26
Aug

Štvrtkový večer

   Odoslal Taranis a zaradil do Mágia, Postrehy

Dňa 13.08.2015 bol normálny štvrtkový deň. Večer však bol zaujímavý. Veľkňazi spoločenstva ma oslovili, či by som s nimi nešiel ako ochranka, pretože šli opäť do terénu pracovať. Nie že by potrebovali ochranku, skôr si osobne myslím, že mi takto dali možnosť byť v ich blízkosti keď pracujú.

Prítomní boli Veľkňažná Tara, Veľkňaz Anubis a Veľkňaz Ašarat. Šli niečo riešiť pre kolegu Ventusa.
Predtým než v podzemí začali pracovať, zavolal ma Ašarat, aby som sa presunul do podzemia aj ja, tak aby som mal dobrý výhľad na to, čo sa tam bude diať. Zaujal som teda svoje miesto a oni začali pracovať.
V úvode som necítil nič, len priestor ako taký a jeho špecifické energie. O chvíľku mi Tara priniesla sviečku. Čo som si všimol, všetky sviečky v miestnosti aj tá moja boli rovnakej veľkosti. Boli to tie klasické stolové sviečky hrubé ako prst.
Následne Ašarat začal zapečaťovať priestor,  alebo vytváral niečo iné (potom som sa dozvedel, že som vlastne stál priamo za vytvoreným portálom).

Keď sa k práci pridali Tara a Anubis, sviečka mi začala zrazu rýchlejšie horieť. Postupne som pociťoval nával chladnej  a teplej energie, ktorá sa každú chvíľku striedala.
Keď som sa pozrel na sviečku, bol tam klasický jeden plamienok. Zrejme vďaka tej energii, ktorá tam pôsobila, sa postupne z neho vytvoril ďalší a ďalší, až som nakoniec mal na sviečke až štyri plamienky. Tie následne utvorili jeden veľký plamienok a sviečka sa mi rapídne rýchlo topila.
Vtedy som už začal pociťovať okolo seba ešte väčšie množstvo energie, ktorá akoby sa nachádzala v obrovskej guli. A z tej gule energia  vychádzala smerom dohora.
Sviečka mi začala „prskať“ a intenzita horenia sa ešte znásobila. Súčasne s tým, aby mi nebolo málo, som si všimol, že sa z povaly na mňa sypú kúsky stropu.
Treba poznamenať, že sme boli v pivnici a strop prvého a časť stropu druhého podlažia chýba. Takže to, čo na mne pristávalo, padalo priamo z povalového stropu.

Postupne sa intenzita padania kúskov zväčšovala až som si myslel, že na mňa spadne snáď celý strop, ale našťastie sa tak nestalo J. Energetika z tej gule, ktorá vystrelila dohora, bola skoro až hmatateľná.
Keď mi sviečka dohorela a ostal som v tme, pozrel som sa na ostatné sviečky, čo mali kolegovia vo vnútri. Ich sviečky nezhoreli ani na polovicu pôvodnej veľkosti.
Postupne som začal cítiť chlad. Chlad, ktorý nebol zimou, pretože bolo ešte dosť teplo, až sme sa potili, ale ten chlad šiel do vnútra a mrazil priamo v kostiach.
Chlad pominul postupne ako Veľkňazi prestávali pracovať. A vtedy prestali na mňa padať aj kúsky zo stropu.
Energia sa zmenila a zmenila sa na vír, ktorý sa pomaly vytrácal smerom do hora.
Keď sa ma potom veľkňaz Ašarat opýtal či niečo cítim, tak som mu odpovedal, že už nič necítim, ako by sa to skôr ukončilo nejako predčasne (až potom som pochopil, že sa ma vlastne pýtal či som v poriadku).
Na druhý deň po prebudení som sa už ale cítil inak.  Najprv som to chcel brať tak, že klasika bežný deň. Ale ako ten deň plynul ďalej a ďalej, tak postupne prichádzala na mňa zvláštna úzkosť. Taká neopísateľná úzkosť a depresia.  Nie však obyčajná depka na akú sme zvyknutí, táto bola rapídne silnejšia.
Tak som sa jej pokúšal čo najrýchlejšie zbaviť a poslať ju preč, ale nedarilo sa mi to. Bola prilepená na mne ako kliešť a celý deň mi otravovala život. Až nakoniec som sa jej horko ťažko pred spaním zbavil a bolo fajn.
Keď som na ďalší večer povedal Ašaratovi a Tare o svojich pocitoch z predchádzajúceho dňa, tak mi Tara vypláchla žalúdok, prečo čo som to nepovedal skôr, že také veci sa vravia hneď, lebo sú nebezpečné a učíme sa o tom.
No a potom mi vlastne povedali, že kde som v rámci akcie vlastne bol. Bol som priamo za epicentrom portálu, cez ktorý prúdila energia a duša mŕtveho.

To, že ma pustili k takej akcii a tak blízko, tak z toho som ostal v šoku. A pochopil som, že následný deň, čo som potom ja prežil, bol asi fakt iný ako len bežný deň. Súčasne som ale aj rád, že som to potom predsa len zvládol sám.

Chcem ešte vyjadriť, že som rád a aj hrdý, že som mohol byť pri takejto akcii.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, August 26th, 2015 o 09:58 a je zaradený pod Mágia, Postrehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

4 komentárov

 1 

Kolega bol si tam lebo si, si to zaslúžil. Pokračuj vo svojom projekte a jedného dňa Ty budeš takto niekoho volať ku svojej mágii. Les a príroda, ťa budú poslúchať.
🙂

August 27th, 2015 at 22:09
 2 

Aj ja Ti prajem Taranis aby si na svojej ceste dosiahol métu o ktorej snívaš...

August 28th, 2015 at 17:17
 3 

Bol to zaujímavý večer a mohol si si z toho veľa odniesť. Občas sa treba aj pokloniť, aby človek nenabúral hlavou do stropu. Občas treba prijať bez reptania aj zdanlivo nezáživnú pozíciu, lebo nikdy nevieme, čo sa pri tom môžeme naučiť.

August 30th, 2015 at 00:17
 4 

Méta nie je dôležitá kam sa dostaneš, stačí mi byť majstrom vo svojom odbore. Kolega Anubis, ale ďakujem aj za to, že ma sprevádzaš mojej ceste.
A Ašarat a aj tebe ďakujem fakticky vám všetkým, že som tam mohol byť.
Možno v budúcnosti uvidíme, či ma bude les poslúchať. Tara, odniesol som si z toho dosť, ale úplne sebou súhlasím 🙂 bol to pre mňa skvelý zážitok.

August 30th, 2015 at 11:03

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.