7
Jun

Mágia stromov a moje postrehy

   Odoslal Vhiolynta a zaradil do Postrehy, Príbehy

Stromy sú plné životodarnej energie a sily. Oddávna sa využívali na uzdravenie tela a duše. Naši predkovia chodili kedysi do dubových, bukových, či gaštanových hájov. Chodili do nich, keď si potrebovali oddýchnuť a načerpať nové sily, keď sa chceli odpútať od bežných starostí, či vyriešiť nejaký problém, aj keď ochoreli a chceli sa vyliečiť. Vedeli, že každý strom má iný charakter a nie každý sa hodí pre každého. Duchovia stromov svojou všestrannosťou si vedeli poradiť s kadečím. Veľmi podrobne túto tému rozoberá majster Taranis vo svojej práci Lesná mágia.

Na jednom zo stretnutí našej skupiny Lux sme mali, okrem iného čo sme riešili, mať výuku o lesnej mágii v teréne. Majster Taranis nám chcel vysvetliť mágiu stromov a rastlín, no pre daždivé počasie sme mali náhradný program, ktorý bol veľmi zaujímavý a poučný. Rozprávali sme sa v podkroví starej budovy, sediac na trámoch ako machuľky, o rastlinkách a iných zaujímavých veciach.

Táto téma ma zaujala, prečítala som si majstrovskú prácu kolegu Taranisa na tému „Lesná mágia“ a veľmi som sa prekvapila, aké všakovaké podivenstvá sú ukryté v lese. Preto som išla skúmať tieto záhady a výsledkom je tento môj kratučký príspevok.

V mojej záhrade som si sadla pod naširoko rozkonárený ihličnatý strom, ktorý mi poskytoval príjemný tieň. Cez husto rastúce konáre prebleskovali šteklivé lúče slnka. Vdychovala som omamnú vôňu šíriacu sa z jeho ihličia a za chrbtom som cítila drsný, ale teplý dotyk vráskavej kôry. Tento ihličnan má niečo cez tridsaťpäť rokov. Podľa pokynov v Taranisovej práci, som sa započúvala do pohybu miazgy v útrobách kmeňa. Cítila som sa chránená, v bezpečí, nabíjaná akousi zvláštnou energiou.
Ako píše Taranis, takéto vnemy nám môžu poskytnúť velikáni rastlinnej ríše, stromy.
Privrela som oči a predstavovala som si energiu, ktorá prúdi z hlbín zeme do kmeňa a následne aj do mňa, ako ma očisťuje, nabíja energiou a lieči. Zostala som sedieť pod strom asi dvadsať minút. Pocítila som sviežosť, bolo to veľmi príjemné.
Potom som chcela komunikovať so stromom, no to sa mi zatiaľ nepodarilo, asi ešte nie sme vhodne za tých tridsať rokov na seba naladení. Možno som tomu ani nevenovala nikdy pozornosť, teda tomuto stromu, ja mám vo veľmi veľkej obľube tisy (tis je strom života a smrti – symbolizuje znovuzrodenie a transformáciu). No nevzdávam to, budem skúšať ďalej. Poďakovala som stromu a rituál som ukončila. Toľko moje preciťovanie energie stromu.

Okrem spomenutej komunikácie je fascinujúcim napríklad odlišné vnímanie plynutia času u stromov. Desiatky rokov je to stále len mladosť, a ak má strom cca 300 rokov, tak tvorí určitým spôsobom výnimočných svedkov premeny prostredia.

V záhrade mám céder, no je ešte maličký, tak ho vždy, keď idem okolo, alebo ho polievam, povzbudzujem, že je krásny, nech len rastie do sily a krásy. Dočítala som sa, že kvitnú až začiatkom jesene. Dym z cédru očisťuje a zaháňa zlé sny, spaľovaním sa majú zvyšovať psychické sily. Tak toto zatiaľ skúšať nebudem.
Brezy mám tri, majú niečo cez desať rokov. Breza zaháňa zlú náladu a ľahšie depresie. Už len samotný pohľad na biele brezové kmene pôsobia na mňa upokojujúco. Keď som v brezovom hájiku, cítim pokoj. Brezu mám vo veľkej úcte už oddávna. Básnička „Zranená breza“ vo mne zanechala veľkú úctu k týmto stromom a ruské brezové háje na starých obrazoch priam vlievajú energiu.
Často sa prihováram aj k jedliam, ktoré majú viac ako tridsať rokov. Majú príjemnú vôňu priskyrice a ihličia. Jedľa má silné regeneračné schopnosti, chráni pred prepracovaním, zdvíha sebavedomie, ale to ešte nemám odskúšané.

Zaujalo ma aj to, že pri výbere stromu je dôležité skontrolovať, či na ňom je imelo, alebo nemá hríbovité výrastky, pretože takýto strom nie je celkom v poriadku.
Listnaté stromy nám dodávajú životnú energiu, ovocné stromy majú menej energie. Ihličnaté stromy pôsobia antidepresívne, upokojujú.
Legendy hovoria, že keltskí druidovia žili v lesoch. Všimli si, že každý človek sa svojimi povahovými črtami podobá stromu.
Aj spánok v drevenici je iný ako v murovanej budove. Naši predkovia to vedeli a využívali blahodárne vlastnosti dreva vo svoj prospech.

Budem rada, ak si majster Taranis nájde opäť čas a bude prijateľné počasie na naše objavovanie v oblasti lesnej mágie.
Ďakujem

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Jún 7th, 2019 o 17:02 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Veľmi ma teší tento článok a aj to, že sa našiel niekto kto reagoval na riadky v mojej práci.
A samozrejme ak bude možnosť a čas rád vás zoberiem do prírody a budem sa snažiť, čo najviac vám porozprávať o živote prírody.

Jún 7th, 2019 at 17:44
 2 

Milá kolegyňa Vhiolynta,
velmi ma zaujal tvoj clánok a tak podla toho ako si Ty vnimala svoju záhradu som sa ja poprechádzala po svojej. Predtým som si tiez precitala prácu kolegu Taranisa na tému „Lesná mágia.Spomenula som si na vedomosti z knih Prirodna magia, Čarovná risa víl,Andele, devove a duchove rastlin, Bytosti prirody a lečeni Zeme, Tajná reč stromu a Škriatkovia a vily v povestiach a na záhrade.
Nech by sme zobrali do ruk hociktoru z uvedených titulov všetky tieto knihy maju pre mna jedno spolocne posolstvo -Priroda je najmocnejšia čarodejka...ved rastliny boli stvorene na tretí den podla Biblie
Keby mi niekto pred 10 rokmi povedal, ze ja raz budem mat vlastnu záhradu a budem si v nej s radostou sadit kvetiny, stromy, kriky, kopkat, kompostovat...kupovat si casopis Záhradkár a vzdelávat sa z neho, sama by som tomu neuverila.
Moji rodicia ma naučili okrem ineho aj ucte k prirode - velmi dobre si pamatám a je to tak aj dodnes ako mamka ked nechcene prisliapla kvetinku tichým hláskom povedala - prepáč rastlinka - ja to robim dodnes tiez, prihovárala sa svojim kvetinkám a ukazovala mi silu prirody ako z maleho semienka vie vyrást velký strom a polouschnuta kvetinka ked sa jej prihovorim, vysvetlim a polejem ju sa rozvinie do krásy.O sile liečivých rastlin sa rozpisovat nebudem -mali cenu zlata a liecilo sa nimi z dávnoveku do novoveku...
Moja záhrada je rozdelená do niekolkých casti - bylinkova kuchynská a liecivá záhrada, okrasne trvalky a az neskor som sa dozvedela, ze napriklad rastlinka Monarda je liecivá rastlina Indiánov, chryzantena je vyznamom v západnej kulture ako lotos vo vychodnej kulture, ruža - mystický vyznam, tis ktorý má ochrannu funkciu - mám ho pred domom, céder ktorý tvori bránu do mojho meditacneho miesta a oproti domu mám krásny vyse storocný orech.
Nebudem opisovat všetky rastlinky, ktore mám na záhrade,len sa idem na svoju záhradku pozerat inými ocami - ako dávaju pokrm pre vcielky, budleje vitaju motýlov, ako sa mi odvdacia ked ich ráno pozdravim, ako sa len mimochodom zakývu ked je bezvetrie, co budem citit ked sa ,,programovo,, naladim a objimem svoj orech.
Odteraz budem chodit do prirody, ak mi to priroda dovoli, s otvorenými ocami a usami a vnimat vonu kvetov po letmom dazdi a samozrejme, uz teraz sa tesim na majstra Taranisa a na nove objavy spolu s nim.

Jún 22nd, 2019 at 17:39

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.