ÚVOD K ROZHOVORU

Tento rozhovor som pripravila pri príležitosti 30. výročia vzniku Spoločenstva Selekcia.
Rozhodla som sa osloviť nášho Najvyššieho Veľkňaza Ašarata a viesť s ním otvorený, úprimný a hlboký dialóg o jeho ceste, o tom, čo stojí za vznikom Selekcie, o živote mága a o poznaní, ktoré zhromaždil za desaťročia práce.

Rozhovor vznikal v Ašaratovej pracovni – v priestore, ktorý má svoju vlastnú atmosféru.
Je to miesto, kde sa stretáva história a prítomnosť, skúsenosť a intuícia, ticho a sila energie.
A presne v takom duchu prebiehal aj náš rozhovor: pokojne, pravdivo, s hlbokou úctou k ceste, ktorá vytvorila Selekciu a doviedla ju až sem, do jej tridsiateho roku.

Dúfam, že čitateľ nájde v nasledujúcich riadkoch nielen odpovede, ale aj inšpiráciu, pochopenie a možno aj vlastné volanie.

Vhiolynta

Rozhovor viedla: Vhiolynta
Miesto: Ašaratova pracovňa
Rok: 2025

1. Ako si sa vlastne dostal k mágii? Kedy sa začala tvoja cesta?
Ašarat:
Moja cesta sa začala skôr, než som jej rozumel. Ako malé dieťa som videl a cítil veci, ktoré ostatní nevideli. Spočiatku som si myslel, že takto svet vníma každý – až neskôr mi došlo, že realita sa mi otvára iným spôsobom. Vnímal som tiene, energie, hlasy priestoru, dušu mŕtveho brata – veci ktoré pre mňa boli prirodzené. Keď som prvýkrát stretol ľudí, ktorí vnímali podobne, pochopil som, že to nie je fantázia ani náhoda. Bolo to povolanie. Cesta, ktorá si ma vybrala dávno predtým, než som o nej začal premýšľať.

2. Bola to cesta odmalička, alebo prišiel moment, ktorý všetko zmenil?
Ašarat:
V istom zmysle som sa do mágie narodil. Vyrastal som s vnímavosťou, ktorú som vtedy nevedel pomenovať, ale bola tu so mnou vždy. No napriek tomu som mal úplne obyčajné detstvo – kamarátov, šantenie, školské výčiny, smiech aj bežné starosti. Žil som ako každé dieťa.

Až neskôr prišiel moment, ktorý všetko zmenil. Bol to jeden z tých okamihov, ktoré človeka nevyhľadajú – ony si ho nájdu samy. Stretol som sa s niečím, čo patrilo „za závoj“ medzi svetmi. Nebolo to vnútorné tušenie, ale fyzický, prítomný pocit niečoho, čo nepatrí do nášho priestoru.

V tej chvíli som pochopil, že už nemôžem žiť ako bežný človek, že táto cesta si ma vybrala dávno predtým. Bol to okamih, ktorý bol zároveň rozhodnutím aj zasvätením. Vtedy som pocítil, že mágia nebude len súčasťou môjho života – ale jeho stredobodom, jeho tichým, neoddeliteľným jadrom.

3. V časoch socializmu bolo o mágii takmer nemožné získať informácie. Ako si to zvládal?
Ašarat:
Ťažko. Neboli knihy, neboli učitelia, neboli zdroje, ku ktorým by sa človek slobodne dostal. Mnohé veci som si musel doslova odžiť na vlastnej koži.

Bola to doba, keď sa učenie odovzdávalo potichu, v úzkom kruhu dôveryhodných ľudí.
Informácie som získaval najmä cez starších a skúsených, ktorí prežili roky perzekúcií a zostali skrytí pred režimom. A čo bolo kľúčové – od svojich desiatich rokov som mal učiteľa, ktorý mi dal pevné základy a naučil ma vnímať mágiu nie ako záľubu, ale ako cestu.

Dnes síce učím vlastné techniky a metódy vychádzajúce z mojich skúseností, no staré korene si vážim. Práve o tej dobe a o pôvodnom spôsobe odovzdávania učenia som napísal samostatnú prácu Stratené umenie predkov.

Nie je súčasťou mojich kníh mágie – je to samostatný historický text, ktorý zachytáva obdobie, keď sa mágia musela chrániť tichom.

4. Kedy si si uvedomil, že mágia bude tvojím životom, nie záľubou?
Ašarat:
Keď som si uvedomil, že sa jej nedá uniknúť. Nie preto, že by ma nútila, ale preto, že som v nej našiel niečo, čo ma presahovalo. Mágia ti dá znamenie – a ak ho raz prijmeš, už nikdy nebudeš tým, kým si bol predtým.

5. V mladosti si vraj bol prchký. Čo ťa zmenilo?
Ašarat:
Áno, bol som. Rýchlo som reagoval, ľahko som vzbĺkol, chcel som všetko hneď a bez čakania.
Mágia ma naučila spomaliť, dýchať, uvažovať. Naučila ma, že impulz bez rozvahy je slabosť, nie sila.
A ukázala mi, že energia sa nedá ovládať, kým človek neovládne sám seba. Táto zmena bola jednou z najdôležitejších – a bez nej by som sa nikdy nemohol stať učiteľom.

6. Je mágia nebezpečná?
Ašarat:
Nie – ak sa robí správne. Ale keď sa robí zle, môže byť veľmi nebezpečná. Videli sme takmer fatálne následky ľudí, ktorí sa pustili do vecí, na ktoré nemali schopnosti. Niekedy to končí psychickou poruchou, niekedy fyzickými následkami, niekedy rozbitou energiou, ktorú je extrémne ťažké dostať späť. Ja som niektorých ľudí doslova ťahal z priepasti, do ktorej ich dostala neodborná práca.
Mágia nie je hobby – je to remeslo, ktoré treba vedieť.

7. Čo bola tvoja najťažšia skúška?
Ašarat:
Moje vlastné tiene. V mágii nie je nebezpečenstvo v bytostiach zvonku, ale v tom, čo človek potláčal roky. Až keď sa s nimi stretneš, pochopíš, aký si. Bez toho sa nedá postúpiť ďalej.

8. Čo je pri výučbe žiakov najdôležitejšie?
Ašarat:
Poznať ich vnútro. Ich energiu, ich strachy, ich limity. Učiť techniku vie hocikto – ale učiť človeka je úplne iné. Je to zodpovednosť.

9. Ako spoznáš talentovaného žiaka?
Ašarat:
Z energie. Zo spôsobu, akým vníma priestor. Skutočný talent necíti potrebu pôsobiť magicky – on taký jednoducho je.

10. Selekcia oslávila 30 rokov. Ako sa zmenila?
Ašarat:
Z malého kruhu sa stalo spoločenstvo s Majstrami, žiakmi, archivármi, liečiteľmi. Selekcia sa vyvíjala prirodzene, podľa potrieb doby. A vždy si zachovala to najpodstatnejšie – ticho učenia.

11. Ako vidíš jej budúcnosť?
Ašarat:
Ako most medzi svetmi. Ako školu, ktorá bude stáť aj vtedy, keď sa svet zmení. Je to živý organizmus a bude rásť ďalej.

12. Paralelné svety – ako sa začal tvoj výskum?
Ašarat:
Počúval som o tom od detstva, ale začalo to nevysvetliteľnými javmi. Vecami, ktoré nepatrili do nášho sveta. Keď som ich začal sledovať systematicky, pochopil som, že existujú vrstvy reality, ktoré sa prelínajú s našou. A že ich ovplyvňovanie je staršie než ľudská história.

13. Vysvetlíš laikovi, čo to vlastne je – paralelný svet?
Ašarat:
Jednoducho povedané: sú to vrstvy existencie, ktoré sú vedľa seba, ale nie sú izolované. Majú vlastné bytosti, zákony, energiu. A ich vplyv je trvalý.

14. Čo ťa prekvapilo najviac?
Ašarat:
Ich presnosť. Ich organizovanosť. Nie je to chaos – je to systém. Niekedy starší a múdrejší než náš.

15. Pripravuješ knihu. Čo v nej bude?
Ašarat:
Bude o paralelných svetoch, o ich štruktúrach, bytostiach, zákonoch, o náväznosti na ľudskú karmu, o priestore medzi životom a smrťou a o tom, čo som za roky výskumu videl. Je to kniha, ktorá vo mne dozrievala vyše dvadsať rokov. A je čas ju odovzdať.

16. Čo znamená ticho mága?
Ašarat:
Je to priestor, kde energia stojí. V ňom sa rodí poznanie. Bez ticha niet mágie. V tichu život prestane kričať a začne šepkať pravdu.

17. Aké problémy ľudia najčastejšie prinášajú?
Ašarat:
Energetické napojenia, závistlivé vplyvy, narušené rovnováhy, rodinnú karmu, emocionálne vyčerpanie. A hlavne – stratu spojenia so sebou.

18. Ako dlho trvá vyriešiť problém klienta?
Ašarat:
Rôzne. Niekedy je to otázka jedného sedenia. Niekedy týždňov až mesiacov. Raz som pracoval na jednom prípade osem mesiacov. Úspešnosť si dovolím odhadnúť na 90 %. Ale aj ja som mal neúspechy – jeden prípad som riešil dva roky a nepomohol som. Ani tí, čo prišli po mne. Občas to jednoducho nejde.

19. Odmietol si niekedy pomoc?
Ašarat:
Áno. Stalo sa to viackrát. Keď človek nechce zmeniť seba, ani najlepšia pomoc mu nepomôže.
Mágia nie je služba – je to proces, do ktorého musí vstúpiť aj samotný človek.
A odmietol som aj v prípadoch, keď žiadosť bola neetická alebo sa priamo priečila mojim zásadám.
Ak by som urobil niečo, čo je v rozpore s tým, čo považujem za správne, nebol by som mág – iba vykonávateľ cudzích želaní.

20. Čo znamená rovnováha medzi dvoma svetmi?
Ašarat:
Každý svet má svoje zákony. A keď sa naruší rovnováha tu, prejaví sa tam – a naopak.
Mág je most, nie sudca.

21. Zažil si situáciu, ktorá ti siahla na hranice síl?
Ašarat:
Áno. Každý, kto pracuje s ľuďmi a energiou, taký moment raz zažije. Najväčší boj však nie je s bytosťami či vplyvmi – tie sú len vonkajším obrazom. Skutočná hranica je v človeku samotnom.
Je to stret s vlastným egom, s vlastnou únavou, s pochybnosťami a niekedy aj s tým, že ľudia nechcú počuť pravdu, ktorú potrebujú – len tú, ktorú by radi počuli. Vtedy sa ukáže skutočná sila mága: zostať pevný, zachovať rovnováhu a udržať svetlo aj tam, kde sa všetko vynára z tieňa.

22. Čo ťa ešte dokáže prekvapiť?
Ašarat:
Úprimnosť. Vždy ma prekvapí, keď človek príde a povie pravdu tak, ako je – bez prikrášlenia, bez zatajovania. Mnohí chcú riešenie, ale zamlčia to najdôležitejšie, čo je pre prácu kľúčové.
A prekvapuje ma aj druhá vec: že svet je stále väčší, hlbší a zložitejší, než sme schopní vidieť.
Čím viac skúmam, tým jasnejšie vidím, že realita má ďalšie vrstvy, ktoré na nás čakajú.

23. Jedna rada pre tých, ktorí hľadajú svoju cestu?
Ašarat:
Nehľadajte rýchle riešenia. Tie vás na magickú cestu neprivedú. Hľadajte ticho – to je prvá brána, ktorú musí prekročiť každý, kto chce kráčať hlbšie.
A čo je najdôležitejšie: počúvajte svoje vnútro. Ak vás volá touto cestou, nerobí to náhodou. Volanie duše je najpresnejší kompas, aký v sebe človek má.

24. Koľko žiakov prešlo tvojimi rukami?
Ašarat:
Vyše 150 – neviem presne. Niektorí mali obrovský talent, ale rodina to nepochopila a zastavila ich na ich ceste. Každý z nich však zanechal stopu.

25. Ako vnímaš žiakov a kolegov?
Ašarat:
Kolegami sa stávajú, keď dosiahnu stupeň HS4 – Majster a obsiahnu tento stupeň. Odvtedy ich vnímam ako nositeľov učenia, nie len ako žiakov.

26. A priateľstvá?
Ašarat:
Zo žiakov sa často stanú veľmi blízky priatelia. A keď niekto odíde z cesty, priateľstvo tým nekončí. Mágia nie je dôvodom na rozdelenie.

27. Je v Selekcii rivalita?
Ašarat:
Ak je, tak tichá. Videl som aj konflikty, ale s takými sme sa rozlúčili. Sme rôzni ľudia, ale máme spoločný cieľ.

28. Ako vnímaš svoj vývoj po toľkých rokoch?
Ašarat:
Stále sa učím. A možno to niekoho prekvapí, ale učím sa aj od svojich žiakov. Každý z nich mi niečo ukáže – niekto svojou energiou, iný spôsobom vnímania sveta. Mágia nie je cesta, ktorú možno uzavrieť alebo označiť za „hotovú“.
Každý rok vidím svet o trochu hlbšie než ten predchádzajúci.

A ak mám pomenovať niečo z posledného obdobia, musím otvorene povedať, že som sa veľa naučil aj od teba, kolegyňa Vhiolynta, a tiež od kolegu MNR Chárona. Obaja ste mi ukázali veci o mojich vlastných technikách, ktoré som si predtým neuvedomoval. A presne toto je pre mňa dôkaz, že učenie sa nikdy nekončí – a že som ochotný prijímať poznanie aj od tých, ktorých som kedysi sám učil.

To je pre mága najväčší dar: nezatvoriť sa pred novým, ale nechať sa posúvať ďalej.

29. Čo najviac bráni ľuďom v mágii napredovať?
Ašarat:
Strach. Nie strach zo sveta, ale ten tichý vnútorný strach zo seba samého – zo svojich tieňov, zo svojich slabostí, zo svojho vlastného potenciálu. Ten človeka často zastaví skôr, než vôbec začne kráčať.
A potom ego. Keď si niekto myslí, že už je ďalej, než v skutočnosti je, prestane sa učiť a prestane počúvať. To sú dve najväčšie prekážky, ktoré človeku dokážu zavrieť cestu skôr než akýkoľvek magický vplyv zvonka.

30. Kto je Ašarat dnes – v jednej vete?
Ašarat:
Milujúci starý otec svojich štyroch vnúčat.