V rámci spoločenstva Selekcia sa prvé zasvätenie v oblasti mágie udeľuje spolu s hierarchickým stupňom 4 – Majster. Dovolím si tvrdiť, že toto zasvätenie je často neoprávnene podceňované. V dávnejších časoch sa prvé zasvätenie v oblasti mágie robilo na stupni 7, ale v súčasnosti sa so zasväcovaním začína už na stupni 4 a postupne sa s každým hierarchickým stupňom dopĺňa. Zrejme tu niekde vznikol dojem, že toto prvé zasvätenie pri stupni 4 je iba nejaký slabý odvar toho, čo sa robilo kedysi a teda nie je potrebné venovať mu až takú pozornosť a až tak dbať na psychickú prípravu žiaka.

Z môjho pohľadu je však práve toto zasvätenie veľmi dôležité, pretože je to prvý kontakt žiaka s energiami tohto typu. Aj keď zasvätenie na stupeň 4 naozaj nie je robené takou silou a intenzitou, ako napríklad na stupeň 7, stále je to určitý energetický zásah do najvnútornejších štruktúr človeka. A tento faktor nikdy nemôžeme podceňovať. Tento stupeň je zradný najmä tým, že žiak v tejto fáze ešte nemá vôbec predstavu o tom, čo ho vlastne čaká, nakoľko predtým podobné zasvätenie ešte nikdy neabsolvoval. Logicky sa teda bude hrnúť vpred bez akýchkoľvek zábran a pokiaľ učiteľ ešte stále váha s jeho zasvätením, tak ho bude všemožne presviedčať o svojej pripravenosti.

Priemerný Čakateľ na Majstra v oblasti mágie sa už nevie dočkať toho, kedy dostane svoje prvé zasvätenie. Očakáva od toho, že mu zrazu všetky techniky pôjdu lepšie a jednoduchšie, že jeho vnútorná sila dramaticky porastie. Základom tohto zasvätenia je, aby sa človeku v tele rozprúdili energie, aby sa pomaličky v ňom aktivovalo jeho vnútro. Nie je na mieste myslieť si, že ak som doteraz len s námahou robil niektoré cvičenia, tak zrazu budem mať po zasvätení lepšiu koncentráciu, energia zo mňa bude tryskať prúdom len čo si na to pomyslím a všetky techniky, ktoré na praktických cvičeniach robíme, zrazu pôjdu samé od seba. Možnosti sa zasvätením zlepšia, avšak schopnosti si treba zaslúžiť tréningom.

Hovorí sa, že žiak je na zasvätenie pripravený vtedy, keď po ňom netúži, keď prestane lipnúť na tom momente „kedy už konečne“. Niečo pravdy na tomto tvrdení je. Pretože keď človek príliš veľmi chce, väčšinou to v mágií znamená skôr prekážku a problém. Každý priemerný žiak skôr či neskôr na svojho učiteľa skúsi fintu „Mne je v podstate jedno, kedy to zasvätenie dostanem a či vôbec. Nezáleží mi na tom.“ Skúsený učiteľ však už väčšinou svojho žiaka pozná a vie z neho vycítiť, či je toto tvrdenie myslené naozaj vážne, alebo len žiak chce svojho učiteľa a tiež seba samého presvedčiť o tom, že po zasvätení netúži a tým sa dopracovať k jeho skoršiemu uskutočneniu.

Ako teda rozpoznať, či je žiak pripravený na prvé zasvätenie vo svojom živote mága? Podľa mojich skúseností a pozorovaní je dôležitá predovšetkým schopnosť pozerať sa na svoje konanie, prežívanie a vnímanie z nadhľadu. Je mi jasné, že od Čakateľa na Majstra nemôžeme očakávať vnútorné odosobnenie sa na úrovni Veľmajstra, avšak musíme v ňom vidieť predpoklad, že je schopný hodnotiť svoje konanie bez toho, aby napríklad sám seba dookola obhajoval, keď je mu niečo vytknuté. Ak je žiak schopný pozerať sa na seba objektívne, bude svoje konanie analyzovať, hľadať chyby, aby ich v budúcnosti mohol eliminovať. Bude sa na problémy pozerať ako na objekt výskumu, na seba samého ako na objekt pozorovania, dokáže svoj vývoj a svoju cestu riadiť a hodnotiť tak, ako by sa nejednalo o neho samého, ale o úplne cudzieho človeka.  Nedostatok objektivity môže značne skomplikovať jeho schopnosť zvládnuť prípadné vnútorné výkyvy podporené zasvätením.

Správny prístup k výučbe je akoby manažovanie svojho vnútorného rozvoja z pozície tretej osoby. Tak isto, ako sme sa pri niektorých meditáciách snažili pozorovať svoje myšlienky bez toho, aby sme sa do nich nechali vtiahnuť, tak isto sa musíme vedieť pozrieť aj na seba samých – bez toho, aby sme sa nechali vtiahnuť do subjektívneho vnímania. Vo výučbe nezáleží na tom, či urobíme chybu, alebo nie. Záleží len na tom, aby sme si dokázali túto chybu priznať a poučiť sa z nej. Ako náhle žiak príliš často používa začiatok vety „Ale ja …“, je to signál, že nedokáže prijať dobre mienenú radu či kritiku a kým toto v sebe neprekoná, bude sa len neustále obhajovať namiesto toho, aby sám sebe dovolil pokročiť vo vývoji ďalej.

Ak si žiak zvykne na odosobnené a objektívne hodnotenie svojich kladov a záporov, chýb a úspechov, je to veľmi dobrý základ vnútorného rozvoja aj do budúcnosti, pre vyššie zasvätenia. V momente, keď človeka začína niečo ovládať – či už je to jeho vnútorná sila, alebo ego – jediným záchranným kolesom je objektivita a schopnosť prijať dobre mienenú radu, aj keď mu tie slová práve nepadnú najlepšie. Učiteľ tu nie je len na to, aby žiaka chválil a podporoval, ale aj na to, aby mu do očí povedal pravdu, ak začne niekam nekontrolovane ulietať. Dobrého osobného učiteľa berme ako určitý hlas rozumu, ktorý by mal dohliadať na vnútorné pochody svojho žiaka, aby ustrážil jeho schopnosť sebareflexie a nenechal ho skĺznuť do sebaklamu. Dobrý učiteľ je ako zubár – niekedy nám jeho pôsobenie nemusí byť príliš príjemné, ale v konečnom dôsledku mu budeme vďační za to, čo urobil. Samozrejme ho medzitým poniektorí trikrát pošleme do horúcich pekiel, lebo nás nechápe, neustále nás podceňuje a brzdí náš rozvoj. Avšak skúsený učiteľ sa nad takýmito reakciami len pousmeje a počká si, kým to v žiakovi všetko prehrmí. Ak to žiak zvládne, sám sa na svojich výstupoch časom zasmeje a ide sa ďalej, ako keby sa nič nestalo.

Tagy: čierna mágia, Mágia, zasvätenie v mágii