Na čistinke v tajuplnom lesnom kruhu sa jednej staršej vlčici narodilo vĺča. Nebolo ani skoré ráno, ani deň, ani noc. Po niekoľkých mesiacoch ho matka vlčica opustila, nechala ho žiť voľným, samostatným životom. Z malého čierneho vĺčaťa vyrástol mohutný, krásny a hlavne mocný vlk.

Bol takisto skvelý lovec. Jedného krásneho, slnečného dňa prechádzal cez miesto, kde sa narodil. Na čistinke sa pásli srnky a nebola to už tá čistinka, ktorú vlk poznal z čias, keď bol malý. V jej strede stála malá drevená chatrč s jej komína stúpal dym. Na lúke medzi stromami sa mihali vtáky, na stromoch poskakovali z miesta na miesto veveričky, čistinka dýchala životom. Vlk kráčal pomalým krokom ku chatke. Chcel totiž preskúmať, čo sa na čistinke zmenilo, prečo je tu taký život. Prechádzal čistinkou a divil sa, že ostatné zvieratá sa ho neboja. Keď podišiel ku starej chatrči objavil tam starca s prešedivenou bradou dlhou až po pupok. Veľkú palicu držal v ruke oblečený bielom plášti, pokojne sedel na lavičke.

Starec fajčil z fajky a vyfukoval obláčiky dymu do okolitého vzduchu.
Vlk na neho začal vrčať a svojim zúrivým cerením zubov si myslel, že starčekovi navodí strach. Starček sa na neho len pousmial a povedal:
“Vitaj doma, starý priateľ Mordag”. Vlk ostal prekvapene stať na mieste, ale stále neprestal vrčať. Starec si znovu potiahol z fajky a vraví “Mordag priateľ môj, očakával som tvoj návrat do tohto sveta, ale v inej podobe. Asi ma nespoznávaš. Ja som Borgach.“
Vlk stále nechápavo hľadel, ale prestal vrčať. Borgach vysypal popol z fajky a položil ju na lavičku, niečo si zamrmlal a postavil sa. Mordag začal pomaly cúvať, zasa vrčal a ceril zuby na Borgacha. Borgach urobil prvý krok bez strachu a povedal: ” Poď priateľ môj, musím ti niečo ukázať a toto tvoje telo zmeniť do stavu, ktorý je aj mne prirodzený, ešte ku nám má doraziť Brin a Targon s tými bude tiež asi ten istý problém ako s tebou.

Vlk Mortag cúval až tak ďaleko, že starec mohol kľudne prejsť do svojho príbytku. Zrazu už stál pri dverách a rukou sa dotkol starej kľučky, otočil sa a vlk len stál a pozoroval ho. Borgach sa mu prihovoril z dverí svojej chatrče: ” Poď priateľ môj.“
Starec sa stratil z dohľadu, už bol vo vnútri svojho domu. Vlk stál a váhal či má ísť za starým človekom. Myslel si o ňom, že to je blázon. Veď som ho mohol zožrať, keby som bol hladný, pomyslel si vlk. Nakoniec sa rozhodol, že, predsa pôjde za starým človekom. Keď vošiel do vnútra dvere sa za Mortagom zabuchli samé od seba. Starec stál pri kozube, kde bublotal kotlík, z ktorého sa niesol zápach pripáleného bylinkového čaju, ktorý mu pred hodinou zovrel a voda sa z neho dávno vyparila. Borgach šomral, nadával, frflal akoby tam s ním vlk vôbec nebol. Borgach zobral železnú tyč a vybral kotlík. Vlk Mortag sa zatiaľ prechádzal po starom príbytku a obzeral si na poličkách veľa starých kníh, rôznych starých rukopisov, zo stropu viseli vysušené byliny, na ďalšej polici boli mŕtve hady, pavúky, rôzne červy. Vlk tu nachádzal ešte veľa rôznych, zaujímavých a hlavne čudesných vecí. Po chvíli narazil na starú, zaprášenú knihu, ktorá ho nejako oslovila. Kniha bola čierna a staré listy zožltnuté z nej trčali. Niečo mu hovorilo, že ju už predtým videl, poznal ju.

Tá kniha bola veľká hrubá a čierna vyzerala dosť staro Murtag keďže bol vlk si ju nemohol pozrieť, čo v nej vlastne je. Starec medzi časom kotlík odpratal a stále šomral ako na takú dôležitú vec z takých vzácnych bylín, čo nazberal počas minulého roka mohol zabudnúť a nechať tak. Murtag sa medzi časom skrútil do klbka a zaspal. Starec, keď ho zbadal uvedomil si, že už prišiel večer. Starec si zobral knihu a začal ju listovať hľadal v nej dôležitú vec, ktorý mal zmeniť Murtagovi život a ostatných, čo mali ku nim prísť. Keť zbadal povedomé poznámky, ktoré potreboval a založil si tam pierko, s ktorým dlhé roky do tej knihy písal, ako ju dostal od svojho učiteľa Grona. Gron bol jeho učiteľ. Borgach spomínal na časy, keď bol ešte žiakom a začal sa u Grona učiť tajomstva mágie bylín ľudáckeho tela rôznych lektvarov, zaklínadiel a iných veci staré poznámky od Groma mu pomáhali celý život aj on si uvedomoval, že raz tuto knihu odovzdá svoje mu žiakovi ak nadíde správny čas a on sa poberie na odpočinok, preto do nej zapisoval, čo najviac svojich skúseností. Borgach sa vrátil zo svojich myšlienok do reality a pozrel na Mortaga, ako spí. Zašomral dobru noc priateľu zajtra nás čaká dlhý deň skúmania a vypočítania daného dňa, ktorý ti zmení život a ti dostaneš spať čiastočnú podobu zabuchol dvere a zmizol vo svojej izbe.
Na druhý deň sa Murtag prebral s veľkým škvŕkaním v bruchu. Začal si uvedomovať, že je hladný a potrebuje potravu. Bortag ešte spal tak ho miestnosti nebolo Murtag pobehoval z miesta na miesto bol, čo raz nervóznejší a podráždenejší, hlad prebúdzal jeho zlu vlčiu vlažnosť. Aby Bortaga zobudil začal škrabať na jeho dvere a zavíjať, aby sa prebral. Keď sa prebral Bortag pomaly vstal z postele mal na sebe bielu dlhú platenú košeľu pomaly otvoril dvere do druhej miestnosti a videl tam utrápeného vlka, ktorý pobehoval z miesta na miesto a zavíjal Borgach sa ozval dobre ráno priateľu čierny vlk sa len na neho pozrel a zavrčal, lebo pociťoval, že je blízkosti potrava. Bortag si rýchlo uvedomil, že Murtag je asi hladní, že na neho začal vrčať, a preto ho aj budil rýchlo ho pustil do prebúdzajúceho sa rána vlk vybehol z chatky, lebo už dlhšie nevládal čakať a Bortagovi nechcel ublížiť. Bortag si medzi časom zobral bylinky postavil vodu na čaj. Vyšiel vonka naplnil si svoju fajku a sadol si na lavičku pokojne sa dobýjal z raného slnečného dna. Postupne si začal uvedomovať, že aj on je hladný vysypal popol z fajky a nechal ju na lavičke prišiel do chatrče, kde mu už vrel čaj, ktorý išiel odstaviť a položil ho. Keďže bol ešte horúci nechal ho tak prezliekol sa zobral si zo svojej izby svoju drevenú palicu a vybral sa do lesíka nazbierať potravu na dnešný deň Bortag sa živil s plodmi jeho záhradky, ktorú mal za domom a z plodov lesa, ktoré si každé ráno nazbieral. Ako prechádzal čistinkou vedľa srnčieho stáda tak ich pozoroval, ako pokojne plnými dúškami jedia trávu.

Murtagovi trvalo pol dna, kým ulovil jedného veľkého zajaca, ktorý sa sním hral na naháňačku. Odvliekol si ho ku priezračnému potôčiku, ktorý tiekol v lese neďaleko starej Borganovej chatrče, keď si ho spokojne začal vychutnávať. Na skalnatom úbočí oproti potoka sa vynoril biely vlčí odraz vo vzduchu. Murtag necítil iní vlčí pach okrem svojho tak mu to bol divné, že nič nezacítil a nepostrehol. Kľudne si, teda vychutnával svoj úlovok.
Bortag si v tom čase v lese zatiaľ zbieral bobule užíval si krásny slnečný deň a krásnu rozkvitnutú prírodu. Pri svojej ceste narazil na zraneného malého jeleňa a podišiel nemu. Malý jeleň bol unavený vydesení zo starého pána, lebo nevedel, čo s ním chce. Bortag podišiel ku nemu prezrel si ho a všimol si zranenú nohu a zlomeninu. Sadol si ku nemu položil si na kolena svoju palicu a naťahoval energiu z okolitej prírody a začal mumlať slová nejakom cudzom jazyku. Dotkol sa dvoma rukami jeleňovej nohy a mihotaním iskričiek, ktoré nebolo ani vidieť voľným okom začal jeleňa liečiť. Bortag mal neuveriteľne schopnosti vedel komunikovať s prírodou a aj so zvieratami. Jeleňova zlomenina sa začala zaceľovať, ale rana mu ostávala Bortag vytiahol platenú vec z vrecka vyzeralo to, ako handra obviazal jeleňovi nohu a povedal mu: „Buď opatrný v lese sú nebezpečne tvory. Pre tento krát som ti zachránil život na budúce to môže byť neskoro.“ A usmial sa. Jeleň sa postavil akoby sa starcovi poklonil a odcupkal preč.
Bortag ďalej kráčal lesom a až prišiel na okraj lesa, kde zbadal vyschnuté stromy vyschýnajúci potok a vyschnuté rastliny a uhynutú zver. Bortag bol vzdialený len niekoľko kilometrov od svojho príbytku a kypel hrôzou z toho, čo pravé vidí. Všade okolo bola spúšť. Sadol si a začal meditovať vžíval sa do toho, čo sa tam vlastne udialo prišiel na cestu, kde videl len zlo, čo chce zničiť všetko živé. Tvorca toho sa mu však v jeho meditácii neukazoval, ale cítil neskutočnú energiu a zlo, čo tu vládlo priestoru. Keď sa odpojil do priestoru povedal: “Čakajú nás zlé časy musím vykonať premenu a nájsť ostatných, aby som ich, čo najviac naučil pokiaľ nezačne vojna o život a o smrť, ale ak smrť ovládne tento život zostane tu len chaos a ničota.”
Bortag sa, čo najkratšími cestami vracal do svojej chatrče bol strašne hladný a vyčerpaný k tomu mal spústu práce s výpočtami daného dňa, ktorý mal spojiť Mortaga s Brin a tiež Targona, ktorí sa mali stať jeho učeníkmi.
Mortag medzi tým dojedol svoju ulovenú korisťou napil sa z potoka a zdvihol hlavu ku skalnatému úbočiu a zasa tam videl mihotavé svetlo bieleho vlka, ale necítil nič iba seba a okolitú prírodu. Začalo mu to vŕtať hlavou a rozhodol sa, že terén pôjde preskúmať. Celé mu to bolo zvláštne a podozrivé či vidí ducha. Preskočil po skalkách na druhu strnú potoka tak, aby sa nenamočil v potoku, keď dorazil na druhu stranu cestičkami od vychodenej zveri sa dostal na skalnaté bralo kde nezachytil žiadnu stopu a nič tam ani nenašiel bolo mu to všetko podozrivé, ale už strácal náladu sa stým zapodievať, preto sa rozhodol, že sa vráti za Bortagom naspäť do chatrče.