Pred istým časom, bolo to asi nejaký týždeň pred Vianocami tohto roku, som mal strašne zlé sny. Snívalo sa mi so zosnulými príbuznými a známymi, ktorí zomreli. Vtedy som sa veľmi zľakol, kto má zase umrieť a hlavne na Vianoce. Pýtal som sa príbuzných a priateľov, či je všetko v poriadku. Potom ma ten stav pozvoľna prešiel.

Ustál som Vianoce, síce som bol v práci, ale ustál som ich. Dvadsiateho šiesteho na druhý sviatok vianočný som opäť slúžil v práci. Už od rána mi bolo zle, vôbec sa mi nechcelo ísť do práce, doslova som sa bál toho, čo sa tam bude diať. Prekvapovalo ma to, pretože deň predtým som slúžil tiež a vedel som, čo na oddelení máme, ako sú tie deti na tom.
Prišiel som ráno na oddelenie a už som cítil pre mňa tak starý známy pocit, že je tu v okolí smrť.
Ráno keď sme si odovzdávali službu, som videl, že je tam nejaký nový príjem. Bol to chlapec, ktorý mal štrnásť rokov a zdravotne bol na tom veľmi zle. Hneď som pocítil a vedel, prečo som nechcel ísť do práce a vedel som, čo bude nasledovať.

Bol som unavený a malátny, nič sa mi nechcelo, nič sa mi nedarilo, respektíve všetkým, čo sme tam v ten deň mali službu. Ja som vedel, že pre toho chlapca dnes to trápenie skončí. Ten chlapec, alebo jeho duša, sa na mňa napojili aby mohol byť ešte pár minút medzi nami. Ja som mu v tom akosi pomohol.
Ale keď som už bol na pokraji síl, išiel som si zapáliť, lebo som to už nezvládal. Prišiel som na oddelenie a vedel som to. Vedel som úplne presný čas, kedy chlapec umrel. Vedel som to skôr, než mi to oznámili kolegyne, že ten mladý chlapec umrel.
Vedel som to preto, lebo ten chlapec bol so mnou spojený. Tým, že ja som napojený istým spôsobom na smrť, som toho chlapca po celý čas cítil. Cítil som ho skôr, než som ho na tú krátku dobu spoznal. Nikdy predtým som toho chlapca nevidel, až do toho osudového dňa – jeho posledného dňa.
Ten chlapec vysielal tichý výkrik o pomoc a ja som ho zachytil.

Pomohol som mu prejsť na druhú stranu, aby sa mu uľavilo, pretože bol veľmi slabý. Ako som ho previedol preč zo sveta živých do sveta mŕtvych, bolo mi odrazu lepšie. Cítil som sa fyzicky lepšie, psychicky sa mi vrátila sila. Do tej doby som síce vedel, že niečo takéto dokážem, ale zažiť toto opätovne je iné, ako niečo len vedieť. Opäť som si potvrdil, že to naozaj dokážem.
Som rád, že som mu mohol pomôcť nájsť svoju cestu do siene smrti.
Pre mňa to bol veľmi silný zážitok, ale na druhej strane veľmi, veľmi smutný.
Ale ako nám bolo od začiatku hovorené, musíme nájsť rovnováhu. Ja som si tú rovnováhu našiel.

Neviem, či vám tento príbeh niečo dá, alebo nie. Ja osobne som rád, že sa s ním tu môžem s vami oňho podeliť.

Tagy: biela mágia, čierna mágia, duša po smrti, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie