Vlk Mortag už bežal tmavým tunelom pár metrov, no stále sa v myšlienkach vracal ku starcovi späť do chatrče, kde spolu bývali. Vlk si za ten krátky čas čo sa spoznali starca obľúbil a cítil ku nemu priateľské puto . Vedel, že ho pozná už veľmi dlho a nie len tak krátko, ako sa poznajú teraz…
Tunel sa z ničoho nič začal chvieť, ako keď prichádza zemetrasenie. Steny pukali a na zem padali kusy zeme a kameňov. Vlk bežal, ako len vládal a celý tunel sa chvel.

Starec Bortag, keď vlk odišiel zavrel poklop do tunela a vrátil sa do miestnosti pre svoju palicu a biely plášť. V tom, ako si zobral svoj plášť, zem sa začala otriasať, jeho dvere a všetky okná sa rozleteli na malé kusy.
Bortag si v rýchlosti prehodil svoj plášť a chytil palicu pri tom si vytvoril okolo seba bublinu ako obranu, ktorá ho ochráni pred tým, čo pravé prichádzalo z vonku.

Do chatrče sa cez rozbité dvere a okná plazila biela studená hmla so silným zápachom síry. Bortag vo svojom vnútri pociťoval strach a pochopil, že niet cesty, ako sa dostať von. Zostal stáť a čakal na to, čo príde. Hmla sa každú sekundu zhmotňovala a v chatrči sa na stenách objavila námraza. V dverách sa objavil tieň postavy… Blížila sa každým krôčikom dnu, zastala vo dverách a spozorovala starcovu pascu, čo nastražil. Vo dverách sa ozval ženský smiech a po chvíľke sa ozval hlas: „Bortag tvoje staré triky som už dávno poznala sám si ma ich učil.“
Bortag stál na mieste a v hlave sa mu začali víriť myšlienky, že kto tá osoba asi je a skadiaľ pozná jeho meno a jeho kúzla. Napokon si spomenul na svoju dávnu žiačku Nuadu, ktorá sa prikláňala ku temnote a starej temnej mágii. Starcovi sa vynorili prvé spomienky, keď Nuadu stretol prvý krát ako malé dievčatko, ktoré malo len 10 rokov. Ako jeho žiačka mala mnoho krát otázky, na ktoré ťažko hľadal Bortag odpovede. Naposledy, keď ju Bortag videl ako svojou mágiou v lese zabila jelenie mláďa aj keď to bola jeho obľúbená žiačka a naučil ju toho veľa tento prehrešok nestrpel , svoju žiačku odvrhol a prestal ju učiť. Napokon Nuada dospela a ako 18 ročná odišla od neho preč. Bortag napokon prehovoril: „Nuada nemuselo to takto skončiť.“
Nuada sa škrekľavým hlasom začala smiať a odpovedala starcovi: „Čo ty vieš si len starec, čo čaká na smrť , ani tvoje učenie ťa nezachráni a ani toho vlka.“
Nuada sa vynorila z hmly bola celá čiernom, zamrmlala niečo čudesným hlasom a na dlážke sa objavil biely pás ľadu, začal sa stáčať a z dlážky sa vynoril ľadový had. Nuada sa zasmiala a povedala: „ Starec dnes si skončil a nič ti už nepomôže.“ Bortag vo svojej bubline rýchlo začal rozmýšľať, čo spraví lebo vedel, že jeho ochrana začína strácať silu. Keby som tak vedel získať čas a dostal by som sa do druhej miestnosti… v tom ho napadlo, čo presne má urobiť bolo to nebezpečné ale napriek tomu nemal na výber, tak či tak čelí smrti.

Bortag chytil svoju palicu oboma rukami a z palice sa vynorili záblesky oranžového svetla, ktoré sa nenieslo do celej miestnosti, ale zostalo v jeho bubline. Postupne sa začala sfarbovať na žiarivú červeno oranžovú guľu, ktorá z ničoho nič začala hriať a páliť. Z jeho ochrany sa stala ohnivá guľa a starec vedel, že keď had zaútočí guľa vybuchne a on pri najhoršom príde len nejakému zraneniu alebo aj o život.
Nuada bola zaskočená, lebo takéto niečo nevidela a pochopila, že starec má aj svoje skryté tromfy a ovláda živly prírody dostatočne dobre. Pozrela na veľkého ľadového hada a myšlienkou mu prikázala: „Znič toho starca!“ Had zasyčal a vrhol sa na útok, z papule mu vytrysklo biele mrazivé svetlo, ktoré sa behom pár sekúnd dotklo oranžovej guli, čo slúžila na Bortagovú ochranu.
Oranžová guľa sa rozžiarila pri dotyku mrazivej energie a v dome nastal výbuch. Starec preletel cez dvere jeho izby v rukách držal celí čas svoju palicu. Ako letel narazil chrbtom do priečelia svojej postele .

Nuada sa stihla bleskovo premiestniť pred chatrč. Vonka si všimla že jej krváca noha ,mala v nej zaborené črepiny skla …

Medzitým ako v chatrči prebiehal boj dvoch čarodejníkov, tak vlk Mortag dorazil na koniec chodby. Zastal a začal si uvedomovať, že bola chyba nechať starca samého v jeho príbytku. Uvažoval, čo je s ním či ešte vôbec žije. Po tom mu prebehlo v hlave veľa myšlienok a otázok čo sa asi stalo na mieste, kde býval ten krátky čas s Bortagom. Vlk sa zo svojich myšlienok preniesol do reality, ľahol si na chrbát a začal sa šuchať o zem, aby stiahol vak. Najprv sa mu to nedarilo, postavil sa a snažil si natiahnuť hlavu ku pracke vaku. Keď sa mu to už konečne podarilo, ostrými zubami sa do pracky zahryzol a začal ju trhať, nakoniec ju prehrýzol. Mortag sa otočil a začal tunelom bežať naspäť ako len vládal, aby starcovi prišiel na pomoc. Tunel sa triasol, zo stien padali kusy zeme ktoré vytvárali hustý prach.
Nuada si pred chatrčou kúzlom začala vyťahovať črepiny z poranenej nohy. Šomrala, ako takéto banálne kúzlo mohla prehliadnuť, veď nie je už žiačka a starca dobre poznala. Keď mala všetky črepiny z nohy vybrané, začali jej z rúk vyprskávať zlatisté iskričky energie, ktoré zaceľovali krvavé rany na nohe.
Starec medzitým ležal nehybne pri posteli a v ruke stále držal svoju palicu. Nuada, keď mala už zacelenú nohu postavila sa, aby dokončila to kvôli čomu prišla. Chcela totiž po smrti starca získať jeho silu mága, aby mohla byť ešte silnejšou a vplyvnejšou čarodejnicou…