Chcem sa s Vami podeliť o svoje myšlienky k tréningu kontroly myslenia (myšlienok). Nemyslím teraz na tréning podľa Knihy mágie od Ašarata, či iné tréningy, chcem sa tu zamyslieť nad potrebou kontroly toho, čo v myšlienkach spracúvame, čím sa v myšlienkach zaoberáme a či je to pre nás potrebné a či nás to posunie tam, kam sa posunúť chceme.
Dnešní ľudia premrhajú veľa síl, ktoré sa vyvíjajú v našom myslení a cítení. A to, čo takto uniká, by sa dalo využiť k seba rozvoju a v podstate k práci na sebe. Počas dňa nám hlavou prebehne neuveriteľne veľa myšlienok, veľa myšlienok uniká, sú nekontrolované vo svojom vzniku, vo svojom prenášaní i vo svojom ďalšom prijímaní. Tak sa strácajú bez toho, aby nás viedli k poznaniu.
Veľa myšlienok sa vynakladá aj na to, aby sa zlepšili sociálne pomery, aby sme boli zdraví a nedostali tak často skloňovaný Covid…. no myšlienky sú nedomyslené (nedomýšľané) do konca, pretože málokto si uvedomuje kontrolu myšlienky. Myslím si, že vo chvíli, keď si niečo myslím, musí byť myslená i ďalšia myšlienka, ktorá tú prvú dopĺňa, čím mám myšlienky pod kontrolou (v tomto sa skláňam hlavne pred šachistami).
Kontrola myšlienok je nám v tomto období veľmi sťažovaná, pretože žijeme medzi mnohými predsudkami. Pokiaľ sa nesnažíme jasne si predsudky uvedomovať, teda aby sme sa aspoň trochu oslobodili od sveta predsudkov, ktoré do nás denne vstupujú, potom nie je kontrola myslenia možná. Moderný život ako keby bol postavený na tom, že nám odvádza myšlienkovú silu. Veľké množstvo sily sa stráca kvôli egu, samoľúbosti, ctižiadostivosti a zvedavosti. Myslíte, že zvedavosť nie? No keď vidím ráno s ako zvedavosťou veľa ľudí číta noviny a teraz už hlavne správy v mobile… a potom v kuloároch súdime jeden druhého… Zvyčajne je to tak, že keď niečo počujeme šírime to ďalej. Nemali by sme o veciach hovoriť kvôli tomu, aby sme iba „niečo“ hovorili, ale pri každom slove by sme mali vyjadrovať to, čo má byť povedané. Moja známa často vravievala: „… príď ku mne, pokvákame“. Prestala som k nej chodiť, zajedno nie som vrana a za druhé nemám čas premrhať svoj čas a silu rečami o ničom. Uvedomila som si hodnotu hlavne seba a svojich možností využitia toho času pre prácu na sebe.
Jedna z najdôležitejších vecí pre prácu na sebe je trpezlivosť.
Ďalšou dôležitou vecou je načúvanie bez kritiky, teda ako druhým ľuďom načúvame pri hovorení. Riešim to tak, že pri tom moje vlastné vnútro úplne mlčí. Je to náročné, pretože mnohí pociťujeme ihneď nutkanie aby sme svoje súhlasné a najmä nesúhlasné mienky vyjadrili. Teda keď niekto prejaví svoju mienku a druhý mu načúva, potom sa vo vnútri druhého spravidla ozve súhlas, alebo nesúhlas. Každý takýto súhlas, či nesúhlas musíme pri trénovaní načúvania umlčať.
Znamená to, že pozorujeme svoje vnútro, aby sme mohli v sebe umlčať rozumové úsudky, ale aj pocity nevôle a odmietnutia a mohli načúvať hovoriacemu.
Veľmi sa mi na záver zamyslenia páči veta:
„Ovládni svoju myseľ, inak ovládne ona teba.“
Teda dôležité je mať pod kontrolou svoje myslenie, kde sa vieme rozhodnúť, či na danú myšlienku chceme, alebo nechceme myslieť.
A často si dávam otázky:
– ako vyzerá môj výpis myšlienok za celý deň?
– prevažujú prízemné, alebo užitočné myšlienky?
– k akým náladám a emóciám ma moje myšlienky privádzajú?
Môžeme si to celé predstaviť aj tak, že na konci dňa nám odniekiaľ vyšiel zoznam všetkých našich myšlienok von ako z tlačiarne. V ľavom stĺpci naše myšlienky a v pravom naše emócie. Z toho plynie že sa cítime tak, ako sa cítime na základe toho, na čo myslíme.
Výška kvality kontroly vedomia a schopnosť koncentrovať sa rovná výške kvality nášho života.
No naplno sa sústrediť na komfort a pohodlnosť nás nikam neposunie.
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.