Hovorí sa, že prvé stretnutia sú najintenzívnejšie čo sa spomienok týka a najviac nás chytia, nebolo to inak v mojom prípade stretnutia sa so svetom temna, ale poďme pekne postupne.
V priebehu týždňa mi zazvonil telefón a bolo mi povedané – v sobotu je akcia, prijímame nového člena, prídeš? Jasné, že áno, prijímanie nových členov je vždy veľmi zaujímavá akcia nakoľko je to jedna z najdôležitejších súčastí našich tradícií a premýšľal som ako bude v podzemí. Skončil som v ochranke – niektorí by povedali, že koľká to škoda avšak verte alebo nie, keď chcete, aj čas strávený vonku môžete prežiť veľmi príjemne. Po ukončení akcie Tara navrhla, že kto chce môže ostať a precvičíme si praktické cvičenia v teréne. Skupinka ľudí sa rozdelila, jednu časť si zobral na starosť Anubis, mňa a novú členku si zobrala na starosť Tara. Tara ma poslala do miestnosti aby som sa s ňou zžil, precítil a aby som ju pozorooval, čo tam nájdem a neskôr za mnou príde. Miestnosť mi bola dobre známa, tak som sa k nej vybral. Vošiel som do miestnosti a poobzeral som sa okolo seba. V strede miestnosti som identifikoval taký malý stĺp energie. Pri vchode ako som vošiel, som na pravej strane registroval jeden druh energie, na ľavej strane iný druh. Sadol som si na zem a preciťoval energie v priestore. Kľud a pokoj prevládal v miestnosti až na niečo, čo som mal za svojím chrbtom. Zameral som teda pozornosť na to, čo bolo za mnou. Cítil som, ako sa niečo tmavé nahýňa nad mňa, akoby ma to chcelo oblapiť. Pri snahe zistiť, o čo to vlastne ide, mi hlavou chodilo veľa rôznych obrazov, ktoré som vedel, že nie sú moje. Napriek tomu všetkému som bol pokojný, bez známok strachu alebo nervozity. Prestal som sa zaoberať tým, čo bolo za mojím chrbtom a vrátil sa k vnímaniu toho, čo bolo pri vchode, avšak stále som istým spôsobom vnímal, čo sa deje za mnou, nakoľko nikdy som sa s podobnou energetikou nestretol a postupne silnela. Po chvíli sa celá miestnosť začala meniť v hustú tmu, akoby tam niekto zhasol kompletne svetlá a stále to silnelo. Chvíľami som mal pocit, že sa celý priestor predo mnou zatvára. Napriek sile, čo som cítil, som neprepadol strachu a v kľude a v pohode som vnímal, čo sa to vlastne deje. Ako som tam sedel, akosi mi došla myšlienka, že mám odísť preč. Chvíľku som tam ešte posedel a čakal, či nepríde Tara, avšak potom som usúdil, že bude lepšie ísť. Pomaličky som sa postavil, rozlúčil sa s priestorom a išiel som vyhľadať Taru. Našiel som ju, tá už vedela, že niečo sa niekde deje a už čakala, kto s čím príde. Po krátkom opise, čo a ako som vnímal, povedala, že asi vie, čo to bude. Vrátili sme sa spolu do miestnosti, kde Tara už pred vstupom do nej cítila pôsobenie síl. Vošli sme, Tare netrvalo ani minútu a vedela čo to je. Bol to svet temna. Skonštatovala, že som dobre urobil, že som odišiel z miestnosti a nech si pocit, ktorý som mal, dobre zapamätám, že ak ho niekedy zacítim a zdetekujem, tak jediné čo mám urobiť, je vzdať pokoru a odísť preč.
Viem, že s týmto svetom sa na svojej ceste ešte stretnem a verím, že ho budem mať možnosť jedného dňa aj detailnejšie preskúmať.

Ventus

Tagy: čierna mágia, Mágia