Niekedy si proste treba včas uvedomiť, že nejaká cesta pre nás je tá pravá. Pre mňa cesta ezoteriky a duchovna bola tá správna, no bol to len krátky úsek na mojej ceste. A teraz, v súčasnej etape môjho života, som nastúpila na cestu k mágii. Pre mňa je to značná zmena v mojom vnútri a v celkovom pohľade na život.

A ako to vlastne celé začalo? Kamarátka, s ktorou sme spolu úspešne absolvovali školu ezoteriky ma oslovila, že čo na to hovorím keby sme šli študovať školu mágie k Ašaratovi. V prvom momente som nevedela čo a ako, kto to je, kde to je a …. čo to vlastne tá Selekcia je. Pretože mám rada prácu s kyvadlom a jeho rady sú pre mňa dôležité, spýtala som sa ho. Kyvadielko jednoznačne odpovedalo „choď do toho, je to tá správna cesta“. Tak som tu, tak sa postupne dostávam k učeniu mágii v Spoločenstve Selekcia.
Vyplnila som prihlášku a zaslala na adresu Spoločenstva. Veľmi som sa potešila, keď mi prišlo potvrdenie o prijatí, bol to krásny dátum 25.08.2018. A začali prípravy. Naučiť sa čo je potrebné k prijatiu za člena, pobaliť sa a fujazd autom na to správne miesto. Dušičku som mala maličkú, tlak vysoký…len aby som nič nezabudla. Vždy sa na všetky svoje aktivity pripravujem ako najlepšie viem. Tak to bolo aj teraz.
Prostredie kaštieľa, v ktorom sme sa ako nováčikovia po príchode presúvali, bolo tajomné, veľmi pekné a začalo sa zvečerievať. Priestor, kde sa uskutočnil prijímací ceremoniál bol veľmi autentický. Bytosti zahalené v čiernych plášťoch, sviečky ktoré jemne osvetľovali trasu kadiaľ sme prechádzali, svetluška ktorá nás sprevádzala k jednotlivým stanovištiam, no a samotný priestor zasväcovania, bolo to celé tak skvele zorganizované, magické a každý príhovor bol prednesený s veľkým pátosom. Prijímací ceremoniál, ktorý nasledoval, zanechal vo mne hlboký dojem, pocit spolu-patričnosti s niečím a niekým, čo sa mi dostalo práve v tú správnu chvíľu.
Vždy na niečo čakáme, niečo hľadáme. Tak je to aj v mojom prípade. Som teraz sú-časťou niečoho, kde na mňa čakali a ja som čakala na nich. A stretnutie bolo toho najsam správnejšieho druhu.

Dňa 22.09.2018 o 09:00 začala moja prvá výuka v Spoločenstve Selekcia, s ná-zvom skupiny Lux.
V úvode nám NVK Ašarat ozrejmil čo nás v začiatkoch čaká a čo neminie. Všetci sme však s napätím očakávali čo sa udeje, čo nám povie a aké taje a magické zá-zraky ako s čarodejnou paličkou sa pred nami odkryjú. No nič také sa neudialo. Vlastne áno, začali sme sa postupne jeden po druhom pretvárať, meniť. Meniť svoje vnútro, seba a svoj pohľad na priestor okolo seba, svoj život. K tomu nebola potrebná magická čarodejná palička, stačilo sa „iba“ zamyslieť nad svojím vnútrom, teda nad všetkým čo nás ruší a „iba“ sa začať učiť to, ako tie emócie v sebe spracovávať.
Počas tréningov v teréne, zanechal na mne najväčší dojem kaštieľ, v ktorom bolo stretnutie s priestorom a jeho energetikami silné. Tiež tréning v priestoroch cintorínov bol pre mňa niečím novým, zistenie rôznorodých energetík a vnímanie ich bol neopísateľným zážitkom.
Veľkou poctou pre mňa bola účasť na akcii Singapur, ktorá sa konala len niekoľko chvíľ po mojom prijatí do Spoločenstva Selekcia. Zrazu som sa ocitla v spoločnosti nových ľudí, s ktorými sme sa navzájom zoznámili, predstavili. Kolegyňa Zea nám povedala mantru, ktorú si máme opakovať, ak by nám bolo v podzemí počas akcie zle. No našťastie sme to všetci nováčikovia prežili. Počas akcie so bola som pokoj-nejšia ako počas prijímacieho ceremoniálu, v ruke som držala sviečku, ktorá bola malým lampášikom ukazujúcim cestu prichádzajúcim. Počula som ako sa zapečaťuje priestor, privoláva svet tieňov, temna a vyslovili sa slová, ktorým som nerozumela. Keď bola otvorená brána smrti a zaznelo, že smrť je prítomná, zmrazilo ma. Všetky sily v priestore boli sústredené na pomoc klientke. Bolo to veľmi silné. V tom momente som vôbec nevnímala, že priestor bol plný smrti, povolanej mŕtvej duše, tieňov a temna. Bolo mi príjemne, pohodovo, až sa mi po skončení akcie nechcelo odísť. Ešte dlho som vnímala tú jedinečnosť akcie, ktorá ja keď bola určená klientke, bola aj vzájomným spoznaním členov a ich sily v Spoločenstve a pre Spoločenstvo. Veľmi si to vážim, že som na akcii bola.

Ďalším prelomom na mojej ceste bol okamih, keď mi v podzemí kaštieľa MNR Lucas pripínal na magický plášť odznak druhého stupňa. Bol to nádherný magický okamih plný tajomna podzemných priestorov, sviečok a temných tvárí ľudí v čiernych pláš-ťoch s kapucňami. Tajomnosť akcie ale bola aj v inom. Ako skupina Lux sme spolu prežili určitý kratučký čas intenzívneho učenia, práce na sebe, na rozvoji svojich schopností a to všetko v Spoločenstve Selekcia, ktoré oslavovalo 24 rokov existencie a 145 rokov oslavovalo spoločenstvo Anách, z ktorého Selekcia vyrástla. Predstavu-je to kus histórie, mnoho osudov mágov aj počas pôsobenia predošlých spoločen-stiev, ktorých odkaz nesieme. Sme teraz jeho ďalšími pokračovateľmi. Určite si v tejto chvíli ešte neuvedomujeme, čo všetko je za tým.
Akcia pokračovala zasvätením, povýšením kňaza Aschera na Veľkňaza, nového pokračovateľa tradície. Zasvätenie bolo plné energetík, už som ich preciťovala trochu inak ako pri akcii Singapur. Všetko vôkol nás bolo ako v jesennom opare, vytvárali sa čierne hmloviny a v zapečatenom priestore sa odohrávala mágia rovno pred našimi očami. Pri rozhovore mágov im išla z úst para ako v treskúcej zime a pritom bol máj. To sú momenty, ktorým porozumie iba vnútro každého mága.
V decembri minulého roka bol môj ďalší postup, a to na hierarchický stupeň čakateľ na Majstra. Bol to úžasný okamih, keď mi Ašarat odovzdal odznak tretieho stupňa.
Za týmto je ale aj kus mojej práce na sebe, učenia sa trpezlivosti, tolerantnosti, ziste-nia, že práca na sebe je mimoriadne dôležitá. Môj život sa tým obohatil, spoznal nový rozmer.
Počas tohto krátkeho obdobia, v ktorom som absolvovala môj vlastný prijímací cere-moniál, výuku, prácu v teréne, pozorovala prácu mágov počas akcie „Singapur“ a zasväcovací ceremoniál povýšenia Kňaza Aschera na Veľkňaza, mám istotu, že som na správnom mieste a tam, kde mám byť.

K našim výsledkom nás nedovedie iba vlastná snaha a tréning, ale hlavne trpezlivosť našich učiteľov, ktorí nás vedú. A preto sa teším na ďalšie mesiace a roky svojho rastu, poznávania a rastu mojich kolegov, pretože sme sem prišli učiť a rozvíjať sa vzájomne, nie ako solitér každý na svojom piesočku. Prešla som kúštik cesty, mám z toho obrovskú radosť, no aj obrovskú zodpovednosť. Zodpovednosť nie iba za seba, ale aj voči kolegom s ktorými kráčame spolu. Je dôležitá spolupráca, pomoc a učenie sa jeden od druhého. Aj o tom je Selekcia.
Nastalo ďalšie významné zlomové obdobie mojej cesty a Ašarat mi zadal tému maj-strovskej práce. Začínam písať majstrovskú prácu z oblasti mágie a prírodnej medi-cíny.

Medzitým sa udialo viac nepríjemných situácií, ako pôsobenie prázdna, požiar, pan-démia korony; sú to udalosti, ktoré narušili pravidelnosť našich stretnutí, no našťastie funguje aj iná komunikácia.
Ďalšie výročné Stretnutie Spoločenstva Selekcia bolo konané v Centrále spoločen-stva Selekcia. Situácia s pandémiou ovplyvnila aj toto stretnutie, akcia sa konala len v úzkom kruhu členov. Jedným z bodov programu bolo oceňovanie kolegov. Bol ocenený kolega MNR Lucas, VK Anubis, VVK Tara, Regulus, Lumina a ja. Ašarat udeľoval ocenenia. Joooj, ja som bola milo prekvapená, keď mi ho NVK Ašarat odovzdával. Bola som veľmi potešená a mala som v sebe veľmi krásny pocit. Bolo to moje prvé ocenenie. A najkrajšie bolo, že sa všetci tešili so mnou. Tá spolupatričnosť je krásna. Veľmi všetkým, ktorí ma na ocenenie navrhli, ďakujem. Veľmi si to vážim.
Ochota našich učiteľov je úžasná. Napriek týmto problémom sme dokončili majstrov-ské práce a po zapracovaní pripomienok odovzdali. Začalo obdobie príprav na skúš-ky hierarchického stupňa Majster. Okruh otázok bol veľký, praktické cvičenia nároč-né. No nie je to len o otázkach a odpovediach. Je v tom, podľa mňa, vzájomné spo-lupôsobenie jednotlivých tém, ako na seba nadväzujú a jedna bez druhej v praxi nie je možná.
No a nastal ten okamih, keď bol stanovený termín a čas pre skúšky. Obhajobu prác a odpovede na otázky som sa snažila vypracovať k svojej spokojnosti.
Tak a idem. Všetkým som povedala aby mi držali palce a vyrazila som na cestu. V hlave sa mi preháňalo veľa myšlienok aby všetko dobre dopadlo. V centrále sme pripravili priestor na akciu. Lumina, Regulus, Nightsun a ja sme utešovali jeden dru-hého. Bolo by to krásne sa vrátiť do čias skúšok, strachu a stresu s tým spojeným. No táto skúška je niečím výnimočná. Nie len tým, že je to prerod zo žiaka na Majstra, ale hlavne tým, že sme si obliekli plášť a sme sa pred skúškou prepli do roviny mága. A tým ten strach a stres bol, aspoň si myslím, odbúraný. Určité tremolo v hlase bolo, veď predsa som odpovedala pred najvyššími členmi Spoločenstva Selekcia.
Po preskúšaní našich vedomostí sme vo vedľajšej miestnosti čakali na verdikt. Po-tom to prišlo. Vrchný Ceremoniár nás vyzval, aby sme zaujali svoje miesta. Prišiel aj Majster Taranis. Nastala posledná časť skúšky a to skúška „kalichov“. Postupne sme jeden po druhom preciťovali silu vyžarujúcu z jednotlivých kalichov. Určili sme správne, no a pristúpilo sa k zasväteniu. Mala som pocit, ako keby sa miestnosť zhustila o bytosti, ktoré chcú byť súčasťou tejto akcie. NVK Ašarat nás takto jedného po druhom zasvätil, teda boli sme Majstri Anat, Cháron, Regulus a Vhiolynta. Spolu s týmto aktom sme boli dekorovaní znakom Spoločenstva Selekcia a dostali sme aj menovací dekrét. Bolo to celé silné, a sila, ktorou nás Ašarat zasvätil v nás doznievala a myslím, že ešte doznieva. Potom sme jeden druhého uznali a prijali za Majstra Spoločenstva. Zoradili sme sa podľa hierarchických stupňov. Nasledovalo ešte jedno povýšenie od Em. VVK Anubisa, ktorého v neprítomnosti zastúpil NVK Ašarat, a to povýšenie Majstra Taranisa na Majstra Nižšieho Rádu s tým, že zasvätenie bude vykonané do doby jedného roka po odovzdaní majstrovskej práce. Ako tak vzorne stojíme, zrazu ma vyzval VK Ascher: „predstúp Majsterka Vhiolynta“. Tak mnou hrklo, že som z radu bez mihnutia oka vystúpila. Myslela som, že ma ide napomenúť za niečo, lebo počas výuky, keď na nej bol ma upozornil na nejaké veci, ktoré som opomenula. Ale v tom Ascher hovorí: „povyšujem Majsterku Vhiolyntu na Majstra Nižšieho Rádu“. Stuhla som, onemela som, no slová, ktoré Ascher vyriekol, ma naplnili niečím zvláštnym. Veľmi si to vážim, a som mu za to veľmi vďačná, že uvidel vo mne záujem o štúdium, záujem o mágiu, ale hlavne videl ten pokrok, ktorý som spravila, tú veľkú prácu na sebe, na sebapoznaní.
Takže, ako povedal Ašarat, máš dva v jednom.
Celá akcia, napriek tomu, že nebola v podzemí kaštieľa bola veľmi krásna, precízne pripravená, proste skvelá.

Neustále sa utvrdzujem a spriaznenosť kolegov mi to potvrdzuje, že Selekcia je ces-ta, životný štýl, po ktorej kráčalo niekoľko generácií mágov, ktorí dávajú učenie ďalej.

Chcem sa poďakovať učiteľom Spoločenstva Selekcia, ktorí sa podieľali na príprave mňa a mojich kolegov, a za to, že si našli čas sa nám venovať. Ďakujem.