Rozhovor s MNR Cháronom

V magickej praxi existujú obdobia rastu, ale aj obdobia ticha. Nie každý mág má odvahu tieto tiché fázy prijať, pomenovať a prežiť vedome. Práve schopnosť zastaviť sa, ustúpiť a následne sa vrátiť s väčším porozumením je znakom vnútornej zrelosti.

MNR Cháron patrí medzi tých, ktorí sa rozhodli svoju cestu nezjednodušovať. Minulý rok si vedome zvolil pauzu – nie ako únik, ale ako priestor na vnútorné usporiadanie, uvedomenie hraníc a prehodnotenie vlastného vzťahu k mágii, sile a zodpovednosti.

Od januára sa vrátil späť do aktívnej praxe už nie ako ten istý človek, ktorý odišiel, ale ako mág, ktorý prešiel skúškou ticha, pochybností aj reintegrácie. Tento rozhovor nie je o ospravedlňovaní pauzy, ale o jej význame. O tom, čo znamená návrat, kto pri ňom pomáha a ako vyzerá podpora spoločenstva v praxi, nie v slovách.

Rozhovor vedie VK. Vhiolynta, Veľkňažná a učiteľka mágie, ktorá v otázkach otvára témy osobnej zodpovednosti, hraníc, kolegiality a kontinuity magickej línie.

Tento rozhovor je určený všetkým členom Selekcie – najmä tým, ktorí sa domnievajú, že skutočný mág nesmie nikdy spomaliť. Práve naopak. Niekedy je pauza tým, čo cestu zachráni.

Otázky na Majstra Nižšieho Rádu Chárona

1. Kedy si si prvýkrát uvedomil, že mágia nebude pre teba len záujmom, ale cestou, po ktorej chceš ísť naplno?

V momente, keď som si uvedomil, že v bežnom živote som nikdy celkom nerozumel tomu, ako svet funguje, no vo svete mágie som sa vždy cítil istejšie. Rozhodnutie ísť touto cestou prišlo po tom, ako som vďaka mágii prvýkrát niekomu skutočne pomohol.

2. Ak by si sa obzrel späť na svoje začiatky v Selekcii, čo bolo pre teba najťažšie pochopiť alebo prijať?

Najťažšie bolo priznať si, že som na začiatku. Že som žiakom na prvom stupni a že som úplne stratený.

3. Bol na tvojej ceste moment, keď si uvažoval, že s mágiou skončíš? Ak áno, čo ťa udržalo?

Je to rok, čo som sa v podstate rozhodol, že s týmto životom končím. Zastavila ma jednoduchá vec – niekde vo vnútri som cítil, že to nie je v poriadku.

4. Ako by si dnes opísal svoj osobný vzťah k mágii – je to disciplína, poslanie alebo spôsob života?

Už na začiatku nás učili prepájať a aplikovať učenie aj v osobnom živote. Ako plynul čas, stalo sa používanie mágie v osobnom živote pravidlom.
Dnes je pre mňa mágia životným štýlom.

5. Ktorý hierarchický stupeň bol pre teba doteraz najväčším zlomom a prečo práve ten?

Neviem, či to bolo stať sa Majstrom, alebo už čakateľom na Majstra. Ktorý z týchto dvoch stupňov bol pre mňa naozaj zlomový?
Spomínam si na skúšky k obom, akoby to bolo dnes. Napriek tomu zvolím Majstra, pretože vtedy sa môj život začal meniť najpodstatnejšie. Verím, že k tomu výrazne prispelo aj prvé zasvätenie.

6. V decembri 2025 ťa NVK Ašarat poveril viesť kolegyňu Lily. Ako si túto dôveru prijal a čo pre teba osobne znamená?

Dnes, keď som dostal túto možnosť, som skôr opatrný. Uvedomujem si, že je to veľká zodpovednosť niekoho na tejto ceste viesť. Beriem si príklad zo svojich učiteľov. V ich prístupe a vedení som si istý, že nájdem správnu cestu, aj keď si uvedomujem, že to, akým učiteľom budem, je plne v mojich rukách.

7. Vnímaš toto poverenie skôr ako prirodzený krok na tvojej ceste, alebo ako výzvu, na ktorú si musel vnútorne dozrieť?

Určite to chcelo čas, aby som dozrel do pozície učiteľa. Bez skúseností a praxe by som sa mohol riadiť iba teóriou z kníh a skôr či neskôr by som narazil. Pretože mágia je predovšetkým o praxi.

8. Dal ti Ašarat nejaké konkrétne rady alebo usmernenia, ktoré si si hneď zapamätal ako dôležité?

Dal, a verím, že ešte veľakrát dá. Prijímať svojich žiakov takých, akí sú.

9. Čo považuješ za najväčšiu zodpovednosť učiteľa voči žiakovi na magickej ceste?

Byť prítomný ako učiteľ. Veľakrát som na vlastnej koži zažil, že mať niekoho, na koho sa môžem obrátiť, bolo neoceniteľné.

10. Ako chceš pracovať s hranicou medzi vedením žiaka a ponechaním priestoru na jeho vlastnú skúsenosť?

Raz mi Veľkňaz Ascher povedal vetu, ktorú som si zapamätal a ktorá mi na mojej ceste neraz dodala odvahu:
„Choď do toho tak, akoby si sa už nemusel vrátiť.“

To je, myslím si, aj hranica medzi vedením žiaka a tým, nechať ho rásť jeho vlastným spôsobom. Budem tu, keď to bude potrebné, no zároveň nechám svojim žiakom priestor skúšať a objavovať taje mágie vlastnými cestami, aby na vlastnej koži okúsili jej chuť.

11. Máš medzi učiteľmi, ktorých si na svojej ceste stretol, niekoho, koho považuješ za vzor?

Najvyššieho Veľkňaza Ašarata. Už od prvého dňa, ako sme sa stretli, mi ukázal, ako môže učiteľ viesť svojho žiaka.

Spomínam si však aj na každého z tých, ktorí ma učili. Od každého z nich, aj keď to bol niekedy iba jeden deň, som si vzal aspoň kúsok.

12. Čím ťa tento človek ovplyvnil najviac – prístupom, pokojom, dôslednosťou alebo schopnosťou vidieť súvislosti?

Bez preháňania poviem, že mi zachránil život. Pretože keď sme sa stretli, ja som nežil.
Ašarat nikdy nikoho nesúdil. Nikdy som z neho nemal pocit, že by k dvom ľuďom pristupoval rozdielne, že by niekoho uprednostňoval alebo za niečo odsudzoval.
Áno, pravda je, že som si neraz overil, že vidí a vníma oveľa viac, než povie.

13. Je niečo, čo by si chcel zo svojich učiteľov vedome zachovať – a niečo, čo už nechceš opakovať?

Rád by som bol takým učiteľom, akými boli moji učitelia – aby učenie prebiehalo v uvoľnenej atmosfére, bez zbytočného stresu.
Mimo tém, kde je nevyhnutné sedieť nad knihou a študovať, by som rád viedol svojich žiakov príkladom, tak ako som bol vedený aj ja sám.

14. Rok 2025 bol pre teba osobne aj magicky náročný a dal si si ročnú pauzu. Čo ťa tento rok naučil o tebe samom?

Naučil som sa, že som silnejší, než som si myslel. Naučil som sa pokore a zodpovednosti.

15. Čo bolo na tej pauze najťažšie: zastaviť sa, alebo prijať, že niekedy treba ustúpiť, aby sa človek vrátil silnejší?

Prijať, že na nie všetko stačím sám. Že som predsa len slabší, než som si myslel, a priznať si skutočnosť, že niekedy nemôžeme veriť ani vlastným zmyslom.

16. Mal si v tomto období niekoho, kto ti pomohol alebo ťa podržal, keď to bolo potrebné?

Áno, NVK Ašarat. Trpezlivo počkal, kým za ním prídem. Bez zaváhania mi pomohol, keď som prišiel na to, že niečo nie je s kostolným poriadkom, a ukázal mi, ako nastaviť poriadok do chaosu, ktorý ma pohltil.

17. Čo by si odkázal kolegom, ktorí sa môžu ocitnúť v podobne náročnej životnej alebo magickej situácii?

Nebuďte tvrdohlaví, nebuďte ticho a nekonajte pod vplyvom emócií.
Nič nedáte za to, keď sa opýtate. Aj keď si myslíte, že vám nik neodpovie, že vás odsúdi alebo nepochopí – tieto myšlienky môžu byť len tieňovou hrou, ktorá vás má donútiť vzdať sa.

18. Zmenil sa tvoj pohľad na slabosť, pomoc a zodpovednosť po skúsenostiach tohto roka?

Viem, že pre mňa už nikdy nebude samozrejmosťou byť vnútorne stabilný a silný, ani bezvýhradne veriť vlastným zmyslom.

19. Ako sa podľa teba dá udržať vnútorný pokoj aj v čase, keď veci nejdú podľa očakávania?

Nepanikáriť a nevzdávať sa, pretože riešenie sa vždy dá nájsť. Ak veci nejdú podľa očakávania, treba pokračovať a hľadať spôsob. Cesta existuje vždy, musíme ju len nájsť.

20. Čo je podľa teba najčastejší dôvod, prečo sa mág v praxi vyčerpá alebo zlomí?

Keď sa nechá pohltiť strachom a nepočúva sám seba. Keď neodpočíva a prekračuje svoje vlastné hranice. Nie je zlé skúšať, čo dokážeme, no nemôžeme ísť cez seba bez rozumnej pauzy.

21. Kedy si naposledy musel v mágii priznať: „Toto ešte nemám“ – a čo si s tým urobil?

Bolo to tento rok, keď som pochopil, že sa so mnou niečo deje, no netušil som, ako s tým naložiť.
Obrátil som sa na človeka, ktorý ma nikdy neodmietol – na NVK Ašarata – a ten mi ukázal, ako ďalej.

22. Aký význam má pre teba disciplína v mágii a kde je hranica medzi disciplínou a tvrdosťou voči sebe?

Disciplína je neoceniteľná, najmä keď s niečím začíname, inak sa ľahko vzdáme skôr, než dosiahneme výsledky.
Na druhej strane je rovnako dôležité pristupovať k sebe s láskavosťou a pochopením. Vytrvať áno, ale zároveň si dopriať oddych v momentoch, keď nám to telo hovorí. To je viac než potrebné.

23. Ak by si mal pomenovať jednu vlastnosť, ktorá mága najviac chráni, ktorá by to bola?

Úprimnosť.

24. Čo považuješ za najväčšie riziko pre mága, ktorý už niečo dokáže a začne si veriť „príliš“?

Ego mága. To, že si začne myslieť, že už „niekto je“.

25. Ako vnímaš v Selekcii tému etiky: čo je dovolené, čo už nie – a kde musí byť hranica jasná?

Hranice sú veľmi potrebné vo všetkom, a v mágii obzvlášť.

26. Je niečo, čo by si dnes už nikdy neurobil, lebo vieš, aké následky to môže mať?

Pracovať s novým klientom bez dostatočnej prípravy.

27. Ako vnímaš dnes Spoločenstvo Selekcia – viac ako štruktúru, alebo ako živý organizmus?

Selekcia žije vlastným životom, tak ako žije vlastným životom každý z jej členov. Má nutnú vnútornú štruktúru, no neobmedzuje svoje jednotlivé časti.

28. Čo považuješ za najväčšiu silu Selekcie v porovnaní s inými duchovnými smermi?

Skúsenosti a predovšetkým zodpovednú prípravu každého žiaka. Selekcia nedáva nič ľahko a rýchlo, ako to často vidíme na víkendových kurzoch. Pripravuje každého žiaka od úplných základov. A čo bolo pre mňa vždy najdôležitejšie – nezatvára dvere pred žiadnym novým učením, ktoré prejde jej bránami.

29. Kam by si sa chcel na svojej ceste dostať o päť rokov – ako mág, ako človek, ako člen Selekcie?

Ako člen Selekcie je to jednoduché – stať sa plnohodnotným Veľmajstrom.
Ako mág – vyrásť aspoň o taký kus, ako sa mi podarilo v posledných piatich rokoch.
Ako človek – nájsť svoje miesto vo svete.

30. Ak by si mal opísať, čo pre teba dnes znamená byť mágom v Selekcii, ako by si to opísal?

Ako mág viem jedno: byť osamelým mágom je ako byť vlkom samotárom. Nikdy nevieš, pred čím môžeš stáť, a nikdy nevieš, komu môžeš veriť. Preto viem, že každý mág potrebuje svoju rodinu, svoje miesto a istotu. To mu pri práci dáva pevnú pôdu pod nohami a stabilitu – najmä v momentoch, keď nemôže veriť ani vlastným zmyslom.

Záverečné slovo VK. Vhiolynty

Rozhovor s MNR Cháronom je svedectvom toho, že sila v mágii nespočíva v nepretržitej aktivite, ale v schopnosti rozpoznať vlastné hranice a pracovať s nimi vedome a zodpovedne.

Jeho cesta pauzy a následného návratu ukazuje, že spoločenstvo nie je skupina, ktorá hodnotí slabosť, ale priestor, ktorý dokáže stáť pri človeku aj v tichu. Návrat nie je samozrejmosťou – je výsledkom vnútornej práce, pokory a rozhodnutia znovu niesť zodpovednosť.

Vážim si otvorenosť, s akou Cháron pomenoval svoju skúsenosť. Práve takéto výpovede sú pre Selekciu dôležité, pretože nastavujú realistický obraz magickej cesty – bez idealizácie, bez mýtov o neustálej sile, ale so skutočnou ľudskosťou a pravdivosťou.

Verím, že tento rozhovor bude prínosom pre mnohých. Nielen ako inšpirácia, ale aj ako uistenie, že pauza nemusí znamenať koniec – môže byť začiatkom hlbšej, vedomejšej cesty.

S úctou,
VK. Vhiolynta