3
Feb

Keď vás priestor prekvapí

   Odoslal Theos a zaradil do Mágia

Zážitky s priestorom vedia byť niekedy naozaj nevídané, prekvapivé, dobrodružné aj adrenalínové. Tak to v niekedy mágii chodí. A tak tomu bolo aj teraz.

Bol večer a ja som sa rozhodol, že pôjdem trošku poskúmať a popracovať s priestorom. Pôvodne som chcel som ísť sám, ale nakoniec sa kolegyňa Maat pridala. Veď prečo nie. Dohodli sme sa, že pôjdeme pozrieť jeden nemenovaný kaštieľ, kde sme už boli a ak nám vyjde čas, tak ešte jej obľúbený Petronell.

Prišli sme na prvé miesto na parkovisko pred kaštieľ. Vystúpili sme z auta a s kolegyňou sme iba zostali pozerať. Za normálnych okolností by sme sa predstavili a požiadali priestor o vstup. Ale bohužiaľ ako sme vystúpil z auta, zistili sme, že my už v priestore sme. Energetika tohto priestoru bola rozliata po okolí za bránu priestoru. Stiahol som svoje vnútro do seba a pozoroval som to. Všade na okolí čierno čierna hustá tma. Na cestičke smerom ku bráne k pozemku kaštieľa prúd chladu, ktorý bol len tam a nikde inde. Kaštieľ s pozemkom zahalený do úplnej temnoty a ani ho nebolo vidieť. Ani sa nedalo k nemu preniknúť, nie že by som sa o to nejako pokúšal. Radšej veru nie. S týmto nemenovaným svetom resp. energetikou, a nechcem to tu pomenovávať, som sa už stretol a tak sme s kolegyňou vyhodnotili, že padáme rýchlo preč.

Dorazili sme do Petronellu. V tomto priestore je Maat ako doma a má ho veľmi dobre naštudovaný, takže sme nečakali nejaké prekvapenia. Pozerám, že priestor je však tiež uzavretý. Aj priestor kaštieľu aj jeho okolie. Takže si hovorím, že ani tu sa ďalej nedostaneme, pokiaľ nechceme dostať „po držke“.

Chvíľu sme to s Maat pozorovali a rozprávali sa. Po chvíli som si všimol, že energetika priestoru začína ísť za svoju hranicu priamo ku nám. Tak som spozornel a hovorím Maat „aha ono to ide ku nám“. A ona, že „vidím“. Pozoroval som to a po chvíli som si všimol, že nie len energetika, ale vychádzajú von aj iní „návštevníci“. Tmavé tlsté hady, čo sa hmýrili predo mnou smerom ku mne. Otočím sa k Maat a hovorím jej čo vidím. Ona vraví „áno Rimini zo sveta Nokhov“. Hovorím si wow! Super! Bol to môj prvý vedomí kontakt s nimi a tak sme sa trošku oťukli. Nezdržali sme sa dlho, lebo priestor bol uzavretý a radšej nebudeme provokovať a tak sme sa tiež zdekovali preč. Ďakujem kolegyni Maat, že bola so mnou. Možno by som bez nej tento zážitok v tento deň nemal.

Tento príspevok bol odoslaný v Nedeľa, Február 3rd, 2019 o 20:42 a je zaradený pod Mágia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

7 komentárov

 1 

Kolega Theos, zaujímavý opis včerajšieho večera 🙂
Ale nedá mi to, rada by som pár vecí doplnila:
"Ale bohužiaľ ako sme vystúpil z auta, zistili sme, že my už v priestore sme" - práve toto bol dôvod, pre ktorý som ťa požiadala aby si pred vstupom do mestečka zastavil auto. Hranica daného priestoru totiž je v mieste, v ktorom by ju málokto čakal - omnoho skôr ako človek vôbec dorazí do cieľa.
Ešte ďalšia vec - bytosti Nokh, ako aj ich nižšie línie (Rimini, ktoré si mal možnosť vidieť) mám v úcte, prosím preto nevolajme ich "malé tlsté hady" 😉
Na záver som potešená, že si mal vnem, ktorý si mal a že si mal možnosť porovnania rozmanitosti oboch priestorov. Tieto prezitky prinášajú určité poznanie a poznanie človeka posúva vpred. Ďakujem aj ja.

Február 3rd, 2019 at 21:12
 2 

Theos, takže tlsté hady? 😀 😀 😀 Keby v tej chvíli, keď si toto vyjadrenie písal, bola pri tebe Maat, tak Ťa niečim tresne po hlave za to vyjadrenie. 😀 😀 😀
Takto uraziť pred Maat, Rimini a ostať nažive je zázrak. 🙂

Každopádne super príbeh zo života.

Február 4th, 2019 at 11:06
 3 

Milí kolegovia,
so zatajeným dychom som čítala od Maat príspevok "Komunikácia s bytosťami", no a Tvoj príspevok Theos , aj keď , ako čítam, si sa dotkol necitlivo bytostí, sa mi páčil.
Veľmi sa teším, až raz budem "veľká" a budem sa môcť, teda budem mať tú česť ísť na takéto stretnutie.
Boli sme na poslednej výuke v teréne a pozorovanie bytostí bolo skutočne skvelé. Nie je to iba zážitok, bola to veľká učebná šanca pre mňa.

Veľmi sa teším na ďalšie príspevky, no väčšmi na návštevy priestorov v teréne.

Február 4th, 2019 at 12:25
 4 

No ja sa ospravedlňujem za ten nie moc prívetivý opis, ale nevedel som to inak opísať, čo vidím, aby čitateľ mal predstavu. Ale Maat sa na mňa iste za to nehnevá 😀

Február 4th, 2019 at 15:08
 5 

Pekne opisane pan kolega. a ten opis mierne obezneho hada 🙂 no Maat sa udrzala ja by som ho poslal k tebe 🙂

Február 5th, 2019 at 19:41
 6 

Kolega Theos,spoznávaj svety a bytosti ktoré tam existujú, je to veľmi dobrá cesta Tvojho osobného vývoja...!

Február 10th, 2019 at 21:52
 7 

Ono je sranda, že človek sa často ani nedostane priamo na miesto, ktoré sa vyberie pozorovať, skrátka ho priestor zastaví oveľa skôr a napriek tomu zažije veci, ktoré by inokedy, v priateľskejšom naladení daného miesta, nikdy neuvidel. Tým samozrejme nechcem povedať, že sa treba tlačiť nasilu niekam, kde nás nechcú, ale keď sú tie sily a bytosti aktívne a "na stráži", často sú badateľnejšie aj pre necvičené oko a to môže človeka posunúť vpred, ak s takýmto prežitkom správne naloží. Môže sa otvoriť nejaká malá klapka v hlave, lebo už vie, ako to vyzerá, keď príde tento typ vnemu a už vie, čo čakať a čo sledovať. Samozrejme, pokiaľ to následne nepreženie s očakávaniami a nebude chcieť stále viac a intenzívnejšie. To potom skončí zaujímavý zážitok zapadnutý prachom ako náhodná epizóda, ktorú miesto poučenia do budúcna prehlušíme prehnanými očakávaniami.

Február 25th, 2019 at 11:24

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.