„Takže, v prvej časti rozhovoru si bol dosť kritický. Kde však vidíš pozitíva?“

Kde ich vidím? Asi na každom kroku. Bol som teraz na vašej skupine Zeon a aj keď ste sa zišli v menšej zostave, to, čo som videl, ma príjemne prekvapilo. Váš postup dopredu je veľmi badateľný a kolegovia, ktorí vás učia, odviedli doteraz vynikajúcu prácu. Takže, vlastne ma potešil aj ich prístup. A aj skupina Phoenix ide dobre vpred.

„A v iných oblastiach než je výučba, tiež vidíš pozitíva?“

Samozrejme, že áno. Veci sa hýbu v pred a Selekcia je stabilná a má istotu vo svojich členoch, v Kolégiu Veľmajstrov a aj v kolegyni VVK Tare. Toto je skutočne stabilita, ktorá ma naozaj teší.
Tak isto sa veľa členov pozitívne postavilo ku problému, ktorý predostrel celej členskej základni kolega Stratus, a spoločne sa ľudia podieľajú na riešení situácie. Toto všetko ma samozrejme veľmi teší a ako sa to hovorí? Vidím svetlo na konci tunela.

„Čakajú nás nejaké zmeny do budúcna?“

Určite áno, ale nie je to tak jednoduché pomenovať. Zmeny sa dejú pozvoľna stále. Len niekedy to nejde tak rýchlo. Človek nie je vec a my musíme veľmi zvažovať kroky, ktoré vedú ku zmenám, aby to bolo v prospech veci. Isté veci sa už začali meniť na základe internej diskusie, ktorá prebehla aj na blogoch. Pripúšťam však, že v spoločenstve sa nemusia tie zmeny hneď odzrkadliť. Je to proces, ale myslím, že postupne sa to objaví. Pracujeme na tom, veľa sa s kolegyňou o tom rozprávame a hľadáme riešenia a tie sa potom postupne prenášajú na Kolégium VM a odtiaľ na VVM a stade ďalej.

„Mohol by si aspoň niečo naznačiť?“

No dobre, skúsim to. Tak napríklad, mení sa postupne forma výučby, čo sa týka majstrov. Čiastočne sa chceme vrátiť ku pôvodnému starému modelu, modelu, keď som bol aj ja ešte majster. Aby boli majstri čo najviac samostatní a aby vo svete a svojom živote dokázali svoju pozíciu obhájiť a seba posunúť v pred.
Tiež sa chystáme isté aktivity preniesť na plecia ľudí naprieč spoločenstvom a to tak, že sa už niektorí prihlásili do jednej „pracovnej“ skupiny a budú nie len účastní pritom čo sa robí, ale budú aktívne spolupracovať na živých veciach.
Okrem toho viem, že aj kolega Thalassa ide spustiť v rámci sekcie liečiteľov novú aktivitu. Budú sa vyrábať liečivé amulety a podobne.
Pre tréning sa na jar dobuduje miestnosť na hlboké meditácie a trénovanie prekonania strachu.
Ja osobne pracujem na jednom projekte ohľadom paralelných svetov a verím, že to bude zaujímavé, ak sa to spustí.

„Prebehla interná diskusia u nás a v rámci diskusie zazneli aj slová, že je tu prílišná demokracia. Môžeš sa ku tomu vyjadriť?“

A je? Podľa teba je u nás prílišná demokracia? Čo je u nás demokracia? Že sa pýtam na názor aj iných a nejdeme autokraticky? Ja si myslím, že tá „demokracia“ je skôr absencia chápania toho, ako sa kde správať a čo si môžem dovoliť. Toto je však skôr o tom, či to v sebe mám, alebo ma treba vychovávať? Človek sa občas „utrhne“, ale aj to patrí k životu. Len treba vedieť kedy, kde a čo je vhodné. Na druhej strane sme si vedomí, že toto tu tiež rezonuje a budeme sa snažiť veci napraviť tak, aby sme sa nedostali do stavu autokracie a súčasne, aby sme sa vrátili viacej ku tradíciám.

„V rámci tej diskusie tiež odzneli slová, ktoré volajú práve po tradíciách”

Sme si toho vedomí, ale niektoré veci asi nepôjdu úplne vrátiť. Nemôžeme napríklad ignorovať mobily a vrátiť sa späť do čias, keď boli len pevné linky, či sa komunikovalo listami cez poslov. Avšak pripúšťam, že na stretnutiach by sme mali isté prvky možno vrátiť späť a byť trošku tradiční. Malo to svoje čaro, len tu si bude treba nájsť čas na komunikáciu a ľudia musia poznať najprv o čom to je a potom to prijmú za svoje. A tradície? Rád by som ich čo najviacej prinavrátil späť všetky, ale na niektoré akosi nie je priestor ich riešiť. Sme iná generácia.

„Ako sa dá tradícia skĺbiť s novými prvkami, ktoré sa objavujú? Mám na mysli napríklad, že prišiel nový prvok do spoločenstva. Týmto prvkom je aj to, že ľudia dostávajú raz ročne ocenia, ktoré o niečom hovoria.“

Všetko nové sa ťažšie prijíma, ale myslím, že o päť rokov to bude absolútne normálne. Ono nie je to úplne tak, že by v minulosti neboli vôbec žiadne ocenenie pre tých, ktorí si to zaslúžia. Len to bolo také podľa mňa neosobné. Vieš, kto si pamätá o týždeň, že niekto bol ústne ocenený, ak je to len povedané na stretnutí a zavedené niekam do listín. Takto keď máme v tejto forme ocenenia sa to nedá prehliadnuť a aj noví, ktorí prídu, si povšimnú toto ocenenie a hneď vedia, že majú dočinenia s niekým, kto pre spoločenstvo niečo urobil a aj on je u nás váženým kolegom.

„Zaznievajú hlasy, že takto budú niektorí o chvíľu ocenení ako ruský partizán!“

Mne osobne to nevadí, ak si niekto moju úctu zaslúži, prečo to nemám dať najavo? Alebo to mám ignorovať, lebo niekto už bol ocenený?! Tak si to pripomenieme zase tak o dvadsať rokov? Nakoniec, človek ak by dostal viacej rovnakých ocenení, je na ňom, či ich bude nosiť všetky či nie. Či ukáže, čo dostal ako ocenenie svojej práce, alebo si to nechá niekde doma odložené. Myslím si, že toto by nemalo byť kritériom toho, kto čo dostane. Tak isto viem, že sú ľudia, ktorí si vážia toto ocenenie, ale zaznievajú isté hlasy a oni sa akoby hanbili ešte za to, že sú ocenení. Toto však prejde a verím, že to bude úplne normálne, že si na výročie takto zhrnieme a oceníme tých, ktorí si to zaslúžia. A aj hoci každý rok toho človeka ocením. Veď aj v práci je človek mesačne odmenený cez plat či odmeny, nie?
Avšak ako novinka to asi chvíľu potrvá, pretože každá novinka potrebuje svoj čas, kým sa ujme a ľudia si zvyknú. Ja som v tomto trpezlivý, lebo viem, že časom ľudia pochopia, že mám v tomto pravdu.

„Sú tie ocenenia dávané spravodlivo?“

Nuž, to je subjektívny pohľad. Nedá sa oceniť absolútne všetko a ani sa nedá takto oceniť každý. Verím však, že komu dáme ocenenie, tak si to aj zaslúži. Skôr mám obavy, aby sme niekoho neopomenuli v tejto našej aktivite.

„Na záver sa opýtam citlivú tému. Hovorí sa niečo o tom, že chceš skončiť a stiahnuť sa niekam do úzadia. Tak ako to vlastne je? Chceš sa stiahnuť, či nie?“

Zaujímavá otázka. Vieš, je to tak, že som mal pár pokusov v histórii o to aby som sa stiahol do dôchodku. Dokonca nie tak dávno sa aj stalo, že mi to bolo navrhnuté istým spôsobom od niekoho aby som sa stiahol. Bolo to samozrejme diplomatická ponuka typu – „choď riešiť, niečo niekam“. No pravda je teraz taká, že kolegyňa Tara ma požiadala, aby som túto úvahu nateraz neriešil a aby náš pracovný tandem ostal naďalej takto nezmenený. Je veľa cieľov, ktoré chceme ako dvojica tu dokončiť, rozbehnúť a dobudovať. Preto som zvážil pre a proti a rozhodol som sa zotrvať a neisť najbližšie roky do úzadia, ak sa neudeje niečo, čo by ma ku tomu malo primäť.

Tagy: Asarat, čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie