Ako som sa v predošlom príspevku už zmienila, runy sú svojim pôvodom späté s tradičnými severskými kultúrami. Runy boli vždy chápané nie iba ako písmo, ale aj ako magické znaky. V germánskom ponímaní je obsiahnuté v základe rún mystika a tajomno, výraz runa znamená „tajomná mystika“. V starej nórštine nájdeme slovo „rúnar“, čo možno preložiť ako „tajná tradícia“ a veľmi príbuzné sú výrazy rún v starej írštine „tajomstvo“, alebo vo fínštine „zaklínadlo“.

Slovo „runa“ teda v podstate znamená tajomstvo, akási záhada. Myslím, že nejaké tajomstvo runy skrývajú v každom prípade, dokonca nie iba jedno. Môžeme v nich objaviť znaky určitých podstát, určitej činnosti, alebo životných okolností, ktoré tvoria samé zo seba. Runy sú silne podfarbené aj vedľajšími významami.
Môžu byť ale použité aj ako písmená a môžeme takto napísať meno, nápis, alebo nejaký odkaz, dopis, tetovanie a tiež ako šifry.
Čo ale pre mágiu podľa mňa je dôležité, je to, že okrem toho, že sú symbolmi, sú aj nositeľmi energie, sily. V dávnych dobách magické rituály vykonávali v jednotlivých kmeňoch druidovia (keltskí, germánski kňazi, …).
Pochopenie runovej symboliky je však vcelku obtiažne, pretože neexistujú presne vysvetľujúce písomné záznamy, ktoré by odhalili učenie dávnych. Tieto vysvetlenia jednotlivých významov prebiehali ústnym podaním, preto dnes môžeme skôr analyzovať význam rún vo futharku, alebo rozoberať ich symbolický význam. Runám bola pripisovaná moc prepožičiavať silu živým bytostiam a predmetom, napríklad magicky boli ovplyvňované zbrane, bojovníci, …

Najstarší z runových systémov je „starší futhark (prostý)“, ktorý sa tiež nazýval celogermánsky. Skladá sa z 24 runových znakov.
Teda runová rada sa nazýva „futhark“, čo vyplýva z jednotlivých písmen a ich výslovnosti:
Fehu, Uruz, Thurisaz, Ansuz, Raido, Kenaz.

Aby som naplnila aspoň trochu chronológiu vývoja runového písma, začnem s tým, že pôvodná podoba runového písma prešla storočiami rôznymi zmenami, preto možno rozlišovať tri hlavné varianty runového písma:
1. starší futhark (tiež praseverský, alebo germánsky) pozostáva z 24 rún – najpoužívanejší pre magické účely, je pôvodnou a najstaršou runovou abecedou. Bol používaný zhruba od začiatku éry Vikingov. Niekedy sa hovorí aj o dvadsiatej piatej rune, takzvanej „prázdnej rune“, ktorá má znamenať karmu. Nie je ale jasné, či táto runa je produktom novej doby, alebo ju Germáni skutočne používali. Má symbolizovať osud, ktorý ľudia nesmú poznať. Starší futhark bol členený do troch aettov po osem rún.
Zásadnými zmenami, ktoré v dobe Vikingov vyvrcholili runovou reformou, sa počet zredukoval z 24 na 16 rún, z čoho sa vytvoril mladší futhark a z mladšieho futharku sa vyvinul anglosaský futhark (ten sa cca v 10. storočí prestal používať).
2. mladší futhark – severský, vikingský runový systém (v podobách švédsko-nórskej, alebo dánskej) ako 16 dielnu severskú radu rún, ktorá je až na jednu runu identická s ezoterickým systémom Guida von Lista. Rozdiel tvorí posledná runa – v armánskej (armanenskej) rade – 18 rún, je to Gibur a Eh, vo vikingskej rade je to Odil. Mladší futhark bol členený do troch aettov po šiestich, piatich a piatich.
3. anglosaské (anglofriské) runové písmo pozostáva z 33 rún (vzniklo okolo roku 800 n.l.) – pôvodne 24rún, potom sa počet zmenil na 28, a potom na 33 znakov. Oproti staršiemu futharku došlo k zmene fonetickej hodnoty runy Ansuz (a) a zmenila sa na fonetickú hodnotu (o) a stala sa z nej runa Ós. Tiež došlo k zmene runy Othala (o) a stala sa z nej Éthel (oe, é).

Popri klasických futharkov, staršieho a mladšieho, sú nájdené a historicky doložené aj iné špeciálne runové sady písma – vetvové runy. Je to veľmi málo známy runový systém založený na princípe rôzneho počtu šikmých čiar „vetiev“ napojený na stredový „kmeň“ z pravej i ľavej strany. Má sa za to, že tento druh sa používal iba lokálne. Spomenula som ho pre zaujímavosť.

Ďalšie informácie sa dozviete v ďalšom príspevku