč ako nájdením práve takejto formy „pokrčenia“ priestoru a prekonať tak vzdialenosť, ktorá by bežne bola neprekonateľná v daných podmienkach. Je však otázne, či takáto „skratka“ nespraví napr. z kozmickej lode dávku šrotu rozplynutú na miliardy malých častíc rozhodených vo vesmíre alebo či sa nájde vchod späť aj z druhej strany, kade by sa loď mohla vrátiť a podať tak informácie o nových poznatkoch.
Pre pochopenie priestoru v kozme však berme túto časť ako skôr výnimočnú, chcel som vám ju len priblížiť z dôvodu lepšieho pochopenia fungovania priestoru a vnímania jeho celistvosti a všeobecných zákonov a výnimiek.

Čas vo vesmíre plynie ináč ako to, čo máme my časom zadefinované. Pre zjednodušenie je asi najlepšie čas nebrať do úvahy vôbec – resp. brať ho tak ako keby nebol, ako keby zastal (poteším tu asi určitú skupinu nihilisticky-orientovaných ľudí…). Pochopiť plynutie času vo vesmíre v braní do úvahy tok (zmenu) priestoru je už mierne nadľudský výkon. Môžeme si to prirovnať k tečúcej rieke. Predstavte si list zo stromu, plávajúci v rieke. V danom priestore a čase sa list nachádza v časti rieky B. V tomto bode však idem do minulosti a tento list tam samozrejme nevidím, pretože sa v tom čase nachádzal v inom priestore rieky – A. No a teraz si zoberte priestor ako rieku, ktorá tečie rôznymi smermi a v rôznych časoch. Pre úplnosť doplním otázky: Čo ak sa priestor zmrští? Alebo čo ak nastane zrýchlenie času v danom priestore? Čiže pre lepšie chápanie času buď „zabudnime“, že sa mení priestor a zadefinujme ho podobne ako tu na Zemi, (časom 🙂 však môžeme naraziť na niektoré problémy s vysvetlením určitých dejov a situácií) alebo si čas zadefinujeme ako stály – to znamená, že sa mení iba priestor (čierne diery, časopriestorové slučky…).

Z pohľadu vesmíru a vnímania času z hĺbky priestoru, čas je neexistujúci pojem – tak ako ho vnímame my tu na Zemi. Niečo čomu tu my na Zemi nadávame ako čas sa môže brať na základe zmien. Priestor a čas sa totižto v tomto musia zvláštne spájať pretože samé o sebe (či skôr bez seba) nemôžu existovať a v rámci týchto kombinácií vzniká viac otázok ako odpovedí.

Možno pre lepšiu ilustráciu zvláštnosti prepojenia priestoru s časom si zoberme príklad videnia svetla z hviezdy – na Zemi pozerám na oblohu a zameriam sa na určitú hviezdu a teším sa ako krásne svieti – v skutočnosti, v tom istom čase už táto hviezda však nemusí existovať, ale ja ju predsa stále vidím ako svieti… Čo je potom skutočnosť a čo znamená čas tu a tam?

Poďme sa spolu pozrieť čo doteraz naši astrofyzici zadefinovali v tejto oblasti:

Astronomická jednotka

V rámci slnečnej sústavy sa na meranie vzdialeností používa jednotka vzdialenosti známa ako astronomická jednotka (AU). Jej veľkosť zodpovedá strednej vzdialenosti Zeme od Slnka, čo je cca. 149,6 mil. km. Vzdialenosť Zeme od Slnka je teda 1 AU, Pluto je od Slnka vzdialené cca. 40 AU, najbližšia hviezda (Proxima Centauri) sa nachádza od Slnka vo vzdialenosti 268 tisíc AU a vzdialenosť Slnka od stredu našej Galaxie je cca. 1,7 x 109 (miliarda) AU. Len pre informáciu ako perlička – najbližší bod k Slnku na dráhe nejakého telesa sa nazýva perihélium, najvzdialenejší afélium.

Svetelný rok

Ďalej sa v astrofyzike stretneme s ďalšou veličinou, čo je svetelný rok. Napriek tomu, že slovíčko „rok“ v nás vyvodzuje jednotku časovú, v tomto prípade však ide o jednotku vzdialenosti. Presne zadefinované – akú vzdialenosť prejde svetlo (vo vákuu) za jeden (tropický) rok. Pri určení vzdialenosti vo vesmíre by sme s našimi kilometrami prišli veľmi rýchlo k číslam, ktoré sú pre nás nepredstaviteľné a neprehľadné, kvôli tomu bola zavedená jednotka svetelný rok. Jeden svetelný rok sa teda rovná cca. 9,46 × 1012 (bilión) km. Keby sme to chceli lepšie pochopiť, predstavme si hviezdu vzdialenú od Zeme 5 svetelných rokov. Znamenalo by to, že jej svetlo uvidíme na Zemi za päť rokov.
Keďže sme sa v predchádzajúcej časti venovali astronomickej jednotke, skúsme si dať tieto dve (AU a svetelný rok) dokopy: 1 svetelný rok ≈ 63 tisíc AU.
Pri astrofyzikálnych výpočtoch sa stretneme ešte s ďalšími jednotkami ako napr. parsek (parsec), svetelený deň, hodina, minúta a pod. Pre nás však má význam pochopiť základné jednotky a urobiť si tak úsudok, koľko by zhruba trvalo fyzické cestovanie vesmírom, pričom rýchlosť vesmírnej lode je na orbite okolo Zeme cca. 28 tisíc km/hod. Tu už nechám na vašej fantázii, koľko ľudských rokov by sa musel dožiť človek, ktorý by chcel reálne navštíviť najbližšie planéty slnečnej sústavy pri súčasných podmienkach. Presné matematické výpočty samozrejme skresluje relativita času – takže pozor pri počítaní.

(za predpokladu, že by vesmírna loď dokázala cestovať rýchlosťou 10 percent z rýchlosti svetla (čo by bolo asi 108 miliónov km/hod), najbližšiu hviezdu (Proxima Centrauri) by sme dokázali prekonať za cca. 40 ľudských rokov, čiže pri súčasných technológiách si na cestovanie na najbližšie planetárne sústavy alebo „nedajbože“ iné galaxie ešte asi nejaký ten čas počkáme.)

Astrál a fyzikálne veličiny

Keďže fyzicky sme s vesmírnym cestovaním týmto pádom pri súčasných technológiách „rýchlo docestovali“, zrejme jedinou možnosťou ako spoznať vesmír pre nás zostáva astrálne cestovanie. Doteraz sme si priblížili priestor a čas z hľadiska 3-dimenzionality priestoru a pridaním ďalšej dimenzie a to je čas. Predstavili sme si tiež možnosť preladenia vnímania určitých frekvencií a tak možnosť pozorovania rôznych tzv. paralelných svetov. Z hľadiska času tiež prichádza iná možnosť cestovania – a to je logicky – v čase. Pri astrálnom cestovaní sa dá preniesť na časovej osi dopredu alebo dozadu – to znamená v čase do minulosti alebo späť do prítomnosti (čiže smerom do budúcnosti od smeru minulosti z daného momentu minulosti). Čiže je tu možnosť pozrieť si „akože“ ten istý priestor ale v inom čase spolu s udalosťami a životom, ktorý sa v danom okamihu odohrával. Mnohí tvrdia, že dokážu cestovať aj do budúcnosti. Zatiaľ som sa stretol len so snami, víziami alebo intuíciou. Cestovanie do budúcnosti sa samozrejme dá pri „návrate z minulosti“ ale len po určitú časovú čiaru prítomnosti. Ináč sa to už nazýva „predikcia“.

Zo začiatku som zastával názor, že pre astrálne cestovanie je priestor a čas nezmyselný resp. je lepšie na tieto pojmy a veličiny zabudnúť. Pri výučbe a definícii je však potrebné tieto „veličiny“ alebo zákony poznať aj pri astrálnom cestovaní. V astrále sa možnosti priestoru ako aj času rozširujú a komplikujú. Pri cestovaní podľa cieľa (vysvetlím v ďalších častiach) sedíte na stoličke a v sekunde (z nášho ľudského času) ste milión svetelných rokov od Zeme. Definovať tu čas teda nemá príliš veľký význam – bude to skôr potrebné pre cestovanie postupné (pekne systematicky – krôčik po krôčiku) 🙂 Takisto bude pre nás potrebné mať na pamäti pojem priestoru a pohybu priestoru, keď sa budeme chcieť vrátiť na to isté miesto. O tom však neskôr…

Tagy: astrálne cestovanie, Vesmír